Emombarete umi Hapo, ha Hakã Okakuaáta
Pene testimonio rakã oñemombaretéta pende jerovia pypukúgui Túva Yvagagua ha Ita’ýra Ojehayhuetéva Jesucristo-re.
Peteĩ Capilla Ymaguare Zwickau-pe
Ary 2024 ha’e peteĩ ítoicha chéve g̃uarã. Ojapo 75 ary añemongarai ha añekonfirmahague Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua miembro Zwickau, Alemania-pe.
Hepyeterei chéve g̃uarã ha’e Jesucristo Tupaogua miembro. Tajeipapa Tupã konveniogua tavayguakuéra apytépe, penendive, che hermano ha hermana-kuéra, ha’e peteĩ momba’eguasu tuichavéva che rekovépe.
Apensávo che discipulado je’ói personal rehe, che apytu’ũ py’ỹi oho jey peteĩ villa ymaguare Zwickau-pe, añongatu’asyhápe mandu’akuéra ahárõguare Jesucristo Tupao reunión sacramental-pe che mitãrõguare. Upépe ha’e che testimonio ra’ỹi ohupyty haguépe iñemombarete peteĩha.
Ko capilla orekókuri peteĩ órgano a aire tuja. Káda domingo peteĩ mitãrusu oñeasigna ohupi ha omboguejy hag̃ua pe palanka pohýi oaccionáva pe fuelle omomba’apo hag̃ua pe órgano. Sapy’ánte aguereko jepi priviléhio aipytyvõvo upe tembiapo imba’eguasúvape.
Pe congregación opurahéi aja umi ñande himno jahayhuetéva, che a-bombea opa che mbarete reheve ani hag̃ua pe órgano opyta aire ỹre. Pe fuelle operador apyka guive, areko peteĩ vista hechapyrãva umi vitral ijojaha’ỹvagui, peteĩ omoha’angáva pe Salvador Jesucristo-pe ha ambue ohechaukáva José Smith pe Arboleda Sagrada-pe.
Chemandu’a gueteri pe temiandu sagrado añanduva’ekue amañávo umi ventánare ojehesapéva kuarahýre ahendu aja Santokuéra testimonio ha apurahéi umi Sión-gua himno.
Upe tenda marangatúpe, Tupã Espíritu ome’ẽ testimonio che akã ha che korasõme añeteguaha: Jesucristo ha’eha pe Salvador del mundo. kóva ha’e Itupao. Proféta José Smith ohechákuri Tupã pe Túva ha Jesucristo-pe ha ohendu Iñe’ẽpukuéra.
Oñepyrũvo ko ary, akumpli aja peteĩ asignasiõ Europa-pe, arekókuri oportunidad aha jeývo Zwickau-pe. Ñembyasyrã, pe capilla ymaguare ahayhuetéva noĩvéima upépe. Ojeitýkuri ojapóma heta ary oñemohenda hag̃ua upépe peteĩ tuicha apartamento-kuéra edificio.
Mba’épa Ijapyra’ỹ ha Mba’épa Nahániri?
Ahechakuaava’erã ambyasyha ko edifico ahayhuetéva che mitã aragua ko’ág̃a ha’eha peteĩ mandu’ántema. Ha’ékuri peteĩ edificio sagrado chéve g̃uarã. Ha katu ha’ékuri peteĩ edificio-nte.
Upevére, pe testimonio espiritual ahupytyva’ekue Espíritu Santo-gui ojapóma heta ary noñehundíri. Uvei, oñemombareteve. Umi mba’e añemoaranduva’ekuépe chemitãrõguare umi Jesucristo evanhélio principio imba’egusúvagui ha’eva’ekue che pyenda ñemova’ỹ che rekove pukukue. Pe joaju konvénio rupive ajapova’ekue che Ru Yvagagua ha Ita’ýra Ojehayhuetéva ndive opyta chendive, heta pe Zwickau capilla oñedesmantela rire ha umi vitral oñehundi rire.
“Pe yvága ha yvy [opáta],” he’i Jesús, “upevére, che ñe’ẽnguéra ndopamo’ãi.”
“Yvytykuéra okañýtagui ha yvypuʼãnguéra ojeipeʼátagui, ha katu che mborayhu ndojeipeʼamoʼãi ndehegui, ni ndojeipeʼamoʼãi che pyʼaguapy konvénio, heʼi Ñandejára ndeporiahuverekóva.”
Peteĩ mba’e imba’eguasuvéva ikatúva jaikuaa ko tekovépe ha’e diferencia oĩva umi mba’e ijapyra’ỹva ha umi ndaha’éiva apytépe. Ñantende rire upéva, opa mba’e oñemoambue: umi ñane rrelasiõ, umi poravo jajapóva, jatrataháicha tapichakuérape.
Jaikuaávo mba’épa ijapyra’ỹ ha mba’épa nahániri ha’e kláve ñamongakuaa hag̃ua peteĩ testimonio Jesucristo ha Itupaógui.
Ani Pekonfundi umi Hakã Hapo reheve
Pe Jesucristo evanhélio rrestaurádo, Proféta José Smith ombo’e haguéicha, “oreko ipype opaite ha peteĩteĩ umi añeteguáva”. Upéva nde’iséi opa añetegua orekoha peteĩchaite hepykue. Oĩ umi añetegua ha’éva fundamental, esencial, ha’éva ñande jerovia rapo. Ambuekuéra ha’e dependencia térã hakã, hepyetéva, ha katu oĩronte konectádo umi fundamental-va rehe.
Proféta José Smith he’i avei: “Umi ñande rrelihiõ principios fundamentales ha’e Apóstol ha Profeta-kuéra testimonio, Jesucristo-gui, omanohague, oñeñotỹ ha oikovejeyhague mbohapyha ára rire, ha ojupihague yvágape; opa umi ambue mba’e ñande rrelihiõ rehegua oñembojoapýnte [ko añeteguáre].”
Ambue ñe’ẽme, Jesucristo ha Ijehasa’asy expiatorio ha’e ñande testimonio rapo. Opa ambue mba’e ha’e hakã.
Kóva nde’iséi rakãnguéra ndaha’eiha mba’eguasu. Peteĩ yvyramáta oikotevẽ rakãnguéra. Upevére, pe Salvador he’i haguéicha Idiscipulokuérape: “Pe pámpano ndaikatúi ome’ẽ yva ndopytáirõ pe parral-pe.” Conexión’ỹre pe Salvador ndive, pe alimento oĩva hapópe, peteĩ rakã ikã ha omano.
Ha’érõ ñamombarete hag̃ua ñane testimonio Jesucristo-gui, añeporandu sapy’ántepa nañakonfundíri rakã hapo reheve. Kóva ha’ékuri peteĩ jejavy Jesús ohecháva umi fariseo hi’araguápe. Ojapysakaiterei hikuái umi léi detallekuéra michĩvape ha ipahápe ndojesarekói upe mba’e pe Salvador ohenoiva’ekue “imba’eguasuvéva”—rehe: umi principio fundamental “tekojoja, poriahuvereko ha jeroviáicha.”
Remombaretesérõ peteĩ yvyramáta, nderehypýiri y hakãnguérape. Eñohẽ y umi hapóre. Upéicha avei, reipotárõ nde testimonio rakã oñemombarete ha hi’a, emombarete umi hapo. Napeiméirõ seguro peteĩ doctrina, práctica térã elemento particular Tupaogua historia pegua, pemoĩ pende jerovia Jesucristo-re. Peñeha’ã pentende Ijehasa’asy penderehe, Imborayhu penderehe, Hembipota peẽme g̃uarã. Pesegi Chupe tekomirĩ reheve. Pene testimonio rakã oñemombaretéta pende jerovia pypukuvégui Túva Yvagagua ha Ita’ýra Ojehayhuetévare.
Ehémplo ramo, peipotárõ peteĩ testimonio mbareteve Mormón Kuatiañe’ẽgui, peñenfoka itestimóniope Jesucristo-gui. Pehechakuaa mba’éichapa Mormón Kuatiañe’ẽ otestifika Chugui, mba’épa ombo’e Chugui ha mba’éicha peneinvita ha penemokyreỹ peju hag̃ua Hendápe.
Pehekárõ hína peteĩ tembiasa isignifikativovéva umi Tupaogua reunión-pe térã templo-pe, peñeha’ã peheka pe Salvador-pe umi ordenánsa sagrado upépe jahupytývape. Ejuhu Ñandejárape Hóga marangatúpe.
Penekane’óramo térã pendepy’aropúrõ pende Tupaogua llamamiento rupi, peñeha’ã pesentra jey pende servicio Jesucristo-pe. Pejapo upévagui peteĩ pene mborayhu Hese rechaukaha.
Pemombarete umi hapo, ha hakãnguéra okakuaáta. Ha ára og̃uahẽvo, hi’áta hikuái.
Oñembohapóvo ha Oñemopu’ãvo Hi’ári
Pe jerovia mbarete Jesucristo-re ndoikói péicha péichante. Nahániri, ko mundo terrenal-pe, umi duda rehegua ñuatĩ ha kardokuéra okakuaahápe ha’eñorei. Pe jerovia rehegua yvyramáta hesãi ha hi’áva oikotevẽ ñeha’ã intensiõ reheve. Ha upe ñeha’ã pehẽ imba’eguasuetereíva ha’e jajeasegura jajepyhyatãha Cristo-re.
Techapyrã ramo: Iñepyrũrã ikatu ñandestira pe Salvador evanhélio ha Itupaópe ñañeñanduporã haguére miembrokuéra py’aporã, obispo amabilida térã pe capilla potĩngue rupi. Añetehápe, umi mba’e imba’eguasu Tupao jekakuaarã.
Upevére, ñane testimonio rapo araka’eve ndokakuaáirõ pypukuve upévagui, mba’e oikóta pevárõ peteĩ barrio-pe ijatýva peteĩ capilla naiporãietereívape, miembrokuéra ndive ndaha’éi iñamabletéva ha pe obispo he’íkuri peteĩ mba’e ñaneonfendéva?
Térã pekonsiderami kóva: ¿Ndaha’éipa oĩporãva ñaha’arõ ñañongatúrõ umi tembiapoukapykuéra ha jajesella templo-pe, jajehovasátaha peteĩ familia tuicha ha hekororýva, mitãnguéra ikatupyryetereíva ha iñe’ẽrendúva, opavave opytáva activo Tupaópe, oservi peteĩ misiõ, opurahéi barrio-gua kórope ha oñevoluntaria omopotĩ hag̃ua pe capilla káda sábado pyhareve?
Añetehápe aha’arõ opa ñande tajahecha ko’ã mba’e ñande rekovépe. Ha katu mba’épa ndoikóirõ upéicha? ¿Japytátapa jajoajúvo pe Salvador rehe taha’e ha’éva umi circunstancia, jajeroviávo Hese ha Itiempo rehe?
Ñañeporanduva’erã: Ojejokópa che testimonio umi mba’e aha’arõvare oiko che rekovépe? Odependépa ambuekuéra mba’e’apo térã oactua lájagui? Térã oñemopyenda atã Jesucristo-pe, “ojejagarra ha oñemopu’ãva Hese,” jepe umi tekovegua circunstancia oñemoambue meméva?
Umi Tradisiõ, Jepokuaa ha Jerovia
Mormón Kuatiañe’ẽ oñe’ẽ peteĩ tavaygua rehe “oñongatúva Tupã ordenansakuéra.” Ha katu upérõ oaparese peteĩ kuimba’e oguerovia’ỹva hérava Korihor, oñembohorýva pe Salvador evanhéliore, ohenóivo upévape umi “pende rukuéra jepokuaa vyrorei.” Korihor “ombojere heta korasõ, omokyreʼỹvo oñakãrapuʼã hag̃ua hembiapoñañáme.” Ha katu ambuekuérape ndaikatúikuri ombotavy, chupekuéra g̃uarã, pe Jesucristo evanhélio ha’e tuichave peteĩ tradisiõgui.
Pe jerovia imbarete hapo pypukúrõ umi tembiasa personal-pe, peteĩ kompromiso personal Jesucristo ndive, taha’e ha’éva umi ñane tradisiõ térã ambuekuéra he’i térã ojapóva.
Ñane testimonio ojetanteáta ha oñera’ãta. Jerovia ndaha’éi jerovia araka’eve noñemoĩriramo ñeha’ãme. Jerovia naimbaretéi araka’eve ndaipóriramo oñemoĩva hese. Upéicharõ, ani pejedesespera pende jerovia oñemoĩrõ ñeha’ãme, térã peguerekórõ porandu noñembohováiva.
Nañaha’arõiva’erã ñantendepa ja’actua mboyve. Upéva ndaha’éi jerovia. Alma ohekombo’eháicha, “Jerovia ndahaʼéi jaguereko peteĩ jeikuaa porã umi mbaʼégui.” Ñaha’arõramo opa ñande porandukuéra toñembohovái ja’actua mboyve, ñalimita atã pe porãngue ikatúva jajapo ha ñalimita ñande jerovia pu’aka.
Jerovia iporã opersistígui umi jehovasa nog̃uahẽirõ jepe ñaha’arõháicha. Ndaikatúi jahecha ára oútava, ndajaikuaapái mbohovaikuéra, ha katu jajeroviakuaa Jesucristo-re jahávo tenonde ha yvate gotyo Ha’e ha’égui ñande Salvador ha Redentor.
Jerovia ogueropu’aka umi tekovegua py’ara’ã ha jeikuaa’ỹ ojejagarra hatãgui Cristo ha Idoctrinagui. Jesucristo, ha ñande Ru Yvagagua ombouva’ekue Chupe, oñondive ha’e pe peteĩete mba’e ikatúvare jajerovia meme ha porãmba.
Peteĩ testimonio ndaha’éi peteĩ mba’e oñemopu’ãva peteĩ jave ha opytáma upépe tapiaite g̃uarã. Ha’eve peteĩ yvyramátaicha oñemombarete meméva. Peñotỹ Tupã ñe’ẽ pene korasõme ha’e pe paso peteĩha. Pene testimonio oñepyrũvo okakuaa, upérõ pe tembiapo añetéva oñepyrũ! Upérõ ha’e “[pe]ñangareko porã hese, oñembohapo hag̃ua, okakuaa hag̃ua, ha tomeʼẽ ñandéve yva.” Oikotevẽ “tuicha jesareko” ha “pasiensia pe ñe’ẽ reheve”. Ha katu Ñandejára promesakuéra isegúro: “Upéicha, che joykeʼykuéra, pemonoʼõta pende jerovia, ha pende jesareko, ha ñehaʼarõ, ha pende gueropuʼakakuaa repymeʼẽ, pehaʼarõvo pe yvyramáta omeʼẽ peẽme hiʼa.”
Che hermano ha hermana-kuéra, ha che angirũnguéra pohayhuetéva, oĩ peteĩ pehẽ chehegui ohechanga’úva pe Zwickau-gua capilla ymaguare ha umi ivitral. Ha katu umi 75 ary paha, Jesucristo chegia peteĩ je’ói ko tekovére ikyre’ỹvéva araka’eve aimo’ãvagui. Ha’e chemoangapyhy che jeiko’asýpe, chepytyvõ ahechaakuaa hag̃ua umi che kangykue, omonguera umi che herida espiritual ha chemombarete che jerovia okakuaávape.
Che ñembo’e ha jehovasa añete ha’e tañamombarete meme ñande jerovia rapokuéra Salvador, Idoctrina ha Itupaóre. Upévagui atestifika ñande Salvador, ñande Redentor, ñande Maestro réra sagrado-pe. Jesucristo rérape, Amén.