Ñande Resa Renondépe
Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua okakuaahína miembro ha ogayguakuérape, misión ha misionero-kuérape, ñembyaty renda ha templo-kuérape.
Hermano ha hermana-kuéra, cheaguyjete aime haguére penendive. Ore pohayhu, oreaguyje penderehe, ha roñandu rojehovasaha pene ñembo’e rupi.
Presidente Russell M. Nelson he’ikuri ñande conferencia pahápe: “Jahechápa pe ojehúva ñande resa renondépe? Añembo’e ani hag̃ua japerde ko momento techapyrãngue! Ñandejára añetehápe ombopya’ehína Hembiapo.”
Ombopya’e Hembiapo. “Ñembopya’e” ha’e peteĩ ñe’ẽ imba’eguasúva. He’ise jeku’e pya’e, ñembopya’e, ha urgencia jepe. Tupao jekakuaa ha Cristo plan-pe, ñembopya’e oikóma. Ha opavave ñande ha’e ipehẽngue upévagui.
Abril 1834-pe, Kirtland, Ohio-pe, Profeta José Smith ombyaty opavave orekóva sacerdocio peteĩ mbo’ehao michĩme, orekóva 14 pie cuadrado rupi (4.3 m). Ko centro de conferencias-pe ikatu oike docena umi mbo’ehao’imi ha hembýta gueteri tenda. José Smith he’i, “Pehechávahína ko’ápe ko pyhare Sacerdocio aty’imínte, ha katu ko Tupao omyenyhẽta América del Norte ha Sur—omyenyhẽta pe yvóra”.
Upe profesía oñekumplihína “ñande resa renondépe”. Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua okakuaahína miembro ha ogayguakuérape, misión ha misionero-kuérape, ñembyaty renda ha templo-kuérape, ha ñande seminario, instituto ha universidad jeiképe opa mundo jerére.
Ñandeaguyje ñaime haguére yvy ári Tupao tuichavévo número ha jehupytýpe, ha katu imba’eguasuvéva imiembro-kuéra korasõ ha rekovépe. Jajekuaa Jesucristo discípulo ramo. Ñakomparti ñande testimónio Chugui, Itupao, Hape, ha Ikonvénio rapégui. Ñande Itavayguakuéra, ha Ha’e ñande Salvador.
Amomba’ete upe Presidente Nelson ohenóiva “ko momento techapyrãngue” ha ohechauka mborayhu pypuku Ñandejára ha Hembiapo rehe. Pomokyre’ỹ pepyta hag̃ua ñemovã’ỹme I-discípulo ramo, testígo ohecháva profesiakuéra ñekumpli, mokõive ymaguare ha ko’ag̃agua.
Oĩ umi oñe’ẽvaíva osapukáiva, “Péina ápe!’ ha … ‘péina pépe!’” ojapo haguéicha hikuái Profeta José Smith árape. Upevére, hikuái ha’e ha ha’éta nota pahinaguýpente ko tembiapo guasuetépe. Penemandu’a José Smith ñe’ẽnguérare: “Ndaipóri po marangatu’ỹ ikatútava ojoko ko tembiapo jekakuaa; umi ñemuña ikatu opu’ã, … ha katu Tupã añete ohóta tenonde py’aguasúpe, mba’eporã ha ijeheguínte, oike peve opa kontinéntepe, ohasa opa yvy pehẽ rupi, otypei opa tetã, ha hyapu opa apysápe, oñekumplipa peve umi Tupã propósito, ha pe Jehová tuicháva he’i vove upe tembiapo ojejapopamaha.”
Che rembiaporãme ko ary, arekókuri apyka tenondepegua ahecha hag̃ua Ñandejára ombopya’évo Hembiapo. Pe Tupao omopu’ãhína umi templo araka’eve ojehecha’ỹháicha, ome’ẽvo hetave miembro-kuérape oportunidad otupãitũ hag̃ua Ñandejára rógape. Mokõiha, pe tembiapo misional ombyaty hína número araka’eve jahechava’ekue Ovecha Rerekua Mba’eporã, Jesucristo víñape g̃uarã. Ha mbohapyha, pe Tupao ñemoarandu heta hendápe ohupyty peteĩ ñehekombo’e nivel pyahu umi “ohekávape ko Jesús.”
Ko ára pe Tupao oreko 367 templo oĩva hetaichagua diseño, ñemopu’ã, térã ñemomba’apo etapa-pe. Ha mba’e ijehupytyrã? Pe mbohovái oñemomarandu opaite templo-pe: “Marangatu Ñandejárape”. Pe templo oipe’a tape umi jehovasa ijyvatevéva ñande Ru Yvagagua orekóvape opaite ñandéve g̃uarã. Hermano ha hermana-kuéra, ñambopya’e ñane marangatu ñande rekojojárõ templo-pe g̃uarã, ñatupãitũrõ Ñandejára rógape, ha jajapórõ konvénio Tupã ndive ñandejupe g̃uarã ha ñande ypykuéra rérape ambue vélo apýrape.
Presidente Nelson he’i: “Pe oporohayhu’ỹva atáke tuicha tuichave, imbaretekue ha hetakuépe. Ñane ñeikotevẽ ñaime hag̃ua py’ỹive templo-pe araka’eve ndatuichavéiva. Ajerure’asy peẽme pehechami hag̃ua ñembo’épe mba’éicha peiporu pene tiempo”. Hógape, ñañandukuaa Ñandejára ñeime marangatu ha py’aguapy hechapyrãva.
Ary ohasávape arekókuri privilegio apresidi hag̃ua Mendoza Argentina Templo dedicación. Che marandúpe, añe’ẽ Elder Melvin J. Ballard 1926-pegua profesia rehe Ñandejára rembiapo Sudamérica-pe okakuaa mbeguetaha peteĩ ára aja “peteĩ roble okakuaa mbegueháicha peteĩ bellota-gui. Naheñoimo’ãi peteĩ árape”, ha katu miles ojoajúta pe Tupaóre, ha tetãnguéra Sudamérica-peguágui oikóta “peteĩ pu’aka Tupaópe”. Ahecha upe profesía ñekumpli che resa renondépe.
Mendoza-gui, peteĩ ára ha’eva’ekue bellota michĩva, oiko peteĩ roble ipu’akapáva. Upe jekakuaa oiko jeyjeyhína umi continente ha yguasu yvypehẽme rupi.
Jahecha Ñandejára ombopya’eha Hembiapo umi misiõme. 2024-pe, 80.000 misionero oservíkuri 450 misiõme. Treinta y seis umívagui ha’e misiõ pyahu. Ary ohasava’ekuépe tembiapo misional ogueru hetave 308.000 miembro pyahu Tupaópe. Hetave número-gui, pe ñembyaty espíritu ha’e jagueru angakuéra Jesucristo ha Iñevanhéliope.
Apensa Apóstol-kuéra Brigham Young ha Heber C. Kimball rehe, 1839-pe ohova’ekue misionero ramo umi Islas Británicas-pe. Ha’ekuéra hasýkuri; oheja hikuái hogayguakuéra hasy ha ha’eñorei. Upevére, mokõive ojupi peteĩ vagón-pe, ha ohechávo gueteri umi ohayhúvape, Heber he’i, “Ñapu’ã ñambovy’a chupekuéra”. Mokõivéva oñembo’y hasýpe ha osapukái, “Hurra, hurra Israel-re”.
Ahechava’ekue koichagua kyre’ỹ Ñandejára rembiapo rehe Lima, Perú-pe, aikuaávo misionero-kuéra Centro de Capacitación Misional ha umi misiõgua Lima-pe. Jehecha porãitépa! Ahecha pe ñembopya’e che resa ronondépe. Ko’ág̃a oĩ siete misiõ táva Lima-pe añónte.
Ore ñembyaty pahápe, misionero-kuéra orekókuri peteĩ sorpresa imbojojaha’ỹva chéve g̃uarã. Ha’ekuéra oñembo’y ha osapukái, “Hurra Israel-re”. Araka’eve ndacheresaraimo’ãi upe momento-gui; aipota opa peẽ peiméra’e upépe. Che resa renondépe oĩkuri umi misionero omboykeva’ekue “ko yvora mba’ekuéra” oservi hag̃ua Ñandejárape ha oipytyvõ ombopya’e Ijeju.
Jahecha Ñandejára ombopya’évo oportunidad ñehekombo’erã ñane miembro-kuérape g̃uarã ha jepe umi ndaha’éiva miembro-pe g̃uarã, opa pe yvórare. Peteĩ mba’e ñanembojoavýva Tupao ramo ha’e ñamomba’eguasuha ñehekombo’e. Ñandejára omandava’ekue Ñemoĩ Jey ára ñepyrũme, “peheka kuaapy, jepeve ñemoarandu ha jerovia rupive”. Péva oiko hína ko ára ha omerese peteĩ “Hurra” ipu’atãva.
Ko’ag̃aite hetave 800.000 temimbo’égui oñematrikula seminario ha instituto-pe, matrícula tuichavéva Tupao rembiasakuépe. Ñane mitãrusukuéra oñembyaty heta hendáicha, umi clase voi pyhareve, arakue, ha pyharekuegua guive, ñemoarandu línea rupive ha ogapegua peve. Ha’ekuéra peteĩ batallón ipu’akapa ha hekojojáva, oñomombaretéva oikuaávo ohóvo Jesucristo-gui, osegi, ha otestifika Chugui Tupã Ra’y ramo.
Araroguekúi ohasávape añe’ẽ peteĩ devocional-pe tenda henyhẽvape seminario ha instituto estudiante ha ituvakuéragui Universidad de Utah-pe. Ijeho he’i heta potapy orekóva rehe hikuái oikuaa ha osegi hag̃ua Jesucristo-pe. Che mensáhe umi estudiante-kuérape hesakãkuri Peme’ẽ Ñandejárape peteĩchagua tiempo. Añemoñe’ẽ chupekuéra ombojoja hag̃ua iñemoarandu peteĩ ñehekombo’e añetegua, ijyvatevéva reheve, jepe peteĩ ñemoarandu pe “Tupã oikovéva Ra’y” rehegua.
Ajerure peichaite opavavépe ko árape: Taha’eha’e oĩva pene Rembiaporã lista-pe, peme’ẽ Ñandejárape peteĩchaite tiempo, ndaha’éi tiempo peime reívante, peñemoarandúvo escritura-kuérape, peñemoarandúvo penderogayguándi Eju, Chesegipe, ñembo’e, Tupao llamamiento, ministración, Santa Cena-gui jepartisipa, templo-pe ñetupãitũ, ha Tupã mba’ekuérare jepy’amongetápe. Ñande Salvador ha Redentor he’iva’ekue, “Peñemoarandu chehegui … ha pejuhúta pytu’u pene ángape g̃uarã”. Pejerovia Hese Iñe’ẽme. Ha peme’ẽ Chupe peteĩchaguaite tiempo.
Presidente Nelson he’iva’ekue: “Ajerure’asy peẽme peheja Tupã taipu’akapa pende rekovépe. Peme’ẽ Chupe pene tiempo-gui peteĩ parte ijojáva. Pejapo vove, pehechami mba’épa ojehu pene impulso espiritual positivo-pe.”
Jahecha upe impulso okakuaahahína seminario, instituto, ha Tupao universidad-kuérape. Ko’ã tekohápe, Ñandejára ha’e tenondegua. Peichava’erã peteĩteĩ ñande rekovépe.
Ambue tenda ohechaukáva ñehekombo’e jehupyty kakuaa Tupaópe ha’e BYU–Pathway mundial. Opa pe yvórare, ñematrikula ohasáma 75.000 ha pya’e okakuaa meme ohóvo. Hetave umíva ha’e miembro, ha hetave peteĩ mbohapy apytégui oĩ África-pe. Opa pe Pathway ipotáva ha’e tojehupytykuaa ñehekombo’e. Umi curso ñemohu’ã he’ise ojehupytykuaaha ñemba’apo, ha ñemba’apo jehupytykuaa he’ise jeikoporãve ogayguakuérape g̃uarã ha hetave oportunidad ojeservi hag̃ua Ñandejárape.
Añembyaty jave estakagua líder ndive Uganda-pe, aju aikuaa opa pe presidencia de estaca oñematrikulahague BYU–Pathway-pe. Ñañembosako’ivéramo ko tekovepegua ha espiritualmente, ikatuvéta ñambyai pe oporohayhu’ỹva atáke katupyry. Penemandu’a Pedro ñe’ẽre: “Pe aña, leõ okororõvaicha, oiko upe jerére, ohekávo máva omokõ hag̃ua.”
Ahechakuaa pe evanhélio marandu porã pa’ũme, oĩ umi oñorairõva, orekóva jerovia rehegua ñorairõ, py’amokõi, ha porandukuéra ha’ete ndorekóiva ñembohovái. Hermano ha hermana-kuéra, Jesucristo ha’e upe ñembohovái. Penẽpyrũ Heseve. Peheka Ipo pende rekovépe. Pehendu Chupe. “Ani ojepy’apy pene korasõ”, Ha’e he’i Hi’ára pahápe I-discipulo-kuérape Getsemaní mboyve, ogueraha mboyve Ikurusu Jerusalén rape rupi, Gólgota mboyve, omohu’ãhaguépe Ijehasa’asy expiatorio— Ha’e añoite, Tupã Ra’y Unihénito, ikatúvakuri ojapo.
Peikuaa Ha’e oikũmbyha. Ha’e omoĩ Ijehe opa ñane angaipa, jejavy, jeiko’asy, ha umi ára vaiete ikatu hag̃ua jaikove jey ñande Ru Yvagagua ndive ára apyra’ỹme. Ha’e he’iva’ekue, “Pema’ẽ cherehe opa akãremiandúpe; ani peduda, ani pekyhyje”. Jesucristo rehe jerovia ikatu nemopu’ã ha omonguera ne ánga oñehungapyréva. Ejerovia Hese ha rembopya’éta nde jehojey “Ijyva mborayhúpe.”
Ha’eporã jey ñande profeta oikovéva ñe’ẽnguéra: “Jahechápa pe ojehúva ñande resa renondépe? Añembo’e ani hag̃ua japerde ko momento techapyrãngue. Ñandejára ombopya’ehína Hembiapo.” Ñande ko’ã aragua discipulo ramo tajasapukái, “Hurra Israel-re” ñañembosako’ívo Ñandejára ñande Salvador jejujeyrã. Jesucristo rérape, amén.