Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Mma Mmpow Woara W’Adom
Ɔbɛsɛ 2025 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


10:43

Mma Mmpow Woara W’Adom

Ewɔ kwan ntsɛmpanara wɔ mboa krɔnkrɔn ho na ayarsa mpo dɛ nndzi mu.

Mber bi kyerɛkyerɛnyi bi kyerɛkyerɛɛ dɛ bonso—mpo dɛ ɔyɛ kɛse no—onnkotum amen nyimpa osiandɛ bonso hɔn men mu suar. Basiaba bi anngye annto mu see dɛ, “Na bonso meen Jonah.” Kyerɛkyerɛnyi no buaa dɛ, “Ɔno nnkotum esi.” Basiaba no da ho nngye nnto mu no, kãa dɛ, “Oye, sɛ mudur heaven a, mibebisa no.” Kyerɛkyerɛnyi no yii no ehi dɛ, “Na sɛ nna Jonah yɛ dzebɔnyɛnyi na ɔannkɔ heaven ɛ?” Basiaba no yii ano dɛ, “Nna ɔwo botum ebisa no.”

Yɛserew, naaso onnyi dɛ yebu hɛn enyiwa gu tum a ɔwɔ Jonah n’asɛm no dze ma obiara a “[ɔdze] ahobrɛadze rohwehwɛ enyigye no,” nkanka hɔn a woridzi aper.

Nyankopɔn hyɛɛ Jonah mbra dɛ “[ɔn]kɔ Nineveh mu” nkɔbɔ nnuho ho dawur. Naaso nna Nineveh yɛ tsetse Israel hɔn tamfo etsirmɔdzenfo—ntsi ntsɛmara Jonah sesaa no kwan pɛɛ, foow hɛn, dɛ ɔrokɔ Tarshish. Ber a nna oruguan efi no ɔfrɛ ho no, ehum kɛsenara bɔe. Onyim pefee dɛ n’asokyew no na ɔmaa iyi sii no ntsi, Jonah dze noho mae dɛ wɔntow no nkyen po no mu. Iyi maa po no gyaa ne begyabegya yɛ, a ɔgyee n’ahɛntsiafo no nkwa.

Anwanwadze mu ara, Jonah fii owu mu mber a “nam kɛse” bi a nna Ewuradze “esiesie” men no. Naaso odzii nam ne yamu a nna ɔyɛ hu na hɔ yɛ sum nda ebiasa kɛpem dɛ ekyir no ɔkɛfee no too asaase wewew do. Nkyii no ɔgyee no ɔfrɛ dɛ ɔbɔkɔ Nineveh. Eso, mber a kuropɔn no nuu hɔn ho na wɔannsɛɛ no no, Jonah n’enyi anngye ehumbɔbɔr a wɔkyerɛɛ maa n’atamfo no ho. Abotar mu ara Nyankopɔn kyerɛkyerɛɛ Jonah dɛ Ɔdɔ ne mba nyinara na Ɔrohwehwɛ agye hɔn nyinara.

Ofintsiwee mpɛn pii wɔ n’asɛdze horow mu no, Jonah yɛ dase pefee dɛ wɔ ɔnnkyebo abrabɔ mu no, “[Hɛn] nyinara [yɛ]ahwe ase.” Yɛnntaa nnkã Asehwe ne dasee ho asɛm. Mbom yerinya nkyerɛkyerɛ mu ntseasee na sunsum mu dasedzi wɔ siantsir a hɛn mu kor biara dzi subanpa ho gyinapɛn, honandua, na gyinabew mu nsɔhwɛ ho aper horow no, yɛ nhyira kɛse. Asaase ha no ndzɛmba a ɔnnyɛ fɛw na ɔnnyɛ enyigye na osisi, na hɔn nyina “tɔ sin wɔ Nyankopɔn enyimnyam ho.” Mbom ɔnnkyebo tsebew yi—Adam na Eve hɔn nsanmuyi horow a wɔyɛe no nsunsuando—hia tsitsir ma siantsir a yɛtse ase: “ama [ye]enya enyigye”! Dɛ mbrɛ hɛn awofo a wodzii kan sũae no, yɛrosɔ wiadze a wɔahwe ase no wenwen na ne yaw ahwɛ nko na yebotum mpo ehu, na yeenya nokwar enyigye.

Asehwe no ho dasegye nnkyerɛ dɛ yɛmfom anaa hɛn su wɔ abrabɔ n’asɛdze ho a yɛyɛ no biara biara, a aber nyina ohia enyimia, ɔbrapa, na nkontaabu. Naaso, ɔwɔ dɛ ɔdwedwe hɛn atseetsee mber a ndzɛmba nnkɔ yie, anaa yehu subanpa gyinapɛn asehwe wɔ busuanyi, nyɛnko, anaa banodzinyi bi mu a. Ɔtaa dɛ ndzɛmba a ɔtse dɛm no ma yeguar kasatsia wentwiwentwi anaa ayawdzi mu a ɔma hɛn gyedzi kɔ famu. Mbom asehwe no ho dasegye a ɔyɛ dzen wɔdɛ ɔboa hɛn ma yɛbɛyɛ tse dɛ Nyankopɔn-su yie dɛ mbrɛ Jonah kãa ho asɛm dɛ, “mbɔbɔrhufo, a [ɔ]fa ebufuw nyaa, na [n’]adɔyɛ sõ” ma obiara—a yɛkã ho—wɔ hɛn tsebew a onndzi mu a yenntum nnkwetsir mu no.

Mpo dza ɔyɛ kɛsenara kyɛn Asehwe no nsunsuando ndaedzi no, Jonah n’asɛm no tum mu ara kyerɛ hɛn kɔ Nyia a obotum agye hɛn efi nsunsuando no ho hɔ. Nokwar, Jonah noho a ɔdze bɔɔ afɔr dze gyee n’anyɛnkofo a wɔwɔ hɛn no mu no yɛ Christsu. Na mpɛn ebiensa a wɔhyɛɛ Jesus dɛ ɔnkyerɛ No krɔnkrɔnyɛ ho sɛnkyerɛdze anwanwadze no, Ɔkãa mu dɛ “wɔnnkɛma sɛnkyerɛdze biara … na [Jonah] ne sɛnkyerɛdze” nko na wɔdze bɛma, a ɔpaa mu kãa dɛ, dɛ mbrɛ Jonah dzii “ndaansa adzekyee nye adzesaa wɔ bonso yamu no; dɛmara na nyimpa Ba no bedzi ndaansa adzekyee nye adzesaa wɔ asaase no bun mu.” Dɛ Agyenkwa n’afɔrbɔ ho wu na n’enyimnyam Wusoɛr no ne asɛnkyerɛdze no, Jonah enndzi mu. Mbom iyi so san ma nankasa ne dasedzi na enyimpisi ma Jesus Christ, a ɔdze mae wɔ bonso ne yamu no mu yɛ dzen na ɔyɛ nkyenyan.

Nna Jonah no ntotɔserɛ no yɛ nyimpa papa a ɔwɔ ahohia mu, dza ɔnoara ankasa yɛe. Ɔhotseweenyi dze, sɛ mfehoekyir suban, kasa, anaa gyinaesi bi dze esian ba, mpo a adwenpa na enyiber tsenenee mbɔdzembɔ pii ekyir no, obotum ayɛ adzesɛɛ kɛse ma nyia no atse nkã dɛ wɔapow no. Na dza ɔdze esian no ba anaa ma ne mpɛnpɛndo tse biara a yehyia no, enyidado, ayarsa, na enyigye wewewdo wɔ hɔ aber nyina. Tsie Jonah dɛ:

“Mifi m’ahohia mu musũi frɛɛ Ewuradze … ; mifi Sheol ne yafun mu tsẽaa mu …

“Na ɔwo etoow me kyeen bun mu, wɔ po ne finmfin; …

“[Na] mekãa dɛ, Wɔatow me efi w’enyim akyen; naaso mebɛda ho mahwɛ w’asɔrdan krɔnkrɔn no no kwan do.

“Esu no twaa mo ho hyiae bodur ɔkra ho mpo; Bun no twaa mo ho kɔntɔnkrɔn sii; Po mu efuw brabraa me tsir.

“Misianee kɔr mbepɛw tunadze; … naaso ɔwo edze mo nkwa efi mona mu. …

“Me kra tɔɔ bitsi … mekaa Ewuradze: na me mpaayi dur … w’asɔrdan krɔnkrɔn mu.

“Hɔn a hɔn enyi sɔ ator ehuhudze wɔpow hɔnara hɔn adom.

“Na emidze, medze ndaase ndze bɔbɔ wo okum-afɔr; Mubotua dza medze abɔ anohoba no. Nkwagye dzi wɔ Ewuradze.”

Mpo dɛ ɔyɛ mfe pii a wɔabɛsen kɔ no, mubotum akã beebi a nna metsenae pɔkyee, na nkãtse a nna minya no pɔkyee, mber a wɔ mankasa me sheol yamu no bun mu no, muhun kyerɛwsɛm yi. Obiara a ndɛ ɔtse nkã dɛ ma metsee no dɛm mber no,—dɛ woeyi wo tokyen, adɔ esu no bun ankasa mu, a epo efuw abrabra wo tsir ho na mbepɔw nsuyirii etwa wo ho nyina ehyia a—mo ntotɔserɛ, a Jonah kenyanee, nye dɛ mma woara mmpow w’adom. Ewɔ kwan ntsɛmpanara wɔ mboa krɔnkrɔn ho na ayarsa mpo dɛ nndzi mu. Ahobow nkenyan ehumbɔbɔr yi nam na odua Jesus Christ do ba. Osiandɛ Onyim wo na ɔdɔ wo emudzi mu ara ntsi, Ɔdze ma wo dɛ “woara wo dze,” ɔkyerɛ dɛ ɔfata wo emudzi mu ara, wɔahyehyɛ dze ama w’ankorankor ayawdzi na wɔasa wo yaw pɔkyee yarba. Ntsi no, ɔwo na sor yieyɛ ntsi, mma mmpow Jesus Christ n’ehumbɔbɔr. Gye Jesus Christ n’ehumbɔbɔr to mu. Hyɛ ase ber a epow dɛ ibetsie ɔsɛɛfo “n’ator ehuhudze” no, ɔno a ɔbɛgyegye wo ma adwen dɛ iruguan efi wo sunsum mu asodzi horow ho na ibenya ahomgye. Mbom, dzi Jonah a onyaa nnuho no ne fasusu ekyir. Sũ frɛ Nyankopɔn. Kɔ temple nya sunsum mu ahoɔdzen. Bɔ w’ahyɛmudzi no ho ban na dzi hɔn nyi. Fa afɔrbɔ na ndaase som Ewuradze, N’Asɔr, nye binom.

Ereyɛ ndzɛmba yinom dze Nyankopɔn n’ahyɛmudzi dɔ soronko a ɔwɔ ma wo no ho enyido-adzehu ba—dza Hebrew Bible frɛ hesedno. Ibohu na ebɛtse Nyankopɔn no tum ho nokwardzi, a ɔmmbrɛ, ɔnnsa da, na “n’adɔyɛ mbɔbɔrhu” a ɔbɛma wo “ahoɔdzen … [efi] … ɔhaw“ a bɔn anaa akwansiwdze biara dze bɛba no mu. Ahyɛse yaw a no mu yɛ dzen botum ama wɔaayɛ dzen ama wo dɛ ebɛtse Nyankopɔn no dɔ na n’ehumbɔbɔr ase. Naaso ber a ekɔ do “tua dza [edze] abɔ anohoba,” no, enyido-adzehu a ɔtse dɛm no bɔkɔ do ahyerɛn yie wɔ wo kra mu. Na edze dɛm enyido-adzehu no irinnya enyidado na ayarsa nko, mbom ahobow mu ara, ibenya dɛwdzi mpo wɔ wo nsɔhwɛ dzendzen mu. Dɛ mbrɛ President Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ hɛn yie ara mu no dɛ, “Sɛ yɛdze hɛn abrabɔ tsim Nyankopɔn no nkwagye ho nhyehyɛɛ … na Jesus Christ N’asɛmpa no do a, yebotum enya enyigye a dza orisi—anaa dza orinnsi—wɔ hɛn abrabɔ mu no mmfa ho. Enyigye fi No mu ba na osian Ɔno ntsi.”

Sɛ yehyia bun mu esian tse dɛ Jonah nedze no, anaa dabiara hɛn wiadze a onndzi mu no nsɔhwɛ o, nsato no yɛ dɛmara: Mma mmpow woara w’adom. Hwɛ Jonah no ho sɛnkyerɛdze, Christ ɔtseasefo no, Ɔsoɛree fii Ne ndaansa nda mu a odzi adze nyinama wo. Dan Jesus Christ. Gye No dzi. Som No. Yerɛw w’ano. Ɔno mu, na Ɔno nko mu, na yenya enyigye ayarsa emu fi Asehwe no mu, ayarsa a hɛn nyinara yehia no dzendzenndzen na ahobrɛadze mu ara yɛhwehwɛ no. Megye dase dɛ iyi yɛ nokwar. Wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Alma 30:18. Nsɛm pii wɔ Jonah nwoma no nyina mu a ɔyɛ nyiyimu 48 ara, nokwar nkyerɛkyerɛ na sunsum mu adzesũadze nokwar nkyerɛkyerɛ a odzi mu. Hwɛ Ellis T. Rasmussen, A Latter-Day Saint Commentary on the Old Testament (1993), 653–57; D. Kelly Ogden and Andrew C. Skinner,.Verse by Verse: The Old Testament, vol. 2, 1 Ahemfo dze Kesi Malachi (2013), 133–38. Ogden na Skinner kyerɛkyerɛ dɛ osian tum a ɔwɔ Jonah ne nkyerɛkyerɛ nwoma mu no ntsi, “wɔkenkaan no nhyiamuadan mu wɔ Jewfo no hɔn afe no ne da krɔnkrɔn papaapa mu—Werdambɔ Da, anaa Yom Kippur—a ɔsan so tsim wɔ nnuhu na bɔnfakyɛ do.’’

  2. Hwɛ Ogden na Skinner, Verse by Verse: The Old Testament, 134.

  3. Hwɛ Jonah 1–4.

  4. Alma 34:9.

  5. Romefo 3:23.

  6. Hwɛ 2 Neph 2:17–25.

  7. Jonah 4: 2.

  8. Hwɛ Luke 11:29–30; hwɛ iyi so Matthew 12:39–41; 16:1–4.

  9. Jonah 2 no yɛ ekyir yi dasegye na ndaase ho ndwom, dodow a wɔkã ho Jonah ne mpaabɔ ho asɛm fi bonso no ne yafun mu.

  10. Kwan yi mu no, Jonah nye obi tse dɛ Job bɔ ebira, ɔno a nna ɔyɛ dɛ afɔdzi biara nnyi no ho fa amandzehu a ɔbaa no do no. Ebien no nyina yɛ gyedzi na dzenhyɛ ho nsɛm ber a nna woehyia esian, naaso Jonah ne dze no yebotum dze atoto hɔn a wɔtse nkã dɛ hɔnara hɔn ndzeyɛe no nye hɔn yaw na atseetsee a ɔmmfata.

  11. Nna ɔyɛ nokwar ara ma Joseph Smith mber a n’akoma mu tsema na enyisɔ ma Martin Harris gyaa no ma ɔdze Mormon Nwoma ne nkrataafa 116 a odzi kan na ɔsom bo mae a nkyii no ɔyewee na ɔmaa Joseph sũi dɛ, “Ne nyina ayɛ gyan.”(hwɛ Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days, nwoma 1, The Standard of Truth, 1815–1846 [2018], 43–53).

  12. Jonah 2:2–9; woetsĩ mu akã ho.

  13. 1 Nephi 1:20; hwɛ Russell M. Nelson, “The Everlasting Covenant,’’ Liahona, Ɔbɛsɛ 2022, 6, 10. Hebrew kasafua ankasa ma ehumbɔbɔrJonah 2, nye hesed, a President Nelson kyerɛkyerɛ mu dɛ ɔyɛ “ɔdɔ na ehumbɔbɔr soronko” ma hɔn a woedzi ahyɛmu horow—ehumbɔbɔr a ɔkyerɛkyerɛ mu dɛ odzi nokwar, ɔmmbrɛ, na ɔnnsã da.

  14. Russell M. Nelson, “Joy and Spiritual Survival,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2016, 82.