Amansan Nhyiamu
Yɛrefa Yesu Kristo din ato yɛn so
Ahinime 2025 amansan nhyiamu


13:22

Yɛrefa Yesu Kristo din ato yɛn so

Mpɛn dodoɔ a yɛde yɛn ho bɔ Yesu Kristo na yɛkae No no, mpɛn dodoɔ no ara na yɛpɛ sɛ yɛyɛ sɛ Ɔno.

Wɔ afe 2018 mu wɔ Utah Suapɔn mu no, wɔyɛɛ ɔbenfoɔ dibea soronko bi a wɔfrɛ no “Dr. Russell M. Nelson ne Dantzel W. Nelson Titenani Adwa wɔ Akoma-ne-kokoɔ Opirehyɛnyɛ mu”—kadio, a ɛkyerɛ “akoma,” ne torasik, a ɛkyerɛ “kokoɔ.” Ɛhyɛɛ Titenani Nelson adwuma a ɛho hia sɛ akoma opirehyɛnyɛfoɔ ne mmoa a ɔnya firii ne yere Dantzel a wawu no hɔ no animuonyam. Wɔde sika bi a wɔayɛ sɛ ɛbɛkɔ so awɔ hɔ daakye na ɛtuaa ɔbenfoɔ dibea yi ho ka. Onipa a wɔyi no ma ɔbenfoɔ dibea a ɛsom boɔ yi nya obuo, akatua mmoa, ne nhwehwɛmu sika.

Dr. Selzman ne Titenani Nelson

Opirehyɛnyɛfoɔ a ɔdi kan a wɔyii no sɛ ɔnkura ɔbenfoɔ dibea no ne Dr. Craig H. Selzman, akoma opirehyɛnyɛfoɔ a ɔnyɛ yɛn Asɔreba. Wɔ dwumadie a wɔde saa ɔbenfoɔ dibea yi bɛma Dr. Selzman ase no, na atitire pii a wɔato nsa afrɛ wɔn wɔ hɔ, a na Titenani Nelson ne ne yere, Onuabaa Wendy W. Nelson ka ho. Wɔ nhyiamu no ase no, Titenani Nelson de ahobrɛaseɛ kaa opirehyɛnyɛ adwuma a ɔno na ɔyɛ ɔkannifoɔ no ho asɛm.

Afei Dr. Selzman kaa deɛ na ɛkyerɛ ma no sɛ wɔbɛma no saa ɔbenfoɔ dibea yi. Ɔkaa sɛ nna nnan a na atwam no, berɛ a na wakyɛre wɔ opirehyɛn dan no mu akyi no, ɔhunuu sɛ na ɛsɛ sɛ n’ayarefoɔ no mu baako san kɔyɛ opirehyɛn. Na wabrɛ, na n’abamu buiɛ ɛfiri sɛ na ɔnim sɛ ɛsɛ sɛ ɔsan da ayaresabea hɔ anadwo no.

Dr. Selzman ne Onuabaa ne Titenani Nelson

Saa anwummerɛ no, Dr. Selzman ne ne ho bɔɔ nkɔmmɔ a ɛsesaa n’abrabɔ. Saa berɛ no mu no, ɔdwenee sɛ, “Fiada, wɔbɛma me ɔbenfoɔ dibea bi a wɔde ato Dr. Nelson. Na wɔnim no berɛ biara sɛ obi a ɔhyɛ n’atenka so, de obuo ma obiara, na ne bo amfu da. Seesei a wɔde me din bɛbata ne deɛ ho no, ɛsɛ sɛ mebɔ mmɔden sɛ mɛyɛ sɛ ɔno.” Dr. Selzman yɛ opirehyɛnyɛfoɔ a na ɔdwene nnipa ho dada. Nanso na ɔpɛ sɛ ɔyɛ bi ka ho.

Ebia na ne opirehyɛnyɛ kuo no nim ne kane no brɛ ne n’abamubuo ɛfiri sɛ ebia ɔmaa ɛdaa adi wɔ ne nneyɛɛ ne ne nne mu. Nanso wɔ opirehyɛn dan no mu saa anadwo no, Dr. Selzman bɔɔ ne tiri mu pɔ sɛ ɔbɛboa ne kuo no yie na wate wɔn aseɛ. Ɔtee nka sɛ ɛde nsakraeɛ baeɛ na ɔsii gyinaeɛ sɛ ɔbɛkɔ so abɔ mmɔden sɛ ɔbɛyɛ sɛ Dr. Nelson.

Na wɔnim Dr. Selzman a ɔhyɛ nɛɛsefoɔ ahyɛnsodeɛ

Mfeɛ num akyi no, Titenani Nelson de n’adwumayɛ ho nkrataa maa Utah Suapɔn. Suapɔn no mu atitire baa sɛ wɔrebɛda Titenani Nelson ase wɔ kwan a ɛfata so. Saa anwummerɛ no, Dr. Selzman kasaa bio. Ɔrekasa fa Titenani Nelson din tiawatwa, RMN ho no, ɔkaa sɛ, “‘RMN’ su bi wɔ hɔ a seesei ahyeta wɔ Akoma-ne-kokoɔ Opirehyɛn Asoɛeɛ wɔ Utah Suapɔn mu.”

Wɔ abamubuo tebea ahodoɔ mu no, Dr. Selzman kyerɛkyerɛɛ mu sɛ, “Meyɛ deɛ seesei yɛkyerɛ yɛn asuafoɔ sɛ wɔnyɛ—fa adwene si so, di so, na yɛ deɛ ɛyɛ pa ara a wobɛtumi. Saa su yi te yɛn mu da biara. Yɛde nnadewa ahyɛnsodeɛ ma asoɛeɛ no mu nnipa ne osuani foforɔ biara. Wɔatwerɛ ‘RMN’ wɔ dadewa no ase. RMN su no yɛ yɛn nteteɛ no fapem; yɛkyerɛkyerɛ obiara.” Na Dr. Na Selzman ahyɛ da ayɛ nsakraeɛ wɔ suban ne apɛdeɛ a na ɔwɔ no kane no mu ɛfiri sɛ seesei ne din bata Titenani Nelson deɛ ho.

Saa nsɛm a ɛtoatoa so a ɛfa Dr. Selzman ho no maa mebisaa me ho sɛ: “Sɛn na masesa fiti berɛ a mede me din bataa Yesu Kristo din ho no? So mafa Kristosu bi esiane yei nti? So mabɔ mmɔden nokorɛ mu sɛ mɛyɛ papa kɛse te sɛ Ɔno?”

Wɔ Dr. Selzman suahunu no, anyɛ koraa no, yɛbɛtumi ahunu nsɛdie num a ɛfa kwan a yɛfa so fa Yesu Kristo din to yɛn so. Ɛwom sɛ saa kwan no de asubɔ na ɛhyɛ aseɛ deɛ, nanso ɛnni mu kɔsi sɛ yɛn ho bɛte na yɛayɛ kronkron kɛse na yɛayɛ te sɛ Ɔno.

Nsɛdi a ɛdi kan ne ahyɛnsodeɛ. Dr. Selzman a wɔmaa no Nelson ɔbenfoɔ dibea no de ne din bataa Titenani Nelson deɛ ho, na Dr. Selzman hyɛɛ aseɛ dwenee sɛ Titenani Nelson. Sɛ yɛfa Yesu Kristo din to yɛn so a, yɛde yɛn din bata Ne ho. Yɛdwene te sɛ Ɔno. Yɛn ani gye sɛ wɔbɛfrɛ yɛn sɛ Kristoni. Yɛgye Agyenkwa no tom na yɛnnu yɛn ho sɛ yɛgyina ka sɛ yɛyɛ Ne dea.

Deɛ ɛne ahyɛnsodeɛ wɔ abusuabɔ kɛse yɛ nsɛdie foforɔ—nkaeɛ. Sɛ Dr. Selzman kɔ n’adwumayɛbea a, abasobɔdeɛ a ɔnyaeɛ berɛ a wɔmaa no Nelson ɔbenfoɔ dibea no twe n’adwene. Saa abasobɔdeɛ yi kae no RMN su no da biara. Yɛn fam no, adidikronkron a yɛfa no nnawɔtwe biara no boa yɛn ma yɛkae Yesu Kristo wɔ nnawɔtwe no mu nyinaa. Sɛ yɛfa adidikronkron no a, yɛyɛ de kae ɛka a Ɔtuaeɛ de gyee yɛn no. Yɛyɛ apam foforɔ sɛ yɛbɛkae no, ahunu ne kɛseyɛ, na yɛakyerɛ Ne papayɛ ho anisɔ. Yɛkɔ so gye tom sɛ ɛyɛ N’adom mu nko ara na wɔgye yɛn firi honam ne honhom mu owuo mu.

Nkaeɛ kyerɛ sɛ yɛdi afotuo a Mormon Nwoma mu nkɔmhyɛni Alma de maeɛ no so. Yɛyɛ “[yɛn] nneɛma nyinaa ma Awurade, na baabiara a [yɛkɔ no, yɛkɔ no Awurade mu; yɛma [yɛn] adwene nyinaa kɔ Awurade so; [na] yɛma [yɛn] akoma mu apɛdeeɛ da Awurade so afebɔɔ.” Sɛ yɛreyɛ nneɛma afoforɔ mpo a, yɛkɔ so kae Ne no, sɛdeɛ yɛkae yɛn ankasa din, ɛmfa ho ade foforɔ a yɛde yɛn adwene si so no.

Deɛ ɛfiri deɛ Agyenkwa no ayɛ ama yɛn a yɛkae no mu ba yɛ nsɛdie a ɛtɔ so mmiɛnsa—asuasua. Dr. Selzman hyɛɛ aseɛ suasuaa Titenani Nelson ne RMN su no. Megye di sɛ Titenani Nelson su no yɛ ne nkwa nna nyinaa suaniyɛ ma Yesu Kristo no ho danseɛ pefee. Yɛn fam no, mpɛn dodoɔ a yɛde yɛn ho bɔ Yesu Kristo na yɛkae No no, mpɛn dodoɔ no ara na yɛpɛ sɛ yɛyɛ sɛ Ɔno. Sɛ N’asuafoɔ no, yɛsesa yɛ papa berɛ a yɛde yɛn adwene si Ne so, kyɛn berɛ a yɛde yɛn adwene si yɛn ankasa so. Yɛbɔ mmɔden sɛ yɛbɛyɛ sɛ Ɔno na yɛhwehwɛ sɛ wɔde Ne su ahodoɔ bɛhyira yɛn. Yɛbɔ mpaeɛ denneennen sɛ adɔeɛ, a ɛyɛ Kristo dɔ kronkron no bɛhyɛ yɛn ma.

Sɛdeɛ Titenani Nelson kyerɛkyerɛɛ wɔ Oforisuo bosome mu no: “Sɛ adɔeɛ bɛyɛ yɛn su a, ɔpɛ a yɛwɔ sɛ yɛbɛbu afoforɔ animtia no bɛfiri hɔ. Yɛbɛgyae afoforɔ atɛn buo. Yɛbɛnya adɔeɛ ama wɔn a wɔfiri nnwuma ahodoɔ nyinaa mu. Adɔeɛ a yɛde ma nnipa nyinaa ho hia ma yɛn nkɔsoɔ. Adɔeɛ yɛ nyamesom pa su fapem.” Adɔeɛ akyi no, yɛhwehwɛ, “tete, na yɛtrɛ” honhom mu akyɛdeɛ afoforɔ a ɛfiri Agyenkwa no hɔ, a suban pa, aboterɛ, ne nsiyɛ ka ho mu.

Yɛresuasua Yesu Kristo de yɛn kɔ nsɛdie a ɛtɔ so nnan—sɛdeɛ ɛne N’atirimpɔ ahodoɔ hyia. Yɛka Ne ho wɔ N’adwuma mu. Sɛ opirehyɛnyɛfoɔ no, na Dr. Na wɔnim Nelson sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ, ɔyaresafoɔ, ne nhwehwɛmufoɔ. Ahyɛnsodeɛ dadewa a wɔde dii dwuma wɔ Dr. Selzman’s asoɛeɛ no si mmɔdemmɔ ahodoɔ yi, a nsɛmfua kyerɛkyerɛ, sa yareɛne hunuka ho no so dua. Wɔ yɛn fam no, yɛde Yesu Kristo din reto yɛn ho so no fa bi ne sɛ yɛfiri yɛn pɛ mu, hyɛ da, na yɛde anigyeɛ ma yɛn botaeɛ ahodoɔ ne Ne deɛ hyia. Yɛka Ne ho wɔ N’adwuma mu berɛ a “yɛdɔ, yɛkyɛ, na yɛto nsa frɛ.” Yɛka Ne ho wɔ N’adwuma mu berɛ a yɛsom afoforɔ, titire wɔn a wɔnni ahobammɔ ne wɔn a wɔapira, wɔatotɔ baha, anaa wɔn asase so suahunu ahodoɔ abubu wɔn.

Enti yɛnam nkyerɛkyerɛmu, nkaeɛ, asuasua, ne deɛ ɛhyia so fa Yesu Kristo din to yɛn so yie. Sɛ yɛyɛ nneɛma nnan yi a ɛde yɛn kɔ nsɛdie a ɛtɔ so num—tumidie. Yɛnya Onyankopɔn tumi ne nhyira wɔ yɛn abrabɔ mu. Nelson ɔbenfoɔ dibea no ma Dr. Selzman nnyetom ne mmoa sika a ɔde resesa nneyɛɛ a ɛwɔ n’asoɛeɛ. Ɔde saa “tumi akyɛdeɛ kronkron” yi boa afoforɔ. Wɔ kwan a ɛte saa so no, sɛ yɛfa Agyenkwa no din to yɛn so a, yɛn Soro Agya de Ne tumi hyira yɛn de boa ma yɛwie yɛn botaeɛ wɔ asase so asetena mu.

Sɛ yɛne Onyankopɔn yɛ apam afoforɔ a, yɛfa Yesu Kristo din no to yɛn so yie kɛse. Ne saa nti, Onyankopɔn de Ne tumi no dodoɔ hyira yɛn. Sɛdeɛ Titenani Nelson kyerɛkyerɛeɛ no: “Obiara a ɔyɛ apam wɔ asubɔ kyɛnsee ne tɛmpol mu—na ɔkora no—wɔ Yesu Kristo tumi ho kwan kɛse Akatua a ɛwɔ Onyankopɔn apam so die ho yɛ ɔsoro tumi a ɛhyɛ yɛn den ma yɛgyina yɛn haw, nsɔhwɛ, ne akoma mu yea ano yie.”

Yɛbɛyɛ honhom mu atiefoɔ kɛse Yɛnya akokoɔduro kɛse de hyia tebea ahodoɔ a ayɛ sɛ ɛrentumi nyɛ yie. Wɔhyɛ yɛn den kɛse wɔ yɛn botaeɛ sɛ yɛbɛdi Yesu Kristo akyi mu. Yɛsakyera kɛse ntɛm na yɛsan kɔ Ne nkyɛn berɛ a yɛayɛ bɔne. Yɛbɛyɛ papa wɔ N’asɛmpa a yɛde Ne tumi ne tumidie kyɛ no mu. Yɛboa wɔn a wɔhia mmoa a yɛmmu wɔn atɛn, koraa. Yɛkɔ so kura yɛn bɔnefakyɛ. Yɛwɔ asomdwoeɛ kɛseɛ, na yɛn ani gye kɛse ɛfiri sɛ yɛbɛtumi adi ahurusie mmerɛ nyinaa. N’animuonyam bɛtwa yɛn ho ahyia, na N’abɔfoɔ bɛhwɛ yɛn so.

Agyenkwa no frɛ yɛn sɛ, “Mommra Agya no nkyɛn wɔ me din mu, na berɛ a ɛsɛ mu no moanya ne mahyɛ.” Mehyɛ wo nkuran sɛ yɛ yei. Bra yɛn Soro Agya nkyɛn. Fa Yesu Kristo din to wo so. Hunu sɛ wote sɛ Ɔno. Kae No berɛ biara. Bɔ mmɔden sɛ wobɛyɛ te sɛ Ɔno. Ka Ne ho wɔ N’adwuma mu. Nya Ne tumi ne nhyira wɔ w’abrabɔ mu. Firi wo pɛ mu hyɛ da twerɛ Ne din wɔ w’akoma mu. Yei ma wo “gyinabea” wɔ Onyankopɔn anim na ɛma wofata sɛ Agyenkwa no bɛdi ama wo. Wobɛyɛ ɔdedini a wɔama wo so wɔ yɛn Soro Agya Ahemman mu, wo ne N’Abakan, yɛn Agyenkwa ne Ɔgyefoɔ a yɛdɔ no no abɔ mu adi adeɛ.

Ɔte ase. Menim pa ara. Ɔdɔ wo. Ɔde Ne nkwa maa wo. Ɔsrɛ wo sɛ fa Ne so bra Agya no nkyɛn. Wɔ Yesu Kristo din mu, amen.

Atwerɛ.

  1. Wɔfrɛ sika no akyɛdeɛ kronkron.

  2. Nkonimdie baako a ɛda nso yɛ Titenani Nelson adwuma a ɔyɛeɛ de afidie a ɛdi kan a ɛma obi home a wɔde yɛ akoma a wɔabue mu oprehyɛn.

  3. Titenani Nelson kaa sɛ wɔ ne opirehyɛn ho nteteɛ mu no, opirehyɛnyɛfoɔ bi a na ɔwɔ opirehyɛn dan mu bo fuiɛ na ɔtoo sekamma bi ma ɛbɔɔ Titenani Nelson nsa. Titenani Nelson kaa sɛ: “Saa adeɛ yi maa menyaa atenka bi a me werɛ mfiri. Wɔ saa dɔnhwere no ara mu, mehyɛɛ me ho bɔ sɛ biribiara a ɛbɛsi wɔ me aprehyan dan mu no, me bo remfu da wɔ me ho. Mesan kaa ntam saa da no sɛ merento biribiara wɔ abufuo mu da—sɛ ɛyɛ sekamma anaa nsɛmfua” (“Peacemakers Needed,” Liahona, Kɔtɔnimma 2023, 98).

  4. Opirehyɛnyɛ ho amaneɛbɔ bɛboro 7,000, ne nhwehwɛmu nkrataa ne adwumayɛbea ntwerɛeɛ afoforɔ a wɔboaboaa ano wɔ Titenani Russell M. Nelson dɔkota adwumayɛ sononko no mu na na ɛka akyɛdeɛ no ho.

  5. Nnipa ahodoɔ pii kasa kyerɛɛ Titenani Russell M. Nelson, a na Utah Suapɔn no Titenani, Titenani Taylor R. Randall, a ɔkaa sɛ Titenani Nelson yɛ Utah Suapɔn no suani a ɔda nso pa ara no, ka ho.

  6. Asɛmfua su kyerɛ “onipa, ekuo, anaa adwumakuo bi suban, atenka, abrabɔ pa, anaa gyedie ahodoɔ a ɛma no da nso.” (Merriam-Webster.com Dictionary, “ethos”).

  7. Wɔ afe 2018 mu, me ne me yere Ruth tumi kɔɔ dwumadie a wɔmaa Dr. Selzman Nelson ɔbenfo dibea no ase. Afe 2023 mu no, metumi kɔɔ afahyɛ no ase berɛ a Titenani Nelson de ne nnwuma ho nkrataa maa Utah Suapɔn no.

  8. Hwɛ Moroni 7:48.

  9. Hebri asɛmfua a wɔakyerɛ aseɛ sɛ “fa” wɔ kasasin “fa Kristo din no” mu no kyerɛ sɛ “pagya” anaasɛ “soa,” sɛdeɛ obi de frankaa a ɛkyerɛ ɔno ne obi anaa ekuo bi bɛdi dwuma no (hwɛ James Strong, The New Strong’s Exhaustive Concordance of the Bible [1984], Hebri nsɛmfua nkyerɛaseɛ fa, kratafa 80, nɔma 5375).

  10. Hwɛ 2 Nephi 10:24; Moroni 10:32–33; Nkyerɛkyerɛ ne Apam 76:69.

  11. Alma 37:36.

  12. Wɔafa Dr. Selzman asɛm aka sɛ: “Berɛ biara a wo ne [Titenani Nelson] bɛhyɛ aseɛ aka apɔmuden ho asɛm no, na n’ani agye. Ɛyɛ nwanwa kɛkɛ sɛ wobɛhunu sɛdeɛ [ɔnya] ahoɔden kasa fa saa nneɛma no nyinaa ho” (wɔ Sydney Walker, “As President Nelson Turns 100, His Family and Associates Reflect on His Life and Legacy,” Church News, Ɛbɔ 7, 2024, thechurchnews.com). M’ankasa mahunu saa “apɔmuden ho anigyeɛ” no wɔ Titenani Russell M. Nelson anim, nanso ɛmmɛn anigyeɛ a ɔnya berɛ a ɔkasa fa Yesu Kristo ho no koraa.

  13. Hwɛ Moroni 7:47–48.

  14. Russell M. Nelson, “Confidence in the Presence of God,” Liahona, Kɔtɔnimma 2025, 128.

  15. Hwɛ 1 Korintofoɔ 12:31; Nkyerɛkyerɛ ne Apam 46:8.

  16. Russell M. Nelson, “Sisters’ Participation in the Gathering of Israel,” Liahona, Obubuo 2018, 69.

  17. Hwɛ Preach My Gospel: A Guide to Sharing the Gospel of Jesus Christ (2023), 123–38.

  18. Hwɛ Moses 1:39. Aaron Asɔfodie Kuo Asɛnti no hyɛ aseɛ sɛ, “Meyɛ Onyankopɔn dɔ ba, na Ɔwɔ adwuma bi ma me sɛ meyɛ” (Asɛmpa Akoraeɛ). Young Women Asɛnti no ka sɛ: “Sɛ Yesu Kristo suani no, mebɔ mmɔden sɛ mɛyɛ sɛ Ɔno. Megyina mankasa m’adiyisɛm so hwehwɛ na meyɛ na mesom afoforɔ wɔ Ne din kronkron mu.” (Asɛmpa Akoraeɛ).

  19. Hwɛ Dieter F. Uchtdorf, “Missionary Work: Sharing What Is in Your Heart,” Liahona, Kɔtɔnimma 2019, 16–18; Gary E. Stevenson, “Love, Share, Invite,” Liahona, Kɔtɔnimma 2022, 84–87.

  20. Wɔ n’asase so som adwuma mfitiaseɛ no, Agyenkwa no kyerɛkyerɛɛ yɛn N’atirimpɔ berɛ a ɔkaa wɔ Yesaia sɛ: “Awurade honhom wɔ me so, ɛfiri sɛ wasra me sɛ menka asɛmpa no nkyerɛ ahiafoɔ; wasoma me sɛ mensa deɛ n’akoma abubuo yadeɛ, nka ɔgyeɛ nkyerɛ nnommumfoɔ, ne adehunu nkyerɛ anifurafoɔ, [ne] fahodie mma wɔn a wɔapira” (Luka 4:18–19).

  21. Yɛn mpaeɛ a yɛbɔ kyerɛ yɛn Soro Agya mpo bɛsesa. Sɛdeɛ ɛwɔ Twerɛ Kronkron Nsɛm asekyerɛ nwoma nhyɛnemu “Mpaebɔ” mu no: “Wɔkyerɛkyerɛ Kristofoɔ sɛ wɔmmɔ mpaeɛ wɔ Kristo din mu. Yɛbɔ mpaeɛ wɔ Kristo din mu berɛ a yɛn adwene yɛ Kristo adwene, na yɛn apɛdeɛ yɛ Kristo apɛdeɛ—berɛ a Ne nsɛm no te yɛn mu. Afei yɛbisa nneɛma a Onyankopɔn de bɛma. Mpaeɛ pii da so wɔ hɔ a wɔmmuaeɛ ɛfiri sɛ ɛnyɛ Kristo din mu koraa; wɔnkyerɛ N’adwene wɔ kwan biara so na mmom ɛfiri onipa akoma mu pɛsɛmenkomenya mu.”

  22. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 109:26.

  23. Russell M. Nelson, “Overcome the World and Find Rest,” Liahona, Obubuo 2022, 96; wɔasi so dua.

  24. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 109:21–22. Kasasin “berɛ a wo nkorɔfoɔ to mmara no, wɔn mu biara” de asɛmfua “berɛ a” di dwuma, na ɛnyɛ “sɛ”. Yei kyerɛ sɛ Agyenkwa no hunu sɛ yɛn nyinaa bɛto mmara, ayɛ mfomsoɔ, ne bɔne. Nanso nhyehyɛeɛ no ne sɛ “yɛnsakyera ntɛm” sɛ “wɔbɛsan asiesie yɛn ama nhyira” a wɔahyɛ yɛn ho bɔ no.

  25. Hwɛ Yohane 16:33; Mosiah 4:11; 18:26; Alma 36:2, 28–29; Ether 7:27; Moroni 9:25.

  26. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 109:22.

  27. Nkyerɛkyerɛ ne Apam 93:19.

  28. Mormon kaa deɛ ɛtoo ne nkorɔfo berɛ a na Kristo nni wɔn abrabɔ mu no. Na ne nkorɔfoɔ “yɛ nnipa a na wɔn ho yɛ anika, na na wɔwɔ Kristo sɛ wɔn dwanhwɛfo, aane, Onyankopɔn Agya no mpo dii wɔn anim. Nanso afei, monhwɛ, Satan na ɔdi wɔn anim, mpo sɛdeɛ mframa bɔ ntɛtɛ no, anaa sɛdeɛ asorɔkye bɔ ɛhyɛn a ɛnni abranaa anaa sɛ sɛkyɛ, anaa biribi a ɛbɛdi n’anim ama no akɔ no; na sɛdeɛ ɔteɛ no, saa ara nso na wɔteɛ” (Mormon 5:17–18). Agyenkwa no wɔ yɛn abrabɔ mu nti, wɔde tumi, ahotɔ, ne akwankyerɛ ahyira yɛn.

  29. Nkyerɛkyerɛ ne Apam 109:24.

  30. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 45:3–5.

  31. Hwɛ Romanfoɔ 8:17.