Ọgbakọ Zuru ọha
O Nweghị Onye Naanị Ya Na-anọ
Ọgbakọ zuruọha nke Ọktoba 2025


14:2

O Nweghị Onye Naanị Ya Na-anọ

Ibi ndụ ozi ọma nke Jizọs Kraịst gụnyere ikewapụta ohere maka mmadụ niile na Nzukọ nsọ Ya eweghachitere.

I.

Kemgbe afọ 50, a mụwo m omenaala, gụnyere omenaala ozi ọma. A malitere m site na fortune kuki.

Na San Francisco nke Chinatown, nri abali nke ezi na ụlọ Gong jiri fortune kuki na okwu amamiihe mechie na-ekwu dị ka “Njem nke otu puku maịlụ na-ebido nʻotu nzọmụkwụ.”

Fortune ahụ nọ na fortune cookie

Dị ka dimkpa nta, e mere m fortune kuki. Na-eyi kọtin glov ọcha nʻaka, a fuchiri m ma fanye nʻụdị a chọrọ kuki ndị ahụ dị ọkụ si na oven.

Ime fortune cookie niile
Ịfuchi otu fortune cookie

Na-ịtụnaanya m, a mụtara m na fortune kuki niile esighị na mbụ bụrụ akụkụ omenaala ndị China. Na-iwepụta ndịiche dị na omenaala fortune kuki nke ndị China, ndị Amerịka, na ndị Europe, a chọrọ m fortune kuki nʻọtụtụ kọntinent—dị nnọọ ka a ga-asị otu mmadụ ga-esi eji ọtụtụ ebe dị iche iche iji wagharịa oke ọhịa na-agba ọkụ. Ụlọ oriri nke ndị China ndị nọ na San Francisco, Los Angeles, na New York na-ere fortune kuki, mana ọ bụghị ndị nke ahụ nọ na Beijing, London, ma ọ bụ Sydney. Naanị ndị Amerịka na-eme mmemme National Fortune Cookie Day. Naanị ịma ọkwa nʻikuku nke ndị China na-ere “Authentic American Fortune Cookies.”

Fortune kuki niile na-atọ ụtọ, ọmụmaatụ dị mfe. Mana otu ụdị ụkpụrụ ahụ nke ịtụnyere omenaala ana eme na ntọ dị iche iche nwere ike nyere anyị aka chọpụta ndịiche dị nʻomenaala ozi ọma. Ma ugbu a Onyenwe anyị na-emepe ohere ọhụụ niile iji mụọ omenaala ozi ọma dị ka nkọniilu nke Akwụkwọ nke Mọmọn na amụma ụkabụilu niile nke Agba Ọhụrụ bụ ndị emejuputara.

II.

Ebe niile ndị mmadụ na-aga. Ndị United Nation na-arịpọt nde 281 nke ndị si mba ọzọ abata. Nke a ji nde 128 ndị mmadụ karịa na 1990, ma jiri okpurukpu atọ karịa na ntụpụta nke 1970. Ebe niile, ọtụtụ ndị atọghatara na-achọta Nzukọ nsọ Ahụ nke Jizọs Kraịst nke Ndị nsọ Ụbọchị ikpeazụ a. Sabbath niile, ndị otù na ndị enyi sitere na195 mba ọmụmụ na okeọchịchị na-agbakọta na ọgbakọ Nzukọ nsọ dị 31,916. Anyị na-asụ asụsụ dị 125.

Izute Ndị nsọ na Albanịa
Izute Ndị nsọ na Ugwu Macedonia
Izute Ndị nsọ na Kosovo
Izute Ndị nsọ na Switzerland
Izute Ndị nsọ na Germany
Izute Ndị nsọ na Germany

Na nso nso a, na Albania, North Macedonia, Kosovo, Switzerland, na Germany, a hụtara m ndị otu ọhụrụ na-emejuputa nkọniilu nke osisi olive dị na Akwụkwọ nke Mọmọn. Niime Jekọb 5, Nna ukwu nke ubi vaịnị ahụ na ndị odibo Ya mere ka ma mgbọrọgwụ osisi olive ma alaka ya niile sie ike site na ikpokọta na ịnyakọta ọnụ ndị ahụ sitere nʻebe dị iche iche. Taa ụmụ Chineke na-agbakọ dị ka otu ndị niime Jizọs Kraịst; Onyenwe anyị na-enye otu ụzọ eke dị iribaama iji gbatịa uju ozi ọma Ya eweghachitere anyị na-ebi.

Ịkwado anyị maka alaeze nke eluigwe, Jizọs kọrọ ụkabụilu nke nnukwu nri anyasị na oriri agbam akwụkwọ. Na ụkabụilu ndị a, ndị a kpọrọ oriri mere mkpesa nke ihe mere ha ga-eji gaghị abịa. Nna ukwu ahụ nyere ụmụ odibo Ya ntuzi aka “ịbanye nʻokporo ama na mwịụzọ niile nke obodo ukwu ahụ ọsịsọ ọsịsọ” ma “ụzọ awara awara niile na mkpumkpu niile” iji “kpọbata na-ebe a” ndị ogbenye, ndị ahụ kpọnwụrụ, ndị nwere nkwarụ, na ndị isi. Ikwu site niime mmụọ, nke ahụ bụ onye ọbụla niime anyị.

Akwụkwọ nsọ na-amaọkwa:

“Aga akpọku mba niile” bịa “iri nri anyasị nʻụlọ nke Onyenwe anyị.”

“Kwadoo nụ ụzọ nke Onyenwe anyị, … ka alaeze ya nwee ike gaaniihu nʻelu ala ahụ, ka ndị bi nʻebe ahụ nwee ike nata ya, ma mee nkwado maka ụbọchị ndị na-abịa abịa.”

Taa ndị ahụ a kpọrọ oriri anyasị nke Onyenwe anyị si ebe niile na omenaala ọbụla bịa. Ndị okenye na ndị nta, ndị ọgaranya na ndị ogbenye, ndị si niime obodo na gburugburu ụwa, anyị na-eme ọgbakọ Nzukọ nsọ anyị niile adị ka ime obodo anyị niile.

Dị ka onyeisi Ozi, Pita hụrụ ka eluigwe kpughere otu ọhụ banyere “otu nnukwu akwa mkpuchi a kpara na-akụkụ anọ, … niime nke e nwere ụdị anụ ọhịa niile … dị iche iche.” Pita kuziri: “Na-eziokwu a hụtara m na Chineke anaghị akpa oke. … Na mba ọbụla onye nke na-atụ egwu [Onyenwe anyị], ma na-arụ ọrụ ezi omume, ka anabatara nʻebe ọ nọ.”

Ezigbo onye Sameria

Na ụkabụilu nke ezigbo onye, Jizọs na-akpọku anyị ịbịakwute onye na ibe ya na Ya niime ụlọ oriri Ya—Nzukọ nsọ Ya. Ọ na-akpọku anyị ịbụ ezi ndị agbata obi. Ezigbo Onye Samerịa kwere nkwa ịlọghachi ma kwụghachi ụgwọ nlekọta nke ndị ahụ nọ nʻụlọ oriri Ya. Ibi ndụ ozi ọma nke Jizọs Kraịst gụnyere ịchọta na inye ohere maka ndị niile nọ na Nzukọ nsọ Ya eweghachitere.

Mmụọ nke “inwe ohere niime ụlọ oriri ahụ” gụnyere “o nweghị onye na-anọ naanị ya.” Mgbe ịbịara na nzukọ nsọ, ọ bụrụ na ịhụ onye naanị ya nọ, biko ị ga-asị kedụ ma soro ya bụ nwoke ma ọ bụ nwanyị nọrọ ọdụ? Nke a nwere ike hapụ ịbụ omenaala gị. Onye ahụ nwere ike yie ma ọ bụ kwuo okwu nʻụzọ dị iche iche karịa gị. Ma na-ezie, dị ka fortune kuki nwere ike kwuo, “Njem nke ime enyi ozi ọma na ịhụnaanya na-ebido site na kedụ nke mbụ na o nweghị onye naanị ya na-anọ.”

“O nweghị onye naanị ya na-anọ” pụtakwara na ọ nweghị onye naanị ya na-anọ ma na nke echiche ma ọ bụ nke ime mmụọ. E soro m nna onye obi tiwara etiwa ije leta nwa ya nwoke. Ọtụtụ afọ gara aga, nwa ya nwoke nwere obi ụtọ ịghọ onye dikọn ọhụrụ. Oge ahụ gụnyere ezi na ụlọ ya ịzụtara ya akpụkpọ ụkwụ ọhụrụ nke mbụ ya.

Mana na nzukọ nsọ, ndị dikọn chịrị ya ọchị. Akpụkpọ ụkwụ ya dịịrị ọhụrụ, mana ọ naghị ewu ewu. Na mgbagwoju anya nakwa na mwute, nwata dikọn ahụ sịrị na ya agaghịkwa aga nzukọ nsọ ọzọ. Obi m ka tiwakwara etiwa maka ya na ezi na ụlọ ya.

Nʻụzọ uzuzu uzuzu nke Jeriko, onye ọbụla niime anyị abụrụwo onye a chịrị ọchị, emere ihe ihere ma mejọọ, ikekwe kwaa emu ma ọ bụ kpọrịa. Ma site nʻogo nzube dị iche iche, onye ọbụla niime anyị eledawokwa anya, na-ahụghị ma ọ bụ anụghị, ikekwe kpachara anya mejọọ ndị ọzọ. Ọ bụ kpọmkwem niihi na emejọwo anyị ma mejọọ ndị ọzọ ka Jizọs Kraịst ji kpọta anyị nʻụlọ oriri Ya. Niime Nzukọ nsọ Ya ma site na emume nsọ na ọgbụgba ndụ Ya niile, anyị na-abịakwute onye na ibe ya ma bịakwutekwa Jizọs Kraịst. Anyị na-ahụ mmadụ naanya ma ha na-ahụ anyị naanya, na-eje ozi ma ana ejere anyị ozi, na-agbaghara ma ana agbaghara anyị. Biko cheta, “ụwa enweghị mwute nke eluigwe na-enweghị ike ịgwọ”; ibu arụ niile nke ụwa na-adị mfe—ọn̄ụ nke Onye Nzọpụta anyị dị ire.

Niime 1 Nephi 19, anyị na-agụ: “Ọbụna ezi Chineke nke Israel ahụ ka [ha] na-azọgide n’okpuru ụkwụ ha; … ha na-eji ya eme ihe efu. … Ya mere ha ga-apịa ya ụtarị, ma ọ ga-ekwe ka ọ dị otu a, ma ha ga-eti ya oke ihe otiti, ma ọ ga-ekwe ka ọ dị otu a. Ee, ha bụrụ ya asụ, ma o kwere ka ọ dị otu a.”

Enyi m ọkammụta Terry Warner sịrị na ikpe ikpe ahụ, ịpịa ihe ọpịpịa, iti oke ihe otiti, na ịbụ asụ abụghị ihe ndị na-eme na mgbe na mgbe nke mere naanị nʻoge ndụ anụ ahụ nke Kraịst. Ka anyị si emeso onye na ibe ya omume—nke ka nke ndị agụụ na-agụ, ndị akpịrị na-akpọ nkụ, ndị a hapụrụ naanị ha—bụ ka anyị si emeso Ya omume.

Na Nzukọ nsọ Ya eweghachitere, ọ kaara anyị niile mma mgbe na o nweghị onye na-anọ naanị ya. Ka anyị hapụ nnọọ ịnabata ma ọ bụ ikwe ka o mee. Ka anyị na-eziokwu na-anabata, ekwere, enye nlekọta, na-ahụ naanya. Ka enyi ọbụla, nwanne nwanyị ọbụla, nwanne nwoke ọbụla hapụ ịbụ onye mba ọzọ ma ọ bụ onye ọbịa mana nwata nọ nʻebe obibi.

Nwanyị naanị ya nọ na nzukọ nsọ

Taa ọtụtụ na-enwe owu ọmụma ma akpafu iche. Soshal midia na artificial intelligence nwere ike na-ahapụ anyị ị na-enwe agụụ mmadụ ịnọ nso nakwa mmadụ iru aka. Anyị chọrọ ị na-anụ olu onye na ibe ya. Anyị chọrọ nsonye nke bụ eziokwu ma na-enye obi ọma.

Nọrọ ọdụ ya na ndị enyi na nzukọ nsọ

E nwere ọtụtụ ihe mere anyị nwere ike iji eche na anyị adabaghị nke ọma na nzukọ nsọ—nke mere na, nʻikwu ya nʻụzọ nka, anyị nọ naanị anyị. Anyị nwere ike nwee nchekasị gbasara ụda olu, uwe, ọnọdụ ezi na ụlọ anyị. Ikekwe anyị na-eche na anyị etorughị etoru; na-eshi anwụrụ ọkụ anwụrụ ọkụ; enwe oke agụụ maka ịdị ọcha mmekọrịta; anyị na otu enyi agbasawo na enwe mwute na ihere; na-enwe nchekasị gbasara nke a ma ọ bụ usoro iwu Nzukọ nsọ. Anyị nwere ike nọrọ na-emebeghị ọlụlụ, agbawo alụkwaghịm, onye di ma ọbụ nwunye ya nwụrụ. Ụmụ anyị na-eme mkpọtụ; anyị enweghị ụmụ. Anyị ejeghị mishọn ma ọ bụ lọtara nʻebe obibi ngwa ngwa. Ndepụta ahụ na-aganiihu.

Mozaya 18:21 na-akpọku anyị ijikọta obi anyị ọnụ nʻịhụnaanya. Ana m akpọku anyị ka ahapụ ịdị na-echegbu onwe anyị, hapụ ịna ekpe ikpe, na-ahapụ ịchọ oke ihe nʻaka ndị ọzọ—ma, mgbe ọ dị mkpa, hapụ ị na-ama onwe anyị ikpe. Anyị anaghị eke Zayọn nʻotu ụbọchị. Mana “kedụ” ọbụla, ezigbo ekele ọbụla, na-eweta Zayọn nso nso. Ka anyị tụkwasị Onyenwe anyị obi karịa ma jiri ọn̄ụ họrọ irube isi nye iwu nsọ Ya niile.

III.

Nʻụzọ ozizi, niime otù ezi na ụlọ nke okwukwe na ime enyi nke Ndị nsọ, o nweghị onye na-anọ naanị ya niihi isonye nʻọgbụgba ndụ niime Jizọs Kraist.

Dị ka Onye amụma Josef Smith kuziri: “Ọ dịịrị anyị ịhụ, isonye mee ihe ma nye aka ka ebube Ụbọchị ikpeazụ a gaaniihu, ʻọgbọ nke ozuzu oge niile … ,’ mgbe aga ekpokọta Ndị nsọ nke Chineke nʻotu site na mba niile, na ala ụmunna niile, na ndị mmadụ.”

Chineke anaghị eme ihe ọbụla ma ọ bụghị ma ọ ga-abara ụwa uru; … ka o wee kpọta ndị nwoke niile [na ndị nwanyị] niile n’ebe ọ nọ. …

“… Ọ na-akpọku ha niile ka ha bịakwute ya ma keta oke ịdị mma ya; … ma mmadụ niile yiri otu nʻebe Chineke nọ.”

Ntọgharị niime Jizọs Kraịst chọrọ anyị iwezuga mmadụ eke na omenaala nke ndị ụwa. Dị ka Onyeisi Dallin H. Oaks kuziri, anyị ga-ahapụ ọdịnaala ọbụla na omume ọdịnaala ọbụla nke megidere iwu nsọ niile nke Chineke ma ghọọ Ndị nsọ Ụbọchi ikpeazụ a. Ọ kọwara, “Enwere omenaala ozi ọma pụrụ iche, usoro ihe ndị dị mmasị ma ihe ndị a tụrụanya ha na omume niile doro ndị otu niile [ahụ] nke Nzukọ nsọ Ahụ nke Jizọs Kraịst nke Ndị nsọ Ụbọchị ikpeazu a anya.” Omenaala ozi ọma gụnyere ịdị ọcha mmekọrịta, ịdị na-aga ọgbakọ kwa izu ụka, iwezuga onwe na-ịn̄ụ mmanya na-egbu egbu, anwụrụ, tii, na kọfị. Ọ gụnyere ịkwụwa aka ọtọ na inwe ugwu; ịghọta na anyị na-aganiihu, ọ bụghị ịgbago elu ma ọ bụ ịgbada ala, nʻọkwa niile na Nzukọ nsọ.

Ana m amụta ihe site nʻaka ndị otu na ndị enyi kwesịrị ntụkwasị obi niime mba niile na omenaala niile. Akwụkwọ nsọ a mụrụ nʻọtụtụ asụsụ na uche ime nke omenaala na-eme ka nghọta ozi ọma mikpuo ime. Ngosipụta dị iche iche nke njirimara dị ka Kraịst na-eme ka ịhụnaanya na nghọta m gbasara Onye Nzọpụta m mikpuo ime. Mmadụ niile na-enwe ngọzi mgbe anyị kọwara njirimara nke omenaala anyị, dị ka Onyeisi Russell M. Nelson kuziri, dị ka nwa Chineke, nwa nke ọgbụgba ndụ, onye na-eso ụzọ nke Jizọs Kraịst.

Udo nke Jizọs Kraịst ka e mere maka anyị nʻonwe anyị. Na nso nso a, otu nwata nwoke jụrụ nʻezie, “Okenye Gong, m ka nwekwara ike ịga eluigwe?” O chere ma enwere ike ịgbaghara ya ma ọlị. A jụrụ m aha ya, n̄aa ntị nke ọma, kpọkuo ya ịga hụ bishọp ya ka ha kparịta ụka, daa ya obi nke ọma. Ọ pụwara na nnukwu olileanya niime Jizọs Kraist.

A kpọrọ m aha nwata nwoke ahụ na ntọ ọzọ. Emesịa, anatara m akwụkwọ ozi na-abịanyeghị aka nke malitere, “Okenye Gong, mụ na nwunye m azụlitewo ụmụ iteghite … ma jewo mishọn ugboro abụọ.” Mana “Ana m eche mgbe niile na-agaghị anabata m na alaeze seletịal … niihi na mmehie m niile mgbe m nọ nʻokoroọbịa jọgburu onwe ya!”

Akwụkwọ ozi ahụ garaniihu, “Okenye Gong, mgbe i kwuru okwu gbasara nwata nwoke ahụ inweta olileanya nke mgbaghara, ejuputara m nʻọn̄ụ, malite ịmata na ikekwe [e nwere ike ịgbaghara] m.” Akwụkwọ ozi ahụ mechiri, “Obụna onwe m na-amasị m ugbu a!”

Ịnọ na ọgbụgba ndụ na-emikpu mgbe anyị na-abịakwute Onyenwe anyị na onye na ibe ya nʻụlọ oriri Ya. Onyenwe anyị na-agọzi anyị niile mgbe ana enweghị onye naanị ya na-anọ. Ma onye maara? Ikekwe onye ahụ anyị na-anọkete nso nwere ike ghọọ enyi fortune kuki anyị kachasị mma. Ka anyị nʻumeala chọta ma nye ohere maka Ya na onye ọbụla na nri anyasị nke Nwa atụrụ, a rịọ m nʻezie nʻaha dị nsọ nke Jizọs Kraịst, amen.

Hụba ama

  1. Lee “Fortune Cookies Esighị na China Bịa,” Royal Examiner, Dis 26, 2021 royalexaminer.com/fortune-cookies-didnt-come-from-china; “National Fortune Cookie Day,” Days of the Year, daysoftheyear.com/days/fortune-cookie-day

  2. Usoro nke nchọgharị ihe omenaala nwekwara ike nye aka wepụta ndịiche dị nʻihe e nwere ike ịkpọ omenaala ozi ọma, omenaala ime obodo mba, na omenaala zuru ụwa niile oge ugbu a.

  3. International Organization for Migration, World Migration Report 2024, 21, publications.iom.int/books/world-migration-report-2024. “Na 2022, e nwere nde 117 ndị achụsasịrị nʻụwa, na nde 71.2 ndị achụsasịrị niime obodo ha” (World Migration Report 2024, xii).

  4. Lee Jekọb 5.

  5. Asụsụ na omenaala ọbụla nwere mkpụrụokwu na tam ndị kọwara ihe ndị dị nro nke obi. Anyị ibi nʻuju nke ozi ọma Ya eweghachitere na-abawanye mgbe anyị na-amụta ihe site nʻaka onye na ibe ya. Na nso nso a, Ụmụnne nwanyị Annalie (na mbụ sitere na Munich) na Suzy Mayers, Okenye Erich na Nwanne nwanyị Christiane Kopischke, na Okenye Jörg na Nwanne nwanyị Julia Klebingat kọrọ maka mkpụrụokwu ndị German pụrụ iche nke na-aba nʻobi. Mmetụta mkpụrụokwu ndị a kọwara gafere otu e si ahụ na mmadụ. Ha karịrị ihe ana eme kwa ụbọchị ma ọ bụ ọrụ dịịrị mmadụ. Mmetụta ndị a na-ekwu banyere obi; banyere okpom ọkụ, mmekọrịta ndị ruru ala, banyere ọn̄ụ nke ime mmụọ dị niime mkpụrụ obi anyị dị nsọ. Mkpụrụokwu ndị pụrụ iche na German gụnyere Gemütlichkeit na gemütlich, Heimat, Heimweh, Geborgenheit, Zuflucht, Herzensangelegenheit, Herzensmensch, na Schummerstunde (okwu abụ dị ụkọ sitere nʻugwu).

  6. Luk 14:21, 23. Nʻotu aka ahụkwa, na ụkabụilu banyere oriri agbam akwụkwọ, mgbe ndị a kpọrọ oriri na-abịaghị, onye eze nyere ụmụ odibo ya iwu ịga kpọkọta “ka ha ra bụ ndị [ha] ga-achọta” “nʻụzọ awara awara niile” (Matiu 22:9).

  7. Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 58:9lee kwa Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 58:6–8, 10–12.

  8. Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 65:3, 5; lee kwa Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 33:17.

  9. Ọrụ 10:11–12, 34–35; leekwa Ọrụ 10:9–10, 13–18, 24–33, 44–48; 11:1–18; 15:6–11.

  10. Oyiyi nke anyị ịbịakọta ọnụ ruo onye na ibe ya ma ruo Ya niime ụlọ oriri Ya ka egosịpụtara na 3 Nefi 18:32. “O nweghị onye naanị ya na-anọ” nʻebe niile anyị na-efe ofufe, ma anyị ịdị na-aganiihu enye onye na ibe ya nlekọta kpụ ọkụ, nʻezie nwere ike ịbụ ụzọ nke anyị na ha si “alọta ma chegharịa, ma bịakwute [Ya] jiri nzube nke obi zuru oke, ma [Ọ] ga-agwọ ha; ma [anyị] ga-abụ ụzọ nke iweta nzọpụta nye ha.”

  11. Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 104:15, 17 na-echetara anyị, “Ihe niile bụ [nke Onyenwe anyị]” ma “ụwa juru eju, ma e nwere nke zuru mmadụ na nke aga edebe.” Site otu a, ndị ogbenye na ndị ọgaranya ga-etikọta aka inyere onye niile aka inwe mbuli elu ma dị ala. Otu aka ahụkwa, Eze Benjamin jụrụ “Ọ bụ na anyị niile abụghị ndị arịrịọ? Site otu a ndị ọgaranya na ndị ogbenye nʻotu nʻotu nwere oke na ọrụ iji obi ha niile “nyetụ akụ ka ha wee nyekọrịtara onwe ha aka” (Mozaya 4:19, 21; leekwa Mozaya 4:25-27).

  12. Na “Bịa, Unu Ndị enweghị an̄ụrị” (Abụ, nọ. 115), Thomas Moore dere: “Bịanụ nʻoche ebere, gbisa ọkụ ọkụ. Ebe a wetanụ obi unu etipịara etipịa, ebe a kọọnụ nhuju anya unu. Ụwa enwezighị mwute nke eluigwe apụghị ịgwọ.”

  13. 1 Nifaị 19:7, 9. NʻOkwu Chukwu e kwuru nʻElu Ugwu, Onyenwe anyị sịrị, “Ma nye onye tiri gị oke ihe otiti nʻotu nti nyekwa ya nke ọzọ; ma onye na-ewere uwe mwụda gị egbochikwala ya iwere uwe elu gị kwa” (Luk 6:29).

  14. Lee Matiu 25:35–40.

  15. “Na-abụzikwaghị ndị ọbịa ma ọ bụ ọbịa, mana dị ka nwata nọ nʻebe obibi” (“Onye ọzụzụ atụrụ M Ga-Eweta Ihe M Chọrọ,” Abụ—Maka Ebe obibi na Nzukọ nsọ, Ọba akwụkwọ Ozi ọma).

  16. Ozi ọma nke Jizọs Kraịst karịrị oge na omenaala. Ọ bụ ama dị iriba ama nye m na Akwụkwọ nke Mọmọn na-akuzi: na-akuzi ozi ọma nke Jizọs Kraist nʻuju niime ọnọdụ nke ntọ omenaala mgbe gboo niime Amerịkas.

  17. Dị ka akuziri site nʻaka Joseph Smith na ndị ndụmọdụ ya nʻOtu Ndịisi Mbụ niime Nkuzi niile nke Ndịisi Nzukọ nsọ: Joseph Smith (2007), 513; leekwa Ndị Efesọs 1:10.

    Taa ndị otu Nzukọ nsọ bị na obosara ọnọdụ dị iche iche nke gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọha na eze, na nke gbasara azụmahịa. Ngalaba ukwu na ngalaba nta anyị gbagharịrị nʻotu ha ha na akụrụngwa odudu. Ụkpụrụ niile nke”ịdị nʻotu na nnabata” nwere ike nye aka kwadosie ezi na ụlọ na Nzukọ nsọ Ya eweghachitere ike nʻụzọ niile nke ozi ọma ebe ọbụla anyị bị (lee Akwụkwọ ntuzi aka 2: Ilekọta Nzukọ nsọ [2010], 17.0).

  18. 2 Nefi 26:24, 33, nkwusi ike agbakwunyere; lee kwa 2 Nefi 29; Alma 29:8. Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 90:11 nkwa niile “na mmadụ niile ga-anụ uju nke ozi ọma nʻire nke ya onwe ya, ma nʻasụsụ nke ya onwe ya.” Ana emejuputa nkwa nke a dị ka anyị na-ewekọta ọnụ ire lingwistiiki niile na asụsụ omenaala ozi ọma niime ebe obibi anyị na Nzukọ nsọ.

  19. Lee Dallin H. Oaks, “Nchegharị na Mgbanwe,” Liahona, Nọv. 2003, 37–40.

  20. Dallin H. Oaks, “Nchegharị na Mgbanwe,” 39.

  21. Lee Dallin H. Oaks, “Nchegharị na Mgbanwe,” 38– 39.

  22. Lee Edide niile nke Okukwe 1:13. Dị ka alaka niile na mgbọrọgwụ dị iche iche na-ejikọta dị ka otu niime Jizọs Kraist, anyị na-ahụtakarị ihe ndị nwere omume ọma, dị mma, ma ọ bụ kwesị inye repọọtụ dị mma ma ọ bụ kwesị inye otuto.” Anyị na-ahụ onye mbụ kpo azụ na onye azụ kpo ihu. Anyị na-an̄ụrị dị ka ndị na-amụ ihe na-akuzi ihe ma ndị nkuzi a na-am[u ihe. Mmadụ niile na-aghọta, enwe mbuli elu, ma na-enwekọ an̄ụrị ọnụ (lee Ozizi na Ọgbụgba ndụ niile 50:22).

  23. Lee Russell M. Nelson, “Nhọrọ niile maka Ebighị ebi” (worldwide devotional maka ndị dimkpa nta, Me 15, 2022), Ọba akwụkwọ Ozi ọma.

  24. Jedediah M. Grant, onye jere ozi niime Otu Ndịisi nke Mbụ ya na Brigham Young, kwupụtara ọhụ nke ụwa mmụọ nke gụnyere ụdị ọmarịcha okoko osisi dị iche iche naētokọta ọnụ, ikekwe dị ka mbụrụ maka ịdị nʻotu na ịma mma dị na iche iche. “A hụwo m ubi ama ndị mara mma nʻelu ụwa nke a mana ahụtụbeghị m nke ọbụla eji atụnyere ndị ahụ nọọrọ ebe ahụ,” ka o kwuru. A hụrụ m okoko osisi ndị bara ụba dị iche iche, ma ụfọdụ ndị nwere agwa okoko osisi sitere na iri ise ruo otu narị na-eto nʻotu ọka.” O hụtara “ịma mma na ebube nke ụwa mmụọ, ebe a kpọkọtara mmụọ ndị ezi omume ọnụ” (“Okwu ndị ekwuru, na Olili nke Onyeisi Jedediah M. Grant, site nʻaka Onyeisi Heber C. Kimball,” Deseret NewsDec. 10, 1856, 317, newspapers.lib.utah.edu/details?id=2574673).

    Onyeisi David O. McKay dedatakwara otu nrọ ma ọ bụ ọhụ nke obodo ukwu dị ebighị ebi nke Chineke ebe ọ hụrụ osisi niile, mkpụrụ osisi, shrubbery, na okoko osisi ndị sazuru oke. O yiri na m matara na osisi niile nwere mkpụrụ na-atọ ezigbo ụtọ, shrubbery nwere akwụkwọ ndị mara mma nke ọma rọrọ arọ, na okoko osisi ndị sazuru oke juputara ebe niile” (Nkuzi niile nke Ndịisi Nzukọ nsọ: David O. McKay [2003], 1).