Adɔeɛ—Nokorɛ Asuafoyɛ ho Sɛnkyerɛnneɛ
Ade titire a wɔde kɔ asuafoyɛ mu ne sɛ ɛbɛyɛ nea Yesu Kristo yɛ ankasa.
Titenani Russell M. Nelson too nsa frɛɛ yɛn nnansa yi ara sɛ “yɛmma yɛn asuafoyɛ no nyɛ nea ɛho hia sen biribiara.” Saa nsatoɔ a tumi wom no akanyan me ama madwendwen ho kɛse wɔ Yesu Kristo asuafoyɛ ho.
Asuafoyɛ Yɛ Anidahɔ
Osuani yɛ obi a ɔdi obi akyi anaa adesuani ma afoforɔ. Asuafoɔ yɛ “adwumasuafoɔ” a wɔde wɔn asetena ma sɛ wɔbɛyɛ sɛ wɔn kyerɛkyerɛfoɔ. Enti, Yesu Kristo suani a obi yɛ no kyerɛ pii sen sɛ ɔbɛgye N’akyerɛkyerɛ ne Ne nkyerɛkyerɛ adi. Ɛkyerɛ mpo sene sɛ yɛbɛgye ne nyamesu atom na yɛagye no atom sɛ yɛn Agyenkwa ne Ogyefoɔ, a ɛho hia kɛse te sɛ ɛno.
Titenani Dallin H. Oaks kyerɛkyerɛɛ mu sɛ: “Kristo a yɛdi N’akyi no nyɛ adeyɛ a ɛnyɛ aniberesɛm anaasɛ ɛba berɛ ne berɛ mu. Ɛyɛ ahofama ne suban a ɛkɔso a ɛwɔ sɛ ɛkyerɛ yɛn kwan mmerɛ nyinaa ne mmea nyinaa.” Asuafoɔyɛ yɛ akwantuo a yɛhyɛ da yɛ a yɛfa so yɛ nsakraeɛ ɛnam Awurade mpata afɔrebɔ ne ne tumi a ɛma ɛyɛ yie no so. Asuafoyɛ mu beaeɛ ankasa a wɔbɛkɔ no ne sɛ wɔbɛyɛ wɔn ho sɛnea Yesu Kristo te ankasa no—kɔduru baabi a yɛnya ne “mfonini wɔ [yɛn] anim no mu mpo.”
Sɛ yɛbɛyɛ Awurade asuafoɔ no a, ɛsɛ sɛ yɛhyɛ da suasua Ne nsusuiiɛ ne Ne nneyɛeɛ da biara da—sɛ nhwɛsoɔ no, setie, ahobrɛaseɛ, ne boasetɔ. Berɛ a yɛde saa su ahodoɔ yi ka yɛn ankasa nipasu ho nkakrankakra no, yɛbɛyɛ “n’ahoɔfɛfoɔ a [Ɔ]yɛ ɔsoro su no ho nnipa.” Saa Agyenkwa no suban a wɔsuasua yi no yɛ Ne som no mu ade titire. Sɛnea Titenani Nelson kyerɛkyerɛɛ no, “Yɛn som a yɛde ma Yesu no yɛ nea yɛtumi da no adi yie ɛnam yɛn a yɛsuasua Yesu no so.”
Adɔeɛ Nokorɛ Asuafoyɛ ho Sɛnkyerɛnne
Wɔ Yesu Kristo su ahodoɔ pii a ɛyɛ ɔsoro deɛ nyinaa mu no, ɛsɛ sɛ yesuasua no, baako gyina hɔ titire na ɔde afoforɔ nyinaa hyɛ nipadua mu. Saa su no yɛ ne dɔ kronkron, anaa adɔeɛ. Ɔkɔmhyɛni Mormon ne Ɔsomafoɔ Paulo nyinaa kae yɛn sɛ sɛ adɔeɛ nni hɔ a, “[yɛn] nyɛ hwee.” Anaasɛ, sɛnea wɔada no adi akyerɛ Ɔkɔmhyɛni Joseph Smith no, sɛ “adɔeɛ nni hɔ a, [yɛn] ntumi nyɛ hwee.”
Agyenkwa no ankasa daa ɔdɔ adi sɛ ɛyɛ agyinaehyɛdeɛ anaa sɛnkyerɛnne a ɛnam so bɛhunu N’asuafoɔ ankasa berɛ a ɔpaee mu kaaɛ no:
“Ahyɛdeɛ foforɔ na mede mema mo, Sɛ monnodɔ mo ho; sɛdeɛ medɔɔ mo no, sɛ mo nso monnodɔ mo ho saa ara.
“Ɛno na ɛbɛma nnipa nyinaa bɛhunu sɛ moyɛ m’asuafoɔ ampa, sɛ mo adodɔ mo ho mo ho a.”
Adɔeɛ yɛ adwene a ɛyɛ den a ɛyɛ den sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ mu nanso ɛnyɛ den sɛ wɔn a wɔde wɔn nsa aka wɔn nyinaa hunu. Ka M’asɛmpa no kyerɛkyerɛ sɛ “adɔeɛ, te sɛ gyedie, ɛda nnwuma adi.” Nokwasɛm no, wobɛtumi aka adɔeɛ ho asɛm sɛ “ɔdɔ wɔ adeyɛ mu.” Saa nkyerɛkyerɛmu yi ma yɛnya nhunumu kɛse wɔ Agyenkwa no asetena mu nsɛm a wɔaboaboa ano no ho—Ɔno “kɔɔ so yɛɛ papa.”
Sɛ Yesu Kristo akyidifoɔ no, ɛsɛ sɛ yɛhwehwɛ sɛ yɛbɛsuasua ɔkwan a yɛn wura no fa so da Ne dɔ kronkron adi kyerɛ afoforɔ no. Ɛwom sɛ Agyenkwa no da adɔeɛ adi wɔ akwan bebree so deɛ, nanso mɛpɛ sɛ metwe adwene asi N’adɔeɛ ho nhyehyɛeɛ pɔtee mmiɛnsa a wohu no ntɛm wɔ n’asuafoɔ ankasa mu no so.
Adɔeɛ Yɛ sɛ Worekyerɛ Ayamhyehyeɛ
Nea edi kan no, Agyenkwa no daa adɔeɛ adi ɛnam ayamhyehyeɛ a Ɔnyaeɛ so. Wɔ ne som adwuma mu wɔ Nephifoɔ mu sɛnea wɔatwerɛ wɔ Mormon Nwoma no mu no, Awurade too nsa frɛɛ nkurɔfoɔ no sɛ wɔnsan nkɔ fie na wɔndwenndwen nneɛma a wɔakyerɛkyerɛ no ho na ɔnsiesie wɔn ho mma Ne mmaeɛ bio da a edi hɔ no. Afei twerɛtohɔ no ka:
“Na wɔresu, na wɔhwɛe no dinn te sɛdeɛ wɔpɛ sɛ wɔka kyerɛ no sɛ ɔntena wɔn nkyɛn kakra no.
“Na ɔsee wɔn sɛ: Monhwɛ, awerɛhoɔ ahyɛ me yɛfuno mu ma ama mo.”
Ayamhyehyeɛ yɛ adɔeɛ fa bi a ɛhwehwɛ sɛ ɛma amanehunu so teɛ. Ayamhyehyeɛ ahyɛ Awurade ma, na ɔsaa ayarefoɔ yareɛ na wɔyaree wɔ nkurɔfoɔ no mu. Ɛno akyi no, Ɔhyiraa wɔn mma berɛ a abɔfoɔ siane firii soro na ɔtwaa wɔn ho hyiaaɛ. Ɔyɛɛ saa nneyɛeɛ a ɛyɛ dɛ, ɔdɔ mu nneɛma yi, ne nea ɛkeka ho, ɛfirisɛ na “Ɔde ayamhyehyeɛ akanyan no.”
Berɛ a na meresom sɛ asɛmpatrɛni kumaa wɔ Amerika Anaafoɔ Fam no, saa ara nso na menyaa mfasoɔ firii m’adamfo pa ayamhyehyeɛ mu. Da koro anwummerɛ bi berɛ a me ne me hokafoɔ reka kar akɔ yɛn asɛmpatrɛ titenani no fie no, aberanteɛ bi a ɔte sakre so danee ne ho mpofirim wɔ kar no anim. Ɛsii ntɛmntɛm ara ama m’antumi ankwati ahyiamu no. Awerɛhosɛm ne sɛ, saa aberanteɛ yi wuiiɛ ɛsan nsunsuansoɔ a ɛbaaɛ no nti. M’abam bui wɔ ne nkwa a ɔhwereeɛ no ho. Esiane sɛ ehu kaa me na me ho dwirii me berɛ a nkwanhyia no siiɛ a ɛfiri me no nti, wɔde me kɔɔ afiase na wɔde me too mu. Mentee ehu nka kɛseɛ saa da na mayɛ ankonam. Abambuo ne ehu hyɛɛ me ma sɛ wɔde me bɛto afiase me nkwa nna nyinaa.
Me yɔnko asɛmpatrɛni bi, Elder Brian Kochever, tee akwanhyia no ase na ayamhyehyeɛ kaa no. Ɔbaa afiase hɔ na ɔne apolisifoɔ no hyɛɛ bɔ sɛ wɔn ma me kwan na wɔntena me nkyɛn wɔ afiase dan no mu sɛnea ɛbɛyɛ a menyɛ ankonam. Anwanwasɛm ne sɛ, wɔpenee so. Ɛde bɛsi nnɛ no, mete aseda kɛseɛ nka wɔ osuani yi adeyɛ a ɛfa Kristo dɔ ho, a ɛmaa me ho dwoeɛ, kyekyee me werɛ, na ɔkyekyeree me werɛ wɔ berɛ a ɛkyɛn biribiara wɔ m’asetena mu. Na n’adɔeɛ ayamhyehyeɛ no yɛ n’asuafoyɛ dibea ho sɛnkyerɛnne. Titenani Russell M. Nelson akyerɛ sɛ, “Ɔkwan baako a ɛyɛ fo a yɛde hunu Yesu Kristo kyidifoɔ nokwafoɔ yɛ sɛdeɛ saa onii no de ayamhyehyeɛ tete nkorɔfoɔ afoforɔ.”
Adɔeɛ Ne Sɛ Yɛresom Ahiadeɛ Ahodoɔ a Wɔanka Ho Asɛm
Nhwɛsoɔ foforɔ a ɛkyerɛ sɛnea Agyenkwa no da Ne dɔ adi ne sɛ Ɔbɛdi afoforɔ ahiadeɛ ahodoɔ a wɔanka ho asɛm no so na ɔsom no. Wɔ ɔbarima a na ɔyɛ mmubuafoɔ mfeɛ 38 a obiara nni hɔ a ɔbɛboa no no fam no, Awurade tee ne ho na ɔhyɛɛ no nkuran sɛ ɔntenase tenenee mu. Wɔ ɔbaa a ɔkyeree no wɔ adwamammɔ mu no, Ɔde anidasoɔ ne awerɛkyekyerɛ maae mmom kyɛn sɛ ɔbɛbu no fɔ. Wɔ ɔbarima a na ɔwɔ mmubuo yareɛ a ɔde no firii ɛdan no atifi sii fam no fam no, Awurade de bɔne fafiri maeɛ, na ɛnyɛ nipadua ayaresa kɛkɛ.
Berɛ a wɔfrɛɛ me sɛ memmɛsom sɛ bishop no, yɛn mma nkumaa baanum no maa sacrament nhyiamu ahodoɔ yɛɛ den maa me yere, Cristin, a na ɛsɛ sɛ ɔno nkutoo hwɛ wɔn so berɛ a mete animu hɔ no. Sɛnea ebia wobɛsusu no, na yɛn mma no taa yɛ nea ɛnnuru obuo. Berɛ a yɛhwɛɛ ne tebea no nso no, yɛn ward no mufoɔ baanu, John ne Debbie Benich, firii aseɛ ne no tenaa ase Kwasiada biara sɛ wɔbɛboa. Wɔn ayamyɛ no kɔɔ so mfeɛ pii, na wɔbɛyɛɛ nananom a wɔde wɔn si yɛn abusua ananmu. Te sɛ Awurade no, na saa asuafoɔ yi ahu ahiadeɛ a wɔanka ho asɛm no na wɔayɛ wɔn adeɛ wɔ ɔdɔ mu—wɔn asuafoyɛ ho sɛnkyerɛnne a ɛda sononko.
Adɔeɛ Reboa Afoforɔ Wɔ Apam Kwan No So
Nea etwa toɔ no, Agyenkwa no dɔ a ɛdi mu no twe adwene si sɛnea ɛbɛma Onyankopɔn mma nyinaa atumi ayɛ yɛn ɔsoro tumi a ebia “yɛbɛfa ne nkwagyeɛ, ne tumi a ɛwɔ ne gyeɛ mu no so.” Berɛ a yɛbɛyɛ te sɛ yɛn Wura kɛse no, ɔpɛ a yɛwɔ sɛ yɛbɛboa yɛn nuanom mmarima ne mmaa wɔ apam kwan no so no bɛkɔ soro wɔ awosuo mu.
Sɛ nhwɛsoɔ no, yɛbɛtumi ama wɔn a wɔte nka sɛ wɔn bo afuo anaasɛ wɔn werɛ afi wɔn no so na yɛafa, aboa wɔn a wɔyɛ foforɔ wɔ yɛn asafo mu no ama wɔate nka sɛ wɔagye yɛn fɛ so, anaasɛ yɛbɛto nsa afrɛ nnamfoɔ ama wɔne yɛn asom wɔ Sacrament nhyiamu ase—ebia Easter a ɛreba yi. Akwan a enni ano wɔ hɔ a yɛbɛfa so ahyɛ afoforɔ nkuran na yɛaboa wɔn wɔ wɔn nkɔsoɔ mu sɛ yɛhyɛ da na yɛbɔ mpaeɛ hwehwɛ Ɔsoro mmoa a ɛbɛma yɛanya aniwa a ɛbɛma yɛahu ne akoma a yɛbɛte nka sɛnea Yesu Kristo hu na ɔte nka ma wɔn no.
Afoforɔ a wɔbɛboa wɔn wɔ wɔn apam kwan no so no bɛtumi ayɛ ɔsom mu adeyɛ a ɛnyɛ nea wɔtaa yɛ no kwan so. Sɛ nhwɛsoɔ no, berɛ a na mereyɛ adwuma mprempren wɔ Philippines no, metee Agamata abusua no ho asɛm. Wɔbɔɔ wɔn asu wɔ afe 2023 mu, na afei wɔde ahopere sii da bi a wɔde bɛsɔ wɔn ano sɛ abusua wɔ Urdaneta Philippines Tɛmpol a ɛbɛn hɔ no mu. Nanso, aka kakra ama abusua no dwumadie nhyehyɛeɛ no, ahum pii bɔɔ ɔmantam no. Onua barima Agamata ɛmoo kuani, na ɔntumi nua ne nnoban ɛsan ahum a ano yɛ den nti. Berɛ a awieɛ koraa no, ahum no twaam no, na ɛsɛ sɛ ɔdua aburoo no ntɛmntɛm berɛ a na nsuo ayɛ fam no—tebea a ɛfata a wobɛtumi adua. Awerɛhosɛm ne sɛ, na ɛwɔ sɛ wɔtu tɛmpol akwantuo nsrahwɛ no hyɛ da foforɔ.
Asuafoɔ mmienu, Elder ne Stster Cauilan, a ɔsom asɛmpatrɛfoɔ nkumaa mmiɛnsa ka wɔn ho no, nyaa no nteyɛ sɛ Agamata abusua no repere so na ɔnyaa ɔpɛ sɛ wɔbɛboa wɔn mpo berɛ a na wɔnni suahunu wɔ kuayɛ ho. Berɛ a wɔreyɛ adwuma wɔ owia a ɛrebɔ no ase no, wɔboa ma wodua nnuadoma no, na ɛmaa Agamatafoɔ no wiee wɔn adwuma no na wɔkɔɔ wɔn tɛmpol mu nsɔano sɛnea wɔahyɛ da ayɛ no. Elder Cauilan hunuu sɛ “[Agamatafo] anim hyerɛn berɛ a yɛhunuu wɔn sɛ wɔahyɛ ntaadeɛ fitaa wɔ Awurade fie no. Anigyeɛ a yɛtee nka sɛ yɛsom baako no yɛ anigyeɛ a ɛboro so!”
Mprempren Agamatafoɔ no ani gye nhyira a ɛyɛ fɛ a ɛne sɛ wɔbɛsɔ wɔn ano sɛ abusua a ɛtena hɔ daa no ho ɛfirisɛ ayɔnkoɔ asuafoɔ kakraa bi a adɔeɛ ahyɛ wɔn ma—wɔn asuafoyɛ ho sɛnkyerɛnne—no sii gyinaeɛ sɛ wɔbɛboa wɔn nuanom mmarima ne mmaa ma wɔakɔ wɔn anim wɔ wɔn apam kwan no so.
Anuanom mmarima ne mmaa, Yesu Kristo asuafoyɛ nkutoo ne ɔkwan a wɔfa so nya anigyeɛ a ɛtena hɔ daa. Ɛyɛ ɔkwan a ɔdɔ nneyɛeɛ a wɔahyɛ da ayɛ na atirimpɔ wom ahyɛ mu ma a ɛfa afoforɔ ho. Berɛ a ebia asuafoyɛ kwan no bɛyɛ den na ɛha, na berɛ a ɛtɔ mmerɛ bi a ebia yɛbɛpere na yɛatɔ sin no, yɛbɛtumi anya awerɛkyekyerɛ sɛ Onyankopɔn adwene wɔ yɛn so na yɛn kɔn dɔ sɛ ɔbɛboa yɛn berɛ biara a yɛbɛbɔ mmɔden. Yesaia kae yɛn sɛ “Onyankopɔn bɛkura [yɛn] nsa, aka sɛ, Nsuro; Mɛboa wo.”
Berɛ a yɛn Agya a ɔwɔ Soro no awerɛhyɛmu yi wɔ yɛn adwene mu no, mebɔ mpaeɛ dendeenden sɛ yɛbɛtumi adi Titenani Nelson nsatoɔ a ɛne sɛ yɛde yɛn asuafoyɛ bɛdi kan no akyi. Momma “yɛmfa akoma mu ahoɔden nyinaa mmɔ mpaeɛ nkyerɛ Agya no” sɛ “wɔde ɔdɔ yi bɛhyɛ yɛn ma, a ɔde ama wɔn a wɔyɛ ne Ba no nokware akyidifoɔ nyinaa, Yesu Kristo; …; sɛ ɔbepue a yɛbɛyɛ sɛ Ɔno,” ɛfirisɛ yɛsoa nokorɛ asuafoyɛ ho sɛnkyerɛnne, a ɛyɛ “adɔeɛ Kristo dɔ kronkron no.”
Medi adanseɛ sɛ Yesu Kristo yɛ yɛn Agyenkwa a ɔte aseɛ, animuonyamfoɔ, Gyefoɔ, Nhwɛsoɔ, ne Adamfo. Wɔ Yesu Kristo din mu, amen.