Yɛrobɔ Gye Hɛnho Nkorkor Do
Ewuradze nkotsee na onyim emudzi mu ara hɛn ankorankor sintɔ na hɛn ahom, na ɔnam dɛm ntsi, Ɔno nko na emudzi mu ara odzi mu dɛ obua hɛn nyɛe ho atsɛn.
Ndaansa yi ara mekenkaan asɛm a osii bi a ɔkãa me kɔr bun mu. Osii wɔ USA Masters Track and Field National Championship—akansi ma hɔn a hɔn enyi efir.
Akansifo a worutu 1500-meter mbirika no nna hɔn mu kor nye Orville Rogers a oedzi mfe 100. Ɔkyerɛwfo no kyerɛwee dɛ:
“Ber a itur a ɔkyerɛ dɛ wɔnhyɛ ase towee no, mbirikatufo hyɛɛ mbirikatu no ase a, Orville kɛdaa ekyir ntsɛmara, na ɔno nko daa ekyir ara ma wotuu mbirika no wiei a, ɔrutwuw n’ananadze ba bɔkɔɔ koraa. [Ber] a nyia odzi Orville n’enyim wiei no, nna ɔwɔ dɛ Orville twa no ho san ba mpɛn ebien na fã ana oewie. Bɔhwɛadzefo rekeka kɔ 3,000 tsenaa ase dzinn hwɛɛ no a ɔdze no nyaa twaa mbirika kwan noho—ɔno nkotsee, dzinn muara a ɔnnyɛ ahotɔ.
“[Naaso] ɔhyɛɛ ntwaho a odzi ewiei n’ase no, dɔm no soɛree gyinaa hɔn anan do, wɔrobɔ ose na wɔrobɔ hɔn nsamu. Ber a obodur ewiei kwan no do no, nna dɔm no reyɛ dede papaapa. Osebɔ nkuranhyɛ a bɔhwɛadzefo mpempem dze maa no no, Orville dze n’ahom a aka nyinara hyɛɛ mu. Dɔm no dze enyigye ho dede bɔɔ ose ber a ɔpaa ewiei nsensanee no ho na n’akansifo mfɛfo no fuaa no. Ahobrɛadze muara na ndaase muara Orville too dɔm no nsa na ɔnye n’anyɛnkofo afofor no nantsewee fii mbirika kwan no do.”
Nna iyi nye Orville ne mbirikatu a ɔtɔ do enum wɔ akansi no mu, na nkaa no nyinara mu no ɔsan so wee. Bia binom bobua Orville atsɛn a, wɔrodwen dɛ nkyɛ ɔnnsɛ dɛ osi akan no mpo ɔnam ne mfe ntsi—dɛ mbirika kwan no nnyɛ bea ɔsɛ dɛ ɔkɔ do osiandɛ ɔsɛɛ mber tsentsenntsen maa obiara wɔ n’akansi horow no ho.
Naaso, mpo dɛ ɔkaa ekyir aber biara no, Orville yɛɛ adze a ɔbor dza nyimpa biara ayɛ do wɔ akansi a ɔtse dɛm mu dze sesaa wiadze abakɔsɛm nkyerɛwee enum dɛm da no. Obiara nnyi hɔ a ɔhwɛɛ n’akansi no a nkyɛ ɔbɔdwen dɛ iyi botum aba mu, naaso nnyɛ bɔhwɛadzefo no anaa hɔn a wɔnye no risi akan no na wɔyɛ atsɛmbuafo. Orville annto mbra biara, na hɔn a wɔhwɛ akansi no do no ammberɛ gyinapɛn biara adze. Otuu mbirika kor noara hyɛɛ dza ohia nyina mã dɛmara dɛ akansifo nkaa no. Naaso dzen a ɔyɛ dzen ma no no— mekyerɛ ne mfe na honandua mu ahom a ɔakɔ famu no—wɔfae yɛɛ edwuma a wɔdze no too mfe 100 na no mboree nkyekyɛmu kuw no mu. Na wɔ dɛm nkyekyɛmu kuw no mu no, ɔyɛɛ adze kyɛn dza obiara ayɛ da dze sesaa wiadze abakɔsɛm nkyerɛwee enum.
Dɛ mbrɛ ɔgyee Orville akokodur kɛse ma ɔdze sii mbirika kwan no do aber biara no, dɛmara so na ɔgye akokodur kɛse ma hɛn nkyerɛbaa na nuambanyin mu binom ma woesi abrabɔ sar do da biara a, wonyim dɛ annyɛ a wobobu hɔn atsɛnkyew mpo dɛ wɔreyɛ dza wobotum ayɛ papaapa dɛ wobedzi Agyenkwa no n’ekyir na woedzi hɔn ahyɛmu a wɔnye No wɔ nyi a ɔmmfa atseetsee a wohyia ho.
Ɔmmfa ho bea yɛtse wɔ wiadze, ɔmmfa hɛn mfe a yeedzi ho, ɔyɛ nyimpa n’ehiadze tsitsir dɛ hɛn nyinara yɛtse nkã dɛ yɛkã ho, dɛ yɛtse nkã dɛ wɔpɛ hɛn na wohia hɛn, na dɛ botae na ntseasee wɔ hɛn abrabɔ mu a hɛn tsebea anaa dza yenntum nnyɛ mmfa ho.
Ntwaho a odzi ekyir wɔ mbirikatu no mu no, dɔm no tui bɔɔ gyee Orville do dɛ ɔnkɔ do, iyi maa no ahom ma ɔdze kɔr do. Nna ɔmmfa ho dɛ owiee wɔ ekyir. Ma akansifo na dɔm no, nna iyi bor akansi ara do. Akwan pii mu no, nna iyi yɛ mfatoho a ɔyɛ ahomka wɔ Agyenkwa no dɔ a wɔdze ridzi dwuma ho. Orville wiei no hɔn nyinara bɔɔ mu dzii ehurusi.
Tse dɛ Masters Championship ara, hɛn mboanofo mu na ebusua horow mu botum ayɛ nhyiamu mbea a yɛbɔ gye hɛnho nkorkor do wɔ hɔ—ahyɛmudzi sɔn a ɔkɔ do ɔnam Christ ho dɔ ma hɛnho nkorkor do—roboa hɛnho nkorkor ma yedzi haw biara a yehyia do, rema hɛnho ahoɔdzen na nkuranhyɛ a yemmbu hɛnho atsɛn nkorkor. Yehia hɛnho nkorkor. Ɔsor ahoɔdzen fi nkabɔmu mu ba, na ɔno ntsi na Satan gyina do ketsee dɛ ɔdze nkyekyɛmu bɛba hɛn mu no.
Ɔyɛ yaw dɛ, ɔtɔfabi a yɛrokɔ asɔr tum yɛ dzen ma hɛn mu binom wɔ siantsir horow pii nsti. Obotum ayɛ obi a ɔdze ɔsom ho nsɛmbisa bi ridzi aper anaa obi a ɔwɔ dɔm mu akomatu mbordo yarba anaa obi a ɔwɔ adwenmu haw. Obotum ayɛ obi a ofi ɔman fofor anaa ebusuakuw fofor mu, anaa obi a okitsa abrabɔ sũahu soronko anaa ɔson mbrɛ osi hu ndzɛmba, a bia ɔbɔdwen dɛ ɔnnso mu. Obotum mpo ayɛ mbɔdomaba na mbofra nkakraba hɔn awofo a wonnya nda papa na wɔtse brɛ dodow wɔ hɔn mu anaa ɔhokwafo a ɔwɔ mboanofo a awarfo na ebusua ebusua ahyɛ mu mã mu. Obotum so ayɛ obi a ɔrekyekyer akokodur dze asan aba wɔ mfe pii a ɔkɔree ekyir anaa obi a ɔtse nkã ntaataado dɛ ɔnnso mu ara na onnkotum abɛka ho ara da.
President Russell M. Nelson kãa dɛ: “Sɛ awarfo bi a wɔwɔ wo ward gyaa awar, anaa asɛmpasomafo aberantsɛba anaa akatasiaba ba fie ntsɛm, anaa abasirba bi gye ne dasegye ho kyim a, wonnhia w’atsɛmbu. Wohia dɛ wonya Jesus Christ no dɔ mapã no a ɔda edzi wɔ wo nsɛm na wo ndzeyɛɛ mu.”
Hɛn sũahu wɔ asɔr no wɔ dɛ ɔma yɛnye Ewuradze na hɛnho nkorkor nya nkitahodzi a ohia papaapa ma hɛn sunsum mu na nkãtse mu yieyɛ. Dza ɔhyɛ ahyɛmudzi a yɛnye Nyame yɛ mu no, a enuma dzi kan no, nye hɛn asodzii dɛ yɛdɔ na yɛhwɛ hɛnho nkorkor dɛ Nyame n’ebusua mu mba, nyimpadua kor wɔ Christ mu, na nnyɛ ndzɛmba ara a yɛakyerɛw dɛ yɛbɛyɛ a yɛsan ho sɛ yewie yɛ a.
Christ saso ɔdɔ na nhwɛe krɔn na ɔyɛ krɔnkrɔn yie. Christ no dɔ mapã no nye ayamuyie. Dɛ mbrɛ President Nelson kãa no, “Ayamuyie ma ‘yɛsoasoa kor biara n’adzesoadze’ [Mosiah 18:8] kyɛn yɛbɛma adzesoadze ayɛ kɛse wɔ hɛn mu kor biara do.”
Agyenkwa no kãa dɛ, “Ɔnam iyi do na nyimpa nyina bohu dɛ hom yɛ m’esuafo, sɛ hom wɔ ɔdɔ wɔ homho nkorkor a.” Na President Nelson dze kãa ho dɛ: “Ayamuyie nye Jesus Christ ne kadofo nokwafo no su a ɔda edzi kɛse.” “Agyenkwa n’asɛm no yɛ pefee: N’esuafo anokwafo ma ntowdo, pegya, hyɛ nkuran, na wokenyan. … Mbrɛ yesi kasa kyerɛ binom na yɛkasa fa hɔnho … hia papaapa.”
Agyenkwa no ne nkyerɛkyerɛ wɔ iyi ho no da famu koraa. Wɔbɔ no tɔw wɔ fapem yi mu: Adze biara a hom pɛ dɛ nyimpa yɛ ma hom no, hom nyɛ dɛmara so mma hɔn. Fa woho hyɛ nyia no n’ananmu na enye no ndzi tse dɛ mbrɛ ebɛpɛ dɛ wɔnye wo bedzi sɛ ewɔ hɔn gyinabew no mu a.
Yɛnye binom ridzi wɔ Christ ne saso do no kɔ ekyir koraa tra hɛn ebusua ebusua na mboanofo. Hɛn enuanom mbaa na mbanyin a wɔwɔ ɔsom fofor mu anaa wɔnnkã som biara ho no kã ho. Hɛn enuanom mbaa na mbanyin a wofifi amanaman na kusum afofor mu no kã ho, dɛmara dɛ hɔn a wɔwɔ amanyɛsɛm nsusui soronko. Hɛn nyina yɛkã Nyankopɔn n’ebusua ho, na Ɔdɔ Ne mba nyinara. Ne pɛ nye dɛ Ne mba dɔ No na wɔsan so dɔ hɔnho nkorkor.
Agyenkwa no n’abrabɔ no nna ɔyɛ ɔdɔ, nkabɔmu, na eremaa hɔn mpo a sɔn mu fo ebu hɔn atsɛn dɛ hɔnho nntsew na woeyi hɔn tokyen no do ho fasusu. Nedze no yɛ mfatoho a wɔahyɛ hɛn dɛ yendzi do. Yɛwɔ ha dɛ yebenya Christ ne saso su ahorow na ewiei no yɛabɛyɛ tse dɛ hɛn Agyenkwa. Nedze no nnyɛ asɛmpa a wowie yɛ na wɔsan ho dɛ woewie; ɔyɛ asɛmpa a wodua do bɛyɛ—bɛyɛ tse dɛ ma Ɔno tse no na yɛyɛ dɔ tse dɛ ma Ɔno yɛ no. Ɔpɛ dɛ yɛbɛyɛ Zion nkorɔfo.
Ber a nna mowɔ mfe 20 n’ekyir mu no, mokɔr depression dzendzenndzen mu, na dɛm mber no, nna ɔyɛ dɛ nokwar no dɛ Nyame tse ase no ayew mpofir mu ara. Munnkotum akyerɛ atsenka a minyaa no mu yie ara kyɛn dɛ mebɛkã dɛ metsee nka dɛ mayew koraa. Fitsi mo mbofra ase, nna minyim dɛ m’Egya a ɔwɔ Sor wɔ hɔ na dɛ mubotum nye No akasa. Naaso dɛm mber no mu no, nna minnyim sɛ Nyame bi wɔ hɔ o. Nna minnyaa nkãtse adze a ɔtse dɛm wɔ m’abrabɔ mu da, na nna ɔyɛ dɛ ma me fapem mu nyina rububu gu famu.
Dɛm ntsi, nna ɔyɛ dzen ma me dɛ mobɔkɔ asɔr. Mokɔree, naaso nna siantsir ne fã bi nye dɛ musuro dɛ wɔbɛfrɛ me obi a “ɔmmbɔ hyew” anaa “ne gyedzi wɔ famu,” na nna musuro dɛ mebɛyɛ obi n’asodzii a wɔdze ahyɛ ne nsa. Nna dza mihia papaapa wɔ dɛm aber no mu nye dɛ mebɛtse nokwar dɔ nkã, ntseasee na mboa fi hɔn a woetwa moho ehyia hɔ, nnyɛ atsɛmbu.
Nsusui binom a nna musuro dɛ binom bɛyɛ afa moho no, nna mankasa mayɛ dɛm nsusui no bi wɔ binom ho sɛ wɔnntaa mmba asɔr a. Dɛm ankorankor sũahu yaayaw a minyaa no kyerɛɛ me adzesũadze horow a ɔsom bo fa siantsir a wɔahyɛ hɛn dɛ mma yemmbu hɛnho nkorkor atsɛnkyew no.
Ana binom wɔ hɛn mu a wɔbrɛ kommyɛ mu a, wosuro dɛ wɔbɛma binom ehu hɔn nsumaamu aperdzi osiandɛ wonnyim ndzeyɛɛ a wobenya?
Ewuradze nko na onyim mu mu ara ɔdzen dodow a hɛn mu kor biara dze rutu hɛn bra mbirika—adzesoadze no, ɔhaw no, na akwansiwdze a yehyia a nkorɔfo nntum nntaa nnhu. Ɔno nko na ɔwɔ ntseasee mu wɔ epirakur a ɔdan abrabɔ ho na adwen mu atseetsee a hɛn mu binom enya no mber a etwa mu kɔ a ɔda ho rinya nsunsuando wɔ hɛn do seseiara ho.
Mpɛn pii, yebua hɛnara hɛnho mpo atsɛn dzendzen, a yerodwen dɛ ɔsɛ dɛ nkyɛ yɛkɔ kan koraa wɔ mbirika kwan no do. Ewuradze nkotsee na onyim emudzi mu ara hɛn ankorankor sintɔ na hɛn ahom, na ɔnam dɛm ntsi, Ɔno nko na emudzi mu ara odzi mu dɛ obua hɛn nyɛe ho atsɛn.
Nkyerɛbaa na nuambanyin, hom mma yɛnyɛ dɛ bɔhwɛadzefo no a wɔwɔ asɛm no mu no na yɛmbɔ ngye hɛnho do nkorkor wɔ hɛn osuanyiyɛ akwantu mu a hɛn tsebea mmfa ho. Ɔno nnkyerɛ dɛ yembu mbra do anaa yɛmbrɛ gyinapɛn adze. Nokwar ara mbrasɛm akɛse mu dza ɔtɔ do ebien nye dɛ—yɛdɔ hɛn nyɛnko dɛ hɛnara hɛnho. Na dɛ ma hɛn Agyenkwa akã no, “Susuampa dɛ hom ayɛ ama mo nuanom nketseaba yi mu kor no, hom ayɛ ama me,” sɛ ɔyɛ papa anaa ɔmuo. Ɔasan akã akyerɛ hɛn dɛ, “Sɛ hom annyɛ kor a, nna hom nnyɛ medze.”
Mber bi bɛba hɛn abrabɔ mu a yɛbɛyɛ hɔn a wohia mboa na nkuranhyɛ. Yentu hɛnho nsi hɔ seseiara dɛ aber nyina yɛbɛyɛ dɛm ama hɛnho nkorkor. Ber a yɛyɛ no, yebenya koryɛ kɛse na yeesiesie kwan ama Agyenkwa no dɛ Ɔbɛyɛ n’edwuma krɔnkrɔn a Ɔsa yarba na ɔsesa hɛn mu kor biara.
Ma hom mu kor biara a hom tse nkã dɛ hom aka ekyir koraa wɔ ɔbra mbirikatu yi mu, dɛm ɔnnkyebo akwantu yi mu no, meserɛ, hom nkɔ do. Agyenkwa no nkotsee na obtum ebu wo atsɛn a odzi mu wɔ bea a ɔsɛ dɛ idur wɔ mber yi mu, na Ɔwɔ ayamuhyehye na Ɔyɛ pɛrpɛr. Ɔno nye Ɔtsɛmbuafo Kɛse wɔ ɔbra akwantu mu na Ɔno nkotsee na ɔwɔ ntseasee mu wɔ ɔdzen dodow a edze rutu mbirika anaa edze renantsew anaa edze rutwuw w’anadze ho. Ɔdze wo sintɔ, w’ahom, w’abrabɔ mu nsɛm, na nsumaamu adzesoadze a ɔso wo bɛkã nkontaabu no ho, dɛmara dɛ w’akoma n’apɛdze so. Bia na nokwar ara eresesa wiadze abakɔsɛm ngyinahɔmadze dɛmara. Meserɛ mma w’abaw nngura. Meserɛ kɔ do! Meserɛ tsena asɔr no mu! Ekã ho ampaara! Ewuradze hia wo, na yehia wo!
Bea etse biara wɔ wiadze, mbrɛ osi wɔ ekyir mmfa ho, meserɛ kaa daa daa dɛ w’Egya a ɔwɔ Sor na w’Agyenkwa nyim wo emudzi mu na wɔdɔ wo emudzi mu ara. Hɔn were mmfir wo dabiarada. Wɔpɛ dɛ wɔdze wo ba fie.
Fa w’enyi tsim Agyenkwa no do. Ɔno nye wo dadze poma. Mma nngyaa No mu. Megye dase dɛ Ɔtse ase na ibotum atwer No. Megye dase so dɛ Ɔrobɔ gye wo do.
Hom mma yendzi Agyenkwa no ne fasusu do na yɛmbɔ ngye hɛnho nkorkor do nye me mpaabɔ wɔ Jesus Christ Ne dzin mu, amen.