Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Ewuradze Rema N’Edwuma Rokɔ Do Ntsɛm.
Ɔbɛsɛ 2025 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


14:55

Ewuradze Rema N’Edwuma Rokɔ Do Ntsɛm.

Ber a Ewuradze rema N’edwuma rokɔ ntsɛm yi, ɔsɛ dɛ yɛdɔ, yɛnyɛn, na yɛsom hɔn a wɔgye N’asɛmpa to mu no.

Charles Dickens nwoma kyerɛwfo a ɔagye dzin hyɛɛ no nwoma a ɔayɛ atsenkã A Tale of Two Cities ase a osii no pi kãa dɛ “ɔyɛ mber pa mapã, eso ɔyɛ mber a omuo koraa.” Kwan bi do no, iyi yɛ nokwar ma hɛn nda yi mu.

Yɛtse mber herigyaherigya mu ber a “asaase no do nyina [yɛ] begyabegya.” President Russell M. Nelson n’afotu dɛ yɛyɛ esiesiefo no, dɛ yɛyɛ Jesus Christ n’akadofo no, Elder Gary E. Stevenson etsĩ mu akã no dɛdɛɛdɛw anapa yi. Iyi yɛ ehiadze tsitsir ama koryɛ, asomdwee, na ayarsa aba wɔ “mber a omuo koraa” no mu.

Yɛtse “mber a oye mapã” so mu, a ɔno na mibetsĩ mu akã. Ewuradze, wɔ ne nyienyim wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi, ɔfã 1 mu no, Ɔpaa mu kãa dɛ, asɛmpa ne mãhyɛ no “[wɔbɔbɔ] … ho dawur akyerɛ wiadze n’ano nyina.” Ampara Ewuradze rema N’edwuma rokɔ do ntsɛm wɔ hɛn mber yi mu. Ɔsɛ dɛ ɔyɛ hɛn enyisɔ papaapa ntsɛmyɛ a wɔakɔ do, na ɔrokɔ do ɔhaw mber nyina mu mpo no. Yɛtse nda a Ewuradze n’akadofo enya ndzinoa dɛ wɔtse Ne ndze na wobue hɔn akoma na hɔn adwen mu dze bua. Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo asɔrmba; a wɔdze enyimpi ka Agyenkwa no do na wosie Ne mbrasɛm no, rinya botae na ankorankor asomdwee mapã.

Asɔr no n’abakɔsɛm mber horow mu no, hɔn a wɔahɛn ahyɛmu anamɔnkwan do no hɔn dodow adɔɔ sõ ara yie. Aber no kor a ɔtse dɛm sii mfe 1837 na 1850 ntamu. Ewuradze N’Asɔr no a wɔdze asan ananmu aba n’asɔpɔkan Asomafo mu binom soom asɛmpakã dwuma wɔ Ngyiresi Aborɔkyir man mu. Asɛmpakã dwuma yinom maa mpempem bɔdɔɔm Asɔr no, na ɔdze kesi afe 1850 no nna Asɔrmba a wɔtse Ngyiresi Aborɔkyir no hɔn dodow dɔɔ sõ kyɛn hɔn a wɔtse America. Dɛm aber no, Ewuradze hyɛɛ Ahotseweefo no dɛ wɔmboa ano mbra Utah. Dɔm no tuii kɔree, binom bosa a wɔdze duaa Perpertual Emigrating Fund dze maa hɔn no na ɔgyee hɔn abamba.

Mepɛ nsakyereefo ɔdodow a wofi England na Wales befir edzi wɔ Salt Lake Bɔnsa mu wɔ afe 1852 hɔn ho asɛm. President a Odzi Kan na n’Apamfo na wohyiaa kuw no wɔ Emigration Canyon n’ano, a Captain Pitts ne band kã ho. Deseret News kãa hɔn ho asɛm dɛ “akwantufo kuw a nkyerɛbaa na mbofra [ka ho], wɔrenantsew, ewia ahye hɔn yie, mframa dzen ahwe hɔn, naaso wɔmmpaa aba, hɔn akoma ridzi dɛw, a ɔda edzi pefee wɔ hɔn enyimhwɛ enyigye mu ara.”

Ber a “woduur Temple Asaase no, … mbanyin, mbaa, na mbofra mpempem, boaa ano fi kuropɔn n’afã nyina, bɔbɔɔ mu wɔ enyimnyam na enyigye mu maa hɔn akwaaba.” President Brigham Young kasaa kyerɛɛ hɔn dɛ: “Israel Ewuradze Nyankopɔn nhyira hom. … Yɛakɔ do abɔ mpaa ama hom; wɔabɔ mpaa mpempem ama hom, ofi da to da, ama Ɔno a Ɔahyɛ hɛn dɛ yɛmboa Israel ano, na yɛmfa asɛmpakã ngye adasamba nkwa, na onsiesie hɔn mma Messiah no Ne mbae.”

Dza enyigye mu osii ho sunsum mu no, Memma nsakyereefo afoforfo na hɔn a wɔresan aba Ewuradze N’Asɔr no awerɛhyɛmu bio dɛ: Yɛdɔ hom; yehia hom; Ewuradze hia hom. Ibia yɛremmfa band a wɔrobɔ nsera mfa nyɛ hom akwaaba, mbom yɛbɔ mpaa dɛ ɔsor nhyira bɛkã hom mbɔdzembɔ ho ber a hom tu mpon wɔ ahyɛmu anamɔnkwan a ogya kɔ Nyame Egya na Jesus Christ nkyɛn wɔ celestial ahenman mu no.

Adanse wɔ hɔ pefee dɛ gyedzi wɔ Jesus Christ mu no rokɔ kan wɔ hɛn nda yi mu. Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mu no nsakyereefo hɔn dodow na hɔn ahokekã adɔɔ sõ ma ayɛ nwanwa. Abosoom 36 abɛsen no, bɛyɛ nsakyereefo 900,000 na wɔabɛka Asɔr no ho. Nsakyereefo yinom yɛ Asɔr no dodow nyina ne ɔha nkyɛmu 5 [enum]. Yɛtra hɛn abasa mu dze ma asɔrmba afoforfo akwaaba na enyisɔ kɛse ma hom wɔ anamɔnkwan a hom asan mu eyi.

Nsakyereefo 900,000 yinom wɔ abosoom 36 wɔabɛsen no bor Asɔrmba nyina hɔn dodow wɔ n’afrenhyia a ɔtɔ do 110 wɔ afe 1940 mu, a nna wɔbor asɔrmba nyina a nna wɔyɛ 860,000 na kakra ara. Iyi nye afe a wɔwoo Elder Jeffrey R. Holland, Elder Dieter F. Uchtdorf, na emi no.

Nsakyereefo afoforfo nwanwafo yinom fi wiadze n’afã nyina ba. Abosoom esia a odzi kan wɔ afe yi mu no, nsakyeree akɔ sor ɔha nkyɛmu 20 kyɛn mfeda wɔ Europe, Africa, Asia, na Latin America. America Etsifi no yehu dɛ wɔakɔ sor ɔha nkyɛmu 17. Ewuradze n’edwuma rokɔ do rokɔ kan wɔ akwan a ɔyɛ ndam mu. Nkanee yinom a ɔrokɔ sor yi yɛ dase pefee dɛ asɛmpa no reka akoma na ɔresesã abrabɔ wɔ beebiara.

Hɛn nda yi mu no, nsakyereefo yinom a wɔsom bo no nnda ho mboano wɔ finimfin bea bi. Osian Asɔrmba hɔn gyedzi na etuhoakyɛ ntsi, mboa ndzɛmba horow wɔ hɔ a wɔdze ma mboanofo no abamba—a wɔdze sisi asɔr adan na temple horow wɔ—wiadze nyina mu. Asɔfodzi nsaafee a ohia wɔ hɔ na mboa ndzɛmba a wɔdze ama no, afei nsa tum ka nkwagye ayɛdze horow wɔ wiadze n’afã kɛse mu.

Bea a yɛtse biara no, sesei asɔrmba hia dɛ wɔyɛ asɔrmba afoforfo ɔha mpempem akwaaba dɛ mbrɛ yɛyɛɛ Ngyiresi na Welsh Ahotseweefo no a mekaa ho asɛm fi hɛn asɔpɔkan abakɔsɛm mu no. Modɔ Elder Gerrit W. Gong ne kasaa wɔ nhyiamu yi mu a ɔkyerɛkyerɛɛ hɛn dɛ onnyi dɛ obiara no nonko tsena wɔ atsenkã anaa sunsum mu.

Hɛn asodzi krɔnkrɔn nye dɛ yɛbɛyɛ afoforfo na hɔn a wɔresan aba no akwaaba na yɛagye hɔn ato mu. Ber a Ewuradze rema N’edwuma rokɔ ntsɛm yi, ɔsɛ dɛ yɛdɔ, yɛnyɛn, na yɛsom hɔn a wɔgye N’asɛmpa to mu no. Yebotum aboa akyekyer Zion nkorɔfo, a yɛwɔ “akoma kor na adwen kor, na [yɛtsena] wɔ tseneneeyɛ mu.” Ama yɛnye Ewuradze aayɛ kor no, otwar dɛ yɛyɛ kor wɔ Ewuradze enyim. Asɔrmba nyina no, da no a wɔdze numaa hɔn biara no, kyɛ asodzi dɛ wɔyɛ nkaafo akwaaba.

M’afotu ma Asɔrmba nye dɛ wɔdze hɔn abasa bofua apamufo yinom a wɔsom bo, a wɔagye Jesus Christ asɛmpa no ato mu no.

President Gordon B. Hinckley akyerɛkyerɛ hɛn dɛ nyia ɔasakyer fofor hia “nyɛnko, asodzi, na wɔdze ‘Nyankopɔn N’asɛmpa no nyɛn [no]’ (Moroni 6:4).” Yebotum aka anyɛnkofo no a wɔma nsakyereefo afoforfo awerɛhyɛmu dɛ wɔka ho na wɔnnyɛ ahɔho ara. Yebotum aboa hɔn ma woenya ntseasee dɛ wɔyɛ Jesus Christ esuafo a wobotum asom nkaafo na wɔapen do dɛ wɔbɛgye ɔfrɛ horow ato mu dze asom. Nsakyereefo mbasirmba no ɔsɛ dɛ wosusu dɛ wɔbɔsom etuhoakyɛ asɛmpakã. Hɔn nyina wɔdɛ wɔdze enyimpi bɔ mbɔdzen dɛ wɔbɔbɔ Christ su abrabɔ.

Dodowara na wɔbɔ ankorankor afɔrbɔ kɛse dze bɔdɔm Asɔr yi na wohia hɔn mfɛfo Ahotseweefo ma wɔagye hɔn abamba.

Dze ma hom a hom yɛ afoforfo anaa hom resan aba gyedzi no mu no, haw horow binom wɔ hɔ a bia hom behyia. Hom nya abotar mma homho. Asɛmpasomafo akyerɛkyerɛ hom nkyerɛkyerɛ tsitsir no na wɔakyerɛkyerɛ ahenman no mu ahyɛmudzi na ayɛdze horow no a ɔwɔ kyerɛwsɛm na ɔwɔ Preach My Gospel. no mu no.

Hom regye ayɛdze na ahyɛmudzi horow na hom dze mbrasɛm no robɔ bra no yɛ ehiadze tsitsir. Hom ntsim wɔ ahyɛmudzi horow a ohia ma nkwagye ntowdo no do. Asɛmpa no ma nkwagye ntowdo tum ba, a ohia dɛ yɛnye Nyankopɔn dzi ahyɛmu krɔnkrɔn na yesie. Kã enuma, pisi, na wɔdze Melchizedek Asɔfodzi rema mbanyin no, ahyɛmudzi horow a yedzi no wɔyɛ no temple mu. Ama ewufo no, nkwagye ayɛdze horow yinom mu biara temple mu nko na wɔyɛ. Dɛm ntsi, ereyɛ ahoboaboa akɔ temple no sɛ dɛ ɔyɛ mprɛmprɛ botae.

Ɔtɔfabi a ibenya atsenkã dɛ dza inyim no tɔ sin. Asɛmpa ho nyimdzee yɛ nhyira kɛse a mber rugu mu no yenya no nkakrankakra, naaso ɔnnyɛ nkwagye ayɛdze. Asɛmpa no nnyɛ nyimdzee ho nsɔhwɛ. Naaso, dɛ mbrɛ President Russell M. Nelson abɔ anohoba dɛ: “Ber a mpaabɔ mu ara irusũa Mormon Nwoma no dabiara, no ebɔbɔ adwenpɔw apapa—dabiara. … Ber a hom dwendwen dza hom sũa ho no, ɔsor ntokura no bobue, na hom benya homara hom nsɛmbisa ne nyiano na akwankyerɛ ama hom ara hom abrabɔ.”

Dza ɔkã ho no, afe biara Asɔr adzesũa nhyehyɛɛ wɔ Kwesida nhyiamu horow no fa Ahyɛmu Dadaw no, Ahyɛmu Fofor no, Mormon Nwoma no, na Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi no wɔkɔ do aporɔw dze sũa. Mber rugu mu no ibenya awerɛhyɛmu ho atsenkã yie ber a w’asɛmpa ho nyimdzee nyin no. Kyerɛwsɛm adzesũa a wɔtaa yɛ no behyira hom na wɔama hom enya homho wɔ hom abrabɔ mu ber a hom nsakyeree ba Jesus Christ asɛmpa mu no dɔ bun mu.

Yerusũa Jesus Christ nkyerɛkyerɛ a ho tsew no yɛ abrabɔ nyina mu ahwehwɛdze, wɔ eretse nkyerɛkyerɛ no ase na erobɔ Christ su abrabɔ. Ahyɛmu tsitsir horow ma hɛn fapem nkyerɛkyerɛ a yɛfrɛ no ahyɛmu anamɔnkwan no. President Nelson akyerɛkyerɛ nkyerɛkyerɛ yinom ndamyɛ mu. Asɔrmba nyina, nkanka afoforfo na hɔn a wɔresan aba no, wobehyira hom ber a wosũa na wɔfa no nkɔnhyɛsɛm wɔ ahyɛmudzi horow na ahyɛmu anamɔnkwan no yɛ hɔndze.

Sɛ hom si botae dɛ hom bɛgye ahyɛmu kor biara a ohia ma nkwagye ntowdo no emudzi mu a, hom bɛba anamɔnkwan no a ogya kɔ celestial ahenman mu no. Temple no na temple ayɛdze horow no na ɔsɛ dɛ yetsim do. Ankorankor biara ne nsa botum akã ahyɛmudzi horow no no dodowara. Ahyɛmu kor, onnyiewiei awar, no gyina enye wo hokafo robɔmu wɔ hom mbɔdzembɔ mu. Hɛn botae wɔdɛ yɛhwehwɛ dɛm onnyiewiei adamfo no.

Naaso, mma nnya abagura sɛ aber yi onnyiewiei awar nnkotum aba do a. Nkɔnhyɛfo akyerɛkyerɛ dɛ wɔremmfa nhyira biara nnkam asɔrmba anokwafo a wosie mbrasɛm no. Mormon Nwoma mu nkɔnhyɛnyi baako, Ɔhen Benjamin, kãa no dɛdɛɛdɛw dɛ: “Hɔn a wodzi Nyankopɔn ne mbrasɛm do no … woehyira hɔn wɔ adze nyina mu, … na sɛ wosuo nokwar no mu dze kɔ ewiei a, … wɔnye Nyankopɔn aakɛtsena wɔ enyigye a onnyi ewiei da tsebea no mu.”

Hom bohu, sɛ hom nnhun no dadaw a, dɛ asɔrmba no nndzi mu. Nkyerɛkyerɛ a woeyi akyerɛ da no edzi pefee dɛ hɛn honandua mu abrabɔ wɔ asaase yi do no, yɛbɛyɛ mfomdo. Yɛtse wiadze a onndzi mu na ɔahwe ase mu, nnyɛ celestial wiadze. Abrabɔ yi yɛ nsɔhwɛ mber, a yɛwɔ kwan pii dɛ yebonu hɛn ho na yɛakyerɛ dza yebotum abɛyɛ.

Hɛn nyina yenya atsenkã dɛ yɛtɔ sin ber a yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛyɛ tse dɛ Christ no. No Werdambɔ no ma hɛn kwan ma yenu hɛnho daa daa ber a yɛtɔ sin no. Dɛ mbrɛ Nephi, Mormon Nwoma nkɔnhyɛnyi kor so, kãa no: “Ɔwɔ dɛ hom per kɔ kan gyina pintsinn wɔ Christ mu, nya enyidado a ɔhyerɛn na odzi mu, na hom nya Nyankopɔn na nyimpa nyina ho dɔ. Dɛm ntsi, sɛ hom per kɔ kan, na hom mee wɔ Christ n’asɛm mu, na hom tsim kodu ewiei a, hwɛ, dɛm na Egya no se: Hom benya onnyiewiei nkwa.”

Ber a yɛdwendwen hɛn nda yi mu ɔhaw horow ho no, otwar dɛ yɛkaa dɛ Agyenkwa no, N’asaase do somdwuma mu no, Ɔno so tsenaa mber begyabegya na yerɛwyerɛw mu. Oenntsim nda no mu amanyɛsɛm mu ɔhaw horow do, Otsimii wɔ Ahotseweefo no hɔn emudziyɛ ho.

Yeridzi Agyenkwa no na Ne nkyerɛkyerɛ do no nnyɛɛ mberɛw da wɔ wiadze a basabasayɛ wɔ mu aber biara no. Nna ɔnnyɛ mberɛw mma Agyenkwa no wɔ wiadze herigyaherigya mu wɔ No honandua abrabɔ mu no, nna ɔnnyɛ mberɛw mma asɔpɔkan baanodzifo na asɔrmba no, na ɔnnkɛyɛ mberɛw ama hɛn. Adom mu ara, yɛwɔ nkɔnhyɛfo atseasefo a, wɔbɛma hɛn kwankyerɛ a yehia no pɔkyee wɔ hɛn nda yi mu. President Dallin H. Oaks bɔsɔw sunsum mu egyapadze yi ɔyɛ ndam no do.

Megye dase dɛ Jesus Christ N’Asɔr ne nkyerɛkyerɛ yɛ onnyiewiei na nokwar. Megye me dasee nokwar a osi pi dɛ Jesus Christ tse ase, na osian No Werdambɔ no ntsi, yebotum yɛnye No ayɛ kor. Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Charles Dickens, A Tale of Two Cities (1859), 1.

  2. Dickens ne nsɛngyinado no kor nye adwenkyerɛ dɛ ankorankor su sakyer ber a ɔman no mu ayɛ begyabegya no.

  3. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 45:26.

  4. Hwɛ Gary E. Stevenson, “Blessed Are the Peacemakers,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2025, 6–9.

  5. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 1:23.

  6. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:73.

  7. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:23; hwɛ iyi so John 14:27.

  8. Hwɛ Ndwuma 2:41.

  9. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 112. Nyikyerɛ yi nsa kãa no Ayɛwoho 23, 1837, da no a wɔhyɛɛ ase kãa nsɛmpa no wɔ England wɔ mberano yi mu. Ama eenya pii wɔ asɛmpakã dwuma yinom ho no, hwɛ James B. Allen, Ronald K. Esplin, na David J. Whittaker, Men With a Mission: The Quorum of the Twelve Apostles in the British Isles, 1837–1841 (1992).

  10. Nsakyereefo mu dodowara no nna wɔyɛ nsaano dwuma. Charles Dickens hwɛɛ hɔn mu binom ber a wɔreyɛ hɔn akwantu kɔ America, wɔ nsuhɛn Amazon do ho ahoboa. Ɔmaa hɔn nkamfo pa. Ɔkãa hɔn ho asɛm dɛ, “in their degree, the pick and flower of England” [“wɔyɛ England edwumayɛfo pa a wɔawea na wɔasan mu eyi hɔn”] (“The Uncommercial Traveller, All the Year Round, Ayɛwoho 4, 1863, 446). Hwɛ iyi so 1 Corinthfo 1:26–28.

  11. Hwɛ “Arrival from England, by the ‘Perpetual Emigrating Fund,’” Deseret News, Fankwa 18, 1852, 90.

  12. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 76:62, 70; hwɛ iyi so 1 Corinthfo 15:40–42.

  13. Asɛm no Asɔrmba Nkanee Nkyerɛwee na Asɛmpakã Asoɛedze dze mae

  14. Asɛm no Asɔrmba Nkanee Nkyerɛwee na Asɛmpakã Asoɛedze dze mae

  15. Asɛm no Asɔrmba Nkanee Nkyerɛwee dze mae.

  16. Asɛm no Asɔrmba Nkanee Nkyerɛwee na Asɛmpakã Asoɛedze dze mae

  17. Besi mfe 1890 mu no, Asɔr baanodzifo hyɛɛ ase hyɛɛ asɔrmba no nkuran dɛ wɔntsena hɔnara hɔn man do kyɛn dɛ wɔbɔboa hɔn ano aba Utah. Stake horow a onnyi Anee Mbepɔw mansin mu no wɔkyekyeree afe 1920 rokɔ mu, na stake a odzi kan a onnyi United States na Canada no wɔkyekyeer no wɔ New Zealand (hwɛ Brandon S. Plewe, ɔkyerɛwfo, Mapping Mormonism: An Atlas of Latter-day Saint History [2014], 184–85).

  18. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:11–16.

  19. Hwɛ Gerrit W. Gong, “No One Sits Alone,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2025, 00.

  20. Moses 7:18.

  21. Hwɛ John 17:20–21; 1 Corinthfo 12:11–31.

  22. Hwɛ Gordon B. Hinckley, “Converts and Young Men,” Ensign, Esusɔw Aketseaba 1997, 47.

  23. Hwɛ James 2:5; hwɛ iyi so Matthew 19:29; Romefo 2:11; Ephesusfo 2:19; Mosiah 18:8–9.

  24. Hwɛ Preach My Gospel: A Guide to Sharing the Gospel of Jesus Christ (2023), 17.

  25. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 14:7.

  26. Russell M. Nelson, “The Book of Mormon: What Would Your Life Be Like without It,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2017, 62–63; hwɛ iyi so Hwɛ Spencer W. Kimball: “Ber a ɔyɛ dɛ ɔsor asowa biara renntsie na ɔsor ndze biara rennkasa a, … Sɛ [yɛdze] [hɛnho] hyɛ kyerɛwsɛm no mu a, kwan tsentsen no bɛyɛ etsia na sunsum no san ba” (The Teachings of Presidents of the Church: Spencer W. Kimball [2006], 67).

  27. Hwɛ John 5:39.

  28. Mfatoho, hwɛ, Russell M. Nelson, “Let God Prevail,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2020, 92–95; “The Power of Spiritual Momentum,” Liahona, Esusow Aketseaba 2022, 97–100; “Overcome the World and Find Rest,” Liahona, Esusow Aketseaba 2022, 95–98.

  29. Mosiah 2:41.

  30. Hwɛ Alma 34:32.

  31. 2 Nephi 31:20.

  32. Hwɛ Ephesusfo 4:11–15.

  33. Hwɛ John 17:20–22.