Conferencia General
Ani Emohatã Ne Korasõ
Conferencia General Abril 2025-gua


11:6

Ani Emohatã Ne Korasõ

Ñañearrepenti añete, ñañemomirĩ, ha jajerovia ha jajekóramo Ñandejára rehe, oñemohu’ũta ñane korasõ.

Jesucristo evanhélio Ñemoĩjey oñepyrũ Tupã pe Túva ha Ita’ýra Ohayhuetéva ojehechaukárõguare mitãsuru José Smith-pe, ombohováivo iñembo’e mirĩ. Pe Ñemoĩjey pehẽ ramo, José Smith ombohasa peteĩ jehaipyre ymaguare Tupã don ha pokatu rupive. Ko jehaipyre oguereko “Tupã rembiapo rehegua umi yma oikovaʼekue America-kuérape ndive ha oguereko ipype evanhélio ijapyraʼỹva paha”.

Chemitãme, amoñe’ẽvo pe Mormón Kuatiañe’ẽ, py’ỹi añeporandúva mba’érepa Lamán ha Lemuel ndogueroviái umi añetegua oñeme’ẽva’ekue chupekuéra, jepe peteĩ Ñandejára ánhel ojehechauka ha oñe’ẽ chupekueraite. Mba’ére ndaikatúi Lamán ha Lemuel hekomirĩve ha iñe’ẽrenduve iru Lehi ha ijoyke’y imitãvéva Nefi mbo’epykuéra rehe?

Ajuhu peteĩ ko’ã ñeporandu mbohovái 1 Nefi-pe, he’íva Nefi “ajepyʼapyha ikorasõ atãnguéra rehe”. Nefi oporandu hyke’ykuérape, “Mbaʼéicha pene korasõ atãite, ha iñypytũ pene apytuʼũ?”

Mba’épa he’ise ñanekorasõ atã?

Mormón Kuatiañe’ẽme “hatã” oñembohasa péicha coreano-pe 완악 (Wan-Aak: 頑惡). Ko ñe’ẽ oiporu caracter chino “Wan” (頑), he’iséva “ñemohatã”, ha “Aak” (惡), he’iséva “ñaña”. Ñamohatã jave ñane korasõ, ñanderesatũ, ha umi mba’e iporãva ndaikatúi oike ñane korasõ térã ñane akãme. Ñañemohatã ha ñañepyrũ jajesarekove umi potapy yvorapegua rehe, ñambotývo ñane korasõ Tupã mba’ekuérape. Jaiporavo jajesareko umi ñane akãremiandu teére añónte ha nañamoneĩri ambuekuéra ñe’ẽ ha ñeisãmbyhy. Jaiporavo ndajaipe’ái hag̃ua ñane korasõ Tupã mba’ekuérape ha katu upe rangue umi yvoragua ha aña influénsiape. Ñane korasõ oñemohatã jave, ñañemohatã pe Espíritu Santo influénsiagui. “Ñanembegue ñanemandu’a hag̃ua Ñandejára rehe”, ha ára ohasávo oiko ñandehegui “noñanduvéimava” Iñe’ẽnguéra.

Alma ombo’e Amoníah tavayguakuérape oĩtaha “orrechasáva Tupã Espíritu ikorasõ atãgui”. Ha’e avei ombo’e “umi omohatãva ikorasõ, umívape oñemeʼẽʼive pe ñeʼẽgui, ndoikuaái peve mbaʼevete iñemimbykuéragui.” Upéi, pe Espíritu ojei, ha Ñandejára “aipeʼa [Iñeʼẽguéra]” umi omohatãva’ekuégui ikorasõ, Lamán ha Lamuel-cha. Lamán ha Lemuel omohatã memégui ikorasõ, oñemoĩ pe Espíritu Santo remiandu rehe, ha oiporavo nomboajéi hag̃ua itúva ha Nefi ñe’ẽ ha mbo’epykuéra, ipahápe ombotove hikuái umi Tupã añetegua ijapyra’ỹva.

Ojoavývo Lamán ha Lemuel-gui, Nefi oñemomirĩ meme ohóvo, ohekávo ñeisãmbyhy Ñandejára Espíritu-gui. Ñemyengoviáramo, Ñandejára omohu’ũ Nefi korasõ. Nefi okomparti ha’e “ojerureʼasy Ñandejárape; ha péina ápe haʼe ou cherendápe, ha omokyrỹi che korasõ ha che aguerovia opaite ñeʼẽ heʼivaʼekue che ru”. Ñandejára oipytytvõkuri Nefi-pe omboaje, oikũmby, ha oguerovia hag̃ua opa Tupã ñemimby ha Ine’ẽnguéra. Nefi ikatúkuri oguereko pe Espíritu Santo ñemoirũ tapia.

Mba’épa ikatu jajapo ani hag̃ua ñamohatã ñane korasõ?

Peteĩha, ñaha’ãkuaa ñañearrepenti ára ha ára.

Ñande Salvador ombo’e, “Umi oñearrepentíva ha oúvape cherendápe peteĩ mitã michĩcha, che amog̃uahẽta”. Ñande profeta jahayhuetéva, Presidente Russell M. Nelson, ombo’e:

“Arrepentimiento ha’e pe kláve jakakuaa hag̃ua. Pe jerovia ipotĩva ñandegueraha tenonde gotyo konveniokuéra rapére.

“Aníkena pekyhyje ni pembotapykue pe arrepentimiénto. Satana ovy’a pene miseria-re. … Peñepyrũ ko ára peñandu hag̃ua vy’apavẽ pemboykévo pe yvypóra natural. Pe Salvador akói ñanderayhu, ha katu ko’yteve ñañearrepenti vove”.

Jahasávo pe vy’a ñamohu’ũ ñane korasõ ha jaju Ñandejárape, oiko ñandehegui “peteĩ mitã michĩvaicha, iñeʼẽrendúva, ndaipochýiva, oñemomirĩva, ha ohaʼarõkuaáva, henyhẽva mborayhúgui, ha oñemoĩséva Ñandejára poguýpe opa mbaʼépe haʼe ohusgáva iporã omoĩ hiʼári, jepe mitã michĩ oñemoĩháicha itúva poguýpe.”

Mokõiha, ñaha’ãkuaa tekomirĩ.

Ára ha ára ñearrepenti oguerúta tekomorĩ ñane korasõme. Ñanemirĩse Ñandejára renondépe, mitã michĩcha iñe’ẽrendúva itavakuérare. Upéicha akói jaguerekóta pe Espíritu Santo ñanendive, ha oñemohu’ũta ñane korasõ.

Che rembireko, Sue, ha che roikuaa peteĩ paréha hechapyrãva ojapo irundy ary. Roikuaa ypýrõ chupekuéra, pe ména ha’ékuri Tupao miembro pyahu, ha hembireko oñembyatýkuri misionero-kuéra ndive oñemoarandu hag̃ua evanhéliope. Heta misionero oñembyaty hendive oipytyvõ hag̃ua chupe ou Cristo-pe. Roñandu ha’e oguerekoha peteĩ testimónio jajái evanhéliogui ha oikuaa pe Tupao añeteguaha. Py’ỹi oñandu pe Espíritu ore visita aja ha opartisipa meme opa atýpe. Ha’e ohayhúva oñemongeta hag̃ua umi barrio-gua miembro rechapyrã ndive. Upevére, hasy chupe g̃uarã oñekompromete oike pe y ñemongaraípe. Peteĩ ára omoñe’ẽvo Moroni 7:43–44, he’íva:

“Ha avei, péina ápe che haʼe peẽme yvypóra ndaikatuiha oguereko jerovia ni ñehaʼarõ, noñemomirĩriramo, ha naimarangatúiramo ikorasõme.

“Ndaupéichairamo, [pende] jerovia ha ñehaʼarõ ndahaʼéi mbaʼeve, avave noñemoĩporãigui Tupã ndive, haʼeʼỹramo umi imarangatu ha oñemomirĩva ikorasõme.”

Omoñe’ẽ rire ko’ã versíkulo, ha’e ohechakuaa mba’épa tekotevẽ ojapo. Ha’e oimo’ã oikũmbyha mba’épa he’ise ha’e hag̃ua imarangatu ha imirĩva. Upevére, ndohupytýikuri iñeikũmby oreko hag̃ua jerovia ha ñaha’arõ iñe’ẽrendu hag̃ua Tupã rembiapoukapykuérare. Omboykeva’erã ipy’ahatã ha iñarandu tee. Ha’e oñepyrũ oñemomirĩ arrepentimiento añete rupive. Ha’e oñepyrũ oikũmby ñemomirĩ Tupã ohechaháicha. Ha’e ojerovia Túva Yvagaguáre ha oñembo’e omohu’ũ hag̃ua ikorasõ. Ko’ã ñembo’e rupive, ha’e oñandúkuri pe Espíritu otestifikaha chupe Túva Yvagagua oipotaha ha’e oñemongarai.

Mokõivéva pe ména ha tembireko okomparti oñemomirĩ mirĩvévo hikuái, oikũmbyve Tupã ñe’ẽnguéra, ha oñemohu’ũ ikorasõnguéra osegi hag̃ua Ñandejára Jesucristo mbo’epykuéra.

Mbohapyha, ikatu jajerovia ha jajeko ñande Salvador rehe.

Nefi ha’ékuri tembiecharã guasu ohejávo ikorasõ oñemohu’ũ Ñandejárare ojeroviávo. Ha’e ombo’e, “Nderehe ajeroviava’ekue, ha nderehe ajeroviáta tapiaite peve. Namoĩmoʼãi che jerovia yvypóra jyváre.” Péicha, rrevelasiõ oñeme’ẽva Profeta José Smith-pe, Ñandejára he’i, “Emoĩ nde jerovia upe Espíriture, mba’e porã apoukaha—héẽ, ijojáva ojejapo hag̃ua, tekomirĩme ojeiko hag̃ua.” Ñamoĩramo ñande jerovia Ñandejárare ha jajeko Hese, Ha’e omohu’ũta ñane korasõ, ha ñañepytyvõta umi ñande py’ara’ã, mba’ehasy, ha jeiko’asýpe.

Ñañearrepenti añete, ñañemomirĩ, ha jajerovia ha jajekóramo Ñandejárare, oñemohu’ũta ñane korasõ. Upéi Ha’e oñohẽta Ijespíritu ha ohechaukáta ñandéve umi yvagagua ñemimby. Jagueroviáta opa ñe’ẽ Ha’e ombo’eva’ekue, ha ñane ñeikũmby oñembopypukúta.

Ñande Salvador, Jesucristo, ha’ékuri tekomarangatu rechapyrã paha. 2 Nefi 31:7pe, ñamoñe’ẽ, “Jepe haʼe imarangatu, haʼe ohechauka yvypóra raʼykuérape, haʼe oñemomirĩha hetépe Túva renondépe, ha otestifika Túvape iñeʼẽrendutaha hese oñongatúvo hembiapoukapykuéra.” Jepe Ha’e imarangatu ha oĩporãmba, Ha’e oñemomirĩ Ijupe Túva renondépe ha iñe’ẽrendu Hese oñemongaraívo.

Hekove yvy arigua pahápe, Jesucristo omoĩ Hembipota Itúva rembipota guýpe hoy’úvo pe kópa iróvagui. Ko jeha’asy ojapova’ekue Ha’e “oryrýi mba’erasy rupi, ha huguy opa ipirekua rupi, ha ohasa’asy, mokõive, tete ha espíritupe”. Pe Salvador ojerure ani Ha’e “hoy’u pe kópa iróvagui, ha ipy’amano”. “Upevére”, Ha’e he’i, “glória Túvape, ha [H]oy’u ha ojapopa umi [I]ñembosakoʼi yvypóra raʼykuérape g̃uarã”.

Hermano ha hermana-kuéra, oñeme’ẽkuri ñandéve sãso tekopotĩ rehegua. Ikatu jaiporavo ñamohatã ñane korasõ, térã ikatu jaiporavo ñamohu’ũ ñane korasõ. Ñande rekove ára ha araguápe, ikatu jaiporavo jajapo umi mba’e okombidáva Ñandejára Espíritu-pe toike ha toiko ñane korasõme. Aikuaa ko’ã jeiporavópe, oĩha py’aguapy ha vy’a.

Tajasegi ñande Salvador, Jesucristo, rembiecharã, osegiva’ekue pe Túva rembipota. Jajapóramo, Ñandejára opromete ñandéve, “Péina ápe, ambyatýtagui chupekuéra ryguasu ombyatyháicha iryguasura’ykuéra umi ipepo guýpe, nomohatãirõ hikuái ikorasõ”. Jesucristo rérape, amén.