Nneɛma a ɛyɛ mmerɛ wɔ Kristo mu
Sɛ yɛde Kristo nkyerɛkyerɛ no di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ mmerɛ na ɛtwe adwene si so a, ɛbɛboa yɛn ama yɛanya anigyeɛ wɔ yɛn da biara asetena mu.
1. Nnianim
Mfeɛ aduasa mmiɛnsa a atwam no, me nsa kaa me frɛ sɛ me mmra mɛsom sɛ asɛmpatrɛni wɔ Utah Ogden Asɛmpatrɛ Adwuma Beaeɛ mu. Nokorɛ mu no, esiane sɛ efiri Europa nti, Utah mpɔtam hɔ atetesɛm ahoroɔ bi te sɛ “Jel-O a ɛyɛ ahabanmmono a wɔde karɔt ayɛ” ne “ayie potatoes” na ɛyɛ soronko kakra ma me!
Nanso, m’ani gyee Ahotefo no mu pii ahofama ne wɔn asuafoyɛ ho, nnipa dodoɔ a wɔkɔ Asɔre nhyiamu ahodoɔ, ne asɔre nhyehyɛeɛ ahodoɔ a ɛyɛ adwuma koraa no kɛse. Berɛ a m’asɛmpatrɛ adwuma no baa awieeɛ no, na mepɛ sɛ mehwɛ hunu sɛ anigyeɛ a metee nka ne honhom mu ahoɔden ne ɛnyini a mehunuiɛ no nso bɛba ama m’abusua a ɛreba daakye no. Na masi me bo sɛ mɛsan aba ntɛm abɔ me bra wɔ “daadaa abrabɔ pa” no mu.”
Nanso, na Awurade wɔ nhyehyɛeɛ ahodoɔ sononko. Wɔ me Kwasiada a edi kan wɔ fie no, me bishop nyansanfoɔ no frɛɛ me sɛ memmɛsom sɛ Mmeranteɛ titenani wɔ yɛn ward no mu. Berɛ a meresom mmeranteɛ kuo nwanwasoɔ yi no, mehunuu ntɛm ara sɛ anigyeɛ a ɛfiri Kristo suani a obi yɛ mu ba no ne asɔre nhyiamu kɛse anaa nhyehyɛeɛ ahodoɔ no kɛseyɛ nni hwee yɛ.
Enti berɛ a mewaree me yere fɛɛfɛ Margret no, yɛde anigyeɛ sii gyinaeɛ sɛ yɛbɛtena Europa na yɛatete yɛn abusua wɔ yɛn kurom Germany. Yɛn nyinaa hunuu nea Titenani Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ mfeɛ pii a atwam ni: “Anigyeɛ a yɛte nka no ne yɛn asetena mu tebea ahodoɔ ne biribiara a ɛfa yɛn asetena mu adwene ho no nni hwee yɛ.” Sɛ yɛn abrabɔ mu adwene si Kristo ne N’asɛmpa nkrasɛm no so a, yɛbɛtumi anya asuafoyɛ mu nhyira a edi mu no mu suahunu wɔ baabiara a yɛte.
2. Ahofama a Ɛwɔ Kristo mu
Nanso, wɔ wiase a ɛrekɔ anim, ɛyɛ den, na ɛyɛ basaa mu no, a nkrasɛm ne ahwehwɛdeɛ ahodoɔ a ɛda nnso mu biara na ɛtaa bɔ abira nti, Ɛbɛyɛ dɛn na yɛakwati sɛ yɛn ani bɛfira na yɛn akoma ayɛ den na yɛakɔ so de yɛn adwene asi Yesu Kristo Asɛmpa no “nneɛma a ɛda hɔ pefee na ɛsom bo” so? Wɔ berɛ a na adwene ayɛ ntanta mu no, Ɔsomafoɔ Paulo de afutuo kɛseɛ maa Korintofoɔ Ahotefoɔ no ɛnam kae a ɔkaee wɔn sɛ wɔmfa wɔn adwene nsi “ahofama a ɛwɔ Kristo mu no so.”
Kristo nkyerɛkyerɛ ne asɛmpa no mmara yɛ mmerɛ sɛ mpo mmɔfra nkumaa tumi te aseɛ. Yɛbɛtumi anya Yesu Kristo tumi a ɛma ɔgyeɛ no na yɛanya honhom mu nhyira a yɛn Soro Agya no asiesie ama yɛn no nyinaa ɛnam Yesu Kristo mu gyidie a yɛde bɛdi dwuma so, ahonuu, asubɔ, ahoteɛ a ɛnam Sunsum Kronkron akyɛdeɛ so, na yɛagyina ano akɔsi awieeɛ. Titenani Nelson kaa saa akwantuo yi ho asɛm fɛfɛɛfɛ sɛ “apam kwan” ne ɔkwan a wɔfa so bɛyɛ “Yesu Kristo suani a ɔwɔ ahofama.”
Sɛ saa nkrasɛm yi yɛ mmerɛ saa a, adɛn nti na yɛte nka sɛ ɛyɛ den saa sɛ yɛbɛyɛ sotie ama Kristo mmara na yɛadi Ne nhwɛsoɔ no akyi? Ebia na yɛkyerɛ nneɛma a ɛnyɛ den ase wɔ ɔkwan a ɛnte saa so sɛ biribi a ɛnyɛ den sɛ yɛbɛnya a mmɔdemmɔ anaa nsiyɛ nnim. Yɛredi Kristo akyi no hwehwɛ sɛ yɛbɔ mmɔden merɛ nyinaa na yɛyɛ nsakraeɛ daa. Ɛsɛ sɛ “[yɛyi] honam mu nipadua no si hɔ na [yɛyɛ te sɛ abɔfra] ketewa bi” Nea ɛka yeinom ho ne sɛ yɛde yɛn “ahotɔsoɔ bɛhyɛ Awurade mu” na yɛama nneɛma a ɛyɛ den no akɔ, sɛnea mmɔfra nkumaa yɛ no. Kristo nkyerɛkyerɛ a ɛho teɛ no a yɛde bɛdi dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ mmerɛ na ɛde adwene si soɔ so no bɛboa yɛn ama yɛanya anigyeɛ wɔ yɛn daadaa asetena mu, na ama akwankyerɛ wɔ yɛn frɛ mu, abua asetena mu nsɛmmisa a ɛyɛ den kyɛn so no bi ano, na ama yɛanya ahoɔden a yɛde bɛgyina yɛn nsɛm denden akɛseɛ ano.
Nanso ɔkwan bɛn so na yɛbetumi de saa asɛm a ɛnyɛ den yi adi dwuma ankasa wɔ yɛn nkwa nna nyinaa akwantuo mu sɛ Kristo asuafoɔ? Titenani Nelson kaee yɛn sɛ yɛmfa yɛn adwene nsi “nokorɛ kronn, nkyerɛkyerɛ kronn, ne adiyisɛm kronn” so berɛ a yɛrehwehwɛ sɛ yɛbɛdi Agyenkwa no akyi. Daa bisa sɛ, “Dɛn na Awurade Yesu Kristo bɛpɛ sɛ meyɛ?” da akwankyerɛ a emu dɔ adi. Ne nhwɛsoɔ akyi a yɛbɛdi no ma yenya ɔkwan a ahobammɔ wom a ɛfa adwenem naayɛ mu ne nsa a ɔdɔ wom a ɛkyerɛ kwan a wobetumi akura mu da biara. Ɔno ne Asomdwoeɛ Hene ne Odwanhwɛfoɔ Pa. Ɔno ne yɛn Werɛkyekyefoɔ ne yɛn Gyefoɔ. Ɔno ne yɛn Botan ne yɛn Dwankɔbea. Ɔyɛ Adamfoɔ—w’adamfo ne m’adamfo! Ɔto nsa frɛ yɛn nyinaa sɛ yɛnnɔ Onyankopɔn, nni ne mmaransɛm so, na yɛnnɔ yɛn yɔnko.
Berɛ a yɛfa sɛ yɛde Kristo mu gyedie bɛyɛ adeɛ, agye ne mpata tumi atom, na yɛakae yɛn apam ne bɔhyɛ a Onyankopɔn de ama no, ɔdɔ hyɛ yɛn akoma mu, anidasoɔ ne ayaresa ma yɛn honhom so, na ɔde aseda bɛhyɛ awerɛhoɔ ananmu ne abotrɛ a yɛde bɛtwɛn nhyira a yɛahyɛ ho bɔ no. Ɛtɔ mmerɛ bi a, ɛho bɛhia sɛ yɛtwe yɛn ho firi tebea a ɛnyɛ papa ho anaasɛ yɛhwehwɛ mmoa a ɛkɔ anim yie. Nanso wɔ tebea biara mu no, asɛmpa nnyinasosɛm a ɛnyɛ den a yɛde bɛdi dwuma no bɛboa yɛn ama yɛafa saa nsɛm denden yi mu wɔ Awurade kwan so.
Ɛtɔ da bi a yɛbu ahoɔden a yɛnya firi nneyɛɛ a ɛnyɛ den te sɛ mpaebɔ, mmuadadie, twerɛsɛm adesua, da biara adwensakyera, sacrament a yɛfa no nnawɔtwe biara mu kyɛfa, ne tɛmpol a wɔkɔ daa no yɛ adeɛ kumaa bi. Nanso sɛ yɛhu sɛ ɛnhia sɛ “yɛyɛ ade kɛseɛ bi” na yɛde yɛn adwene si nkyerɛkyerɛ a ɛho teɛ na ɛnyɛ den so a, yɛfiri aseɛ hunu sɛnea Asɛmpa no “yɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwanwa so” ma yɛn, wɔ tebea ahodoɔ a emu yɛ den kyɛn soɔ mpo mu. Yɛnya ahoɔden ne “ahotosoɔ a ɛwɔ Onyankopɔn anim,” berɛ mpo a yɛnya ayamhyehyeɛ. Elder M. Russell Ballard akae yɛn mpɛn pii sɛ, “Ɛyɛ saa asɛm a ɛnyɛ den no mu na [yɛn] asomdwoeɛ, ɛdɛ, ne anigyeɛ firi ba.”
Sɛ yɛde ahofama a ɛwɔ Kristo mu no di dwuma a, ɛma yɛde nnipa di kan wɔ nneɛma a ɛkɔ so ne daa abusuabɔ wɔ berɛ tiawa nneyɛɛ mu. Yɛde yɛn adwene si “nneɛma a ɛho hia kɛse” wɔ Onyankopɔn adwuma a ɛfa nkwagyeɛ ne mpagya so ho sen sɛ yɛbɛkɔ yɛn som adwuma no nsɔhwɛ mu. Yɛde yɛn ho sɛ yɛde nea yɛbɛtumi ayɛ no di kan sen sɛ nneɛma a yɛrentumi nyɛ bɛhyɛ yɛn so. Awurade kaee yɛn sɛ: “Ɛno nti,mma mo mmrɛ wɔ papayɛ mu, ɛfiri sɛ moreto adwuma kɛseɛ bi fapem. Na nneɛma nketewa mu na deɛ ɛyɛ kɛse firi ba.” Hwɛ nkuranhyɛ a tumi wom sɛ yɛde ahobrɛaseɛ ne ahofama bɛyɛ adeɛ, tebea biara a yɛwɔ mu no.
3. Oma Cziesla
Me nanabaa Marta Cziesla (ɔbaa a ɔwɔ nifa so wɔ saa mfonini yi mu) yɛɛ nhwɛsoɔ pa a ɛkyerɛ sɛ yɛyɛ “nneɛma nketewa na ɛyɛ mmrɛ” na ɛnam so ama nneɛma akɛseɛ aba. Yɛde ɔdɔ frɛɛ no Oma Cziesla. Oma gyee asɛmpa no too mu wɔ akuraa ketewa bi a wɔfrɛ no Selbongen a ɛwɔ Apueɛ fam Prussia, ne me nanabarima wɔ Kɔtɔnimma bosome 30, 1926 mu.
Marta Cziesla (wɔ nifa) ɛda a wɔ bɔɔ no asu.
Ɔdɔɔ Awurade ne N’asɛmpa no na ɔsii ne bo sɛ ɔbɛdi apam ahodoɔ a wayɛ no so. Wɔ 1930 mu no ɔwaree me nana barima a na ɔnyɛ Asɔreba. Saa berɛ yi no ɛbɛyɛɛ nea ɛrentumi nyɛ yie sɛ Oma bɛkɔ asɔre nhyiamu ahodoɔ, ɛfiri sɛ na me nana afuo no ne asafo a ɛbɛn hɔ no ntam kwan yɛ nnɔnhwere pii. Nanso ɔde n’adwene sii nea ɔbɛtumi ayɛ so. Oma kɔɔ so bɔɔ mpaeɛ, kenkan twerɛsɛm no, na ɔtoo Sion nnwom.
Ebia na nnipa binom susuii sɛ ɔnyɛ nnam bio wɔ ne gyedie mu, nanso na ɛno ne nokorɛ no ntam kwan ware. Berɛ a wɔwoo me sewaa me papa nuabaa, a asɔfodie biara nni fie hɔ na Asɔre nhyiamu biara nni hɔ anaasɛ kwan a wɔfa so kɔ hɔ a ɛbɛn hɔ no, ɔsan yɛɛ nea ɔbɛtumi biara na ɔde n’adwene sii so sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ ne mma “sɛ wɔn mmɔ mpaeɛ, na wɔnante tee wɔ Awurade anim.” Ɔkenkan kyerɛɛ wɔn firii twerɛsɛm no mu, ɔne wɔn too Sion nnwom no, na nokorɛ mu no ɔne wɔn bɔɔ mpaeɛ—da biara. Ɔha mu nkyɛmu 100 Asɔre a ɛgyina fie tɔnn.
Afe 1945 mu, na me nana barima resom wɔ ɔko mu a na wafiri fie wɔ akyirikyiri. Berɛ a atamfo kɔɔ wɔn afuo mu no, Oma faa ne mma baanu na ɔgyaa wɔn afuo a wɔn anisɔ no no hɔ kɔhwehwɛɛ dwankɔbea wɔ baabi a ahobammɔ wɔ. Wɔ akwantuo a emu yɛ den na ɛde nkwa to asiane mu akyi no, awieeɛ koraa no wɔhunuu dwankɔbea wɔ Kɔtɔnima 1945 mu wɔ Germany atifi fam. Na wɔnni hwee ka ntadeɛ a ɛhyɛ wɔn nipadua so ho. Nanso Oma toaa so de nea ɔtumi yɛeɛ no toaa so: ɔne ne mma bɔɔ mpaeɛ—da biara—na ɔne wɔn too Sion nnwom a ɔkyeree guu ne tirim no—da biara. Ɔne wɔn too Sion nnwom no, na nokorɛ mu no ɔne wɔn bɔɔ mpaeɛ—da biara.
Na asetena mu yɛ den yie, na mfeɛ pii mu no, wɔde wɔn adwene sii so sɛ wɔbɛhwɛ sɛ aduane wɔ pono so kɛkɛ. Nanso wɔ 1955 mu no, na me papa a saa berɛ no na wadi mfeɛ 17 no rekɔ dwadie sukuu wɔ Rendsburg kuro mu. Ɔnam ɔdan bi ho na ɔhunuu sɛ akyerɛkwan pono ketewa bi wɔ akyi hɔ a ɛkenkan sɛ “Kirche Jesu Christi der Heiligen der Letzten Tage”—“Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ hɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ.” Ɔsusuii sɛ, “Ɛno yɛ anigyeɛ; yei ne Maame asɔre.” Enti, berɛ a ɔbaa fie no, ɔka kyerɛɛ Oma sɛ wahunu n’asɔre no.
Wobɛtumi asusu atenka a ɔnyaaeɛ bɛyɛ mfeɛ 25 akyi a ɔne asɔre no anni nkitaho no ho. Na wasi ne bo sɛ ɔbɛkɔ Kwasiada a edi hɔ no na ɔmaa me papa gye dii sɛ ɔne no bɛkɔ. Na Rendsburg ne akuraa ketewa a wɔte mu no ntam kwan boro akwansini 20. Nanso yei remma Oma nkɔ asɔre. Kwasiada a ɛdi soɔ no, ɔne me papa tenaa ne sakre so kɔɔ asɔre.
Ɛberɛ a sacrament nhyiamu no hyɛɛ aseɛ no, me papa tenaa akyire akonwa so, a na ɔrehwɛ kwan sɛ ɛbɛba awieeɛ ntɛm. Na ɛyɛ Oma asɔre na ɛnyɛ ne deɛ. Nea ɔhunuuiɛ no, na ɛnhyɛ nkuran: mmaa mpanimfoɔ kakraa bi pɛ na na wɔwɔ hɔ ne asɛmpatrɛfoɔ mmeranteɛ mmienu bi a na wɔyɛ nhyiamu no mu biribiara. Nanso afei wɔhyɛɛ aseɛ sɛ wɔreto nnwom, na wɔtoo Sion nnwom a me papa ate firi berɛ a na ɔyɛ aberanteɛ ketewa no: “Come, Come, Ye Saints,” “O My Father,” “Praise to the Man.” Berɛ a ɔtee sɛ nwankuo ketewa yi reto nnwom a ɔnim firi ne mmɔfraase no ɛbɔ wuraa n’akoma mu, na ɔhunuu ntɛm ara sɛ na akyinnyeɛ biara nni ho sɛ asɔre no yɛ nokorɛ.
Sacrament a edi kan a me nanabaa no kɔɔ bi wɔ mfeɛ 25 akyi no ne nhyiamu a me papa nyaa n’ankasa ho adanseɛ a ɛkyerɛ sɛ Yesu Kristo asɛmpa a wɔasan de asi hɔ no yɛ nokorɛ. Wɔbɔɔ no asu wɔ nnawɔtwe mmiɛnsa akyi wɔ Ɛbɔ bosome ne da 25, 1955 mu, na me ne me nanabarima ne me maame nuabaa bɔ boom.
Ɛboro mfeɛ 70 ni a yɛyɛɛ saa sacrament nhyiamu ketewa no wɔ Rendsburg. Metaa dwene Oma ho, sɛnea ɔnyaa atenka wɔ saa anadwo a ɔyɛ ankonam no mu, na ɔyɛ nneɛma nketewa a ɛnyɛ den a ɔtumi yɛ, te sɛ mpaebɔ, akenkan, ne nnwomtoɔ. Berɛ a megyina ha nnɛ wɔ Amansan Nhyiamu ase na meka me Oma ho asɛm no, ne bo a wasi sɛ ɔbɛkɔ so akura n’apam na ɔde ne ho ato Awurade so no ɛmfa ho sɛ n’apenedie no de ahobrɛaseɛ ne aseda hyɛ m’akoma ma—ɛnyɛ ɛno nko ara na mmom yɛn ahotefoɔ a wɔn ho yɛ nwanwa no mu pii a wɔwɔ wiase nyinaa a wɔde wɔn adwene si Kristo a ɛyɛ mmerɛ so wɔ wɔn tebea ahodoɔ a ɛyɛ den no mu, ebia wohunu nsakraeɛ kakraa bi mprempren nanso ahotosoɔ a nneɛma akɛseɛ wom no bɛba dabi daakye bi mu.
4. Nneɛma Nketewa a Ɛnyɛ Den
Menam m’ankasa suahunu so asua sɛ asɛmpa no mu nneɛma nketenkete a ɛnyɛ den no ne nokorɛdie a ɛtwe adwene si Kristo so no de yɛn kɔ nokorɛ anigyeɛ mu, ɛde anwanwadeɛ akɛseɛ ba, na ɛma yɛnya ahotosoɔ sɛ nhyira a wɔhyɛɛ ho bɔ nyinaa bɛba mu. Yei yɛ nokorɛ ma wo te sɛ nea ɛyɛ nokorɛ ma me no. Sɛdeɛ Titenani Jeffrey R. Holland kyerɛɛ wɔ ne nsɛm mu no, “Nhyira bi ba ntɛm, ebi ba akyire, na ebi nso mmɛduru gye sɛ yɛkɔ soro; nanso wɔn a wɔgye Yesu Kristo asɛmpa no tom no, ɛbɛba.” Yei na medi ho adanseɛ wɔ Yesu Kristo din mu, amen.