Amansan Nhyiamu
Tumidie Kronkron, Mmeranteɛ A Wɔkron
Oforisuo 2025 amansan nhyiamu


11:44

Tumidie Kronkron, Mmeranteɛ A Wɔkron

Ɛyɛ me anisɔ sɛ wɔn a wɔkura Aaron Asɔfodie no, a ɛwɔ tumidie, ayɛyɛdeɛ, ne asɛdeɛ ahodoɔ no hyira yɛn nyinaa.

Meda wo ase, Elder Andersen, wɔ saa asɔfodie tumi a wɔada no adi a ɛyɛ nwanwa ne Agyenkwa no Mpata tumi no ho.

Kwasiada anɔpa bi wɔ Ɔpɛpɔn yi mu, berɛ a metenaa sakrament nhyiamu ase no, wɔmaa mmeranteɛ bɛboro dumienu nyaa nkɔsoɔ wɔ Aaron Asɔfodie mu. Metee nka sɛ wiase no resakra wɔ yɛn nan ase.

Ɛyɛɛ me nwanwa sɛ wɔ wiase nyinaa, berɛ a wɔde yɛ berɛ fa biara, wɔ sakrament nhyiamu ahodoɔ ase te sɛ saa baako no, asomfoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ, ne asɔfoɔ mpempem du du—te sɛ Titenani Holland adamfo anɔpa yi, Easton—no na wɔrehyɛ wɔn ma wɔayɛ wɔn nkwa nna nyinaa mu asɔfo mpaninfoɔ a wɔbɛboaboa wɔn ho ano wɔ Israel a wɔbɛboaboa ano no tenten ne ne tɛtrɛtɛ mu.

Ɔpɛpɔn biara, wɔde nsa gu mmeranteɛ bɛyɛ 100,000 ti so, na ɛde wɔn bata tumi a ɛyɛ hye a ɛretrɛ akɔ akyiri wɔ Mmaeɛ bio berɛ no mu akyerɛ Joseph ne Oliver ne Yohane Osuboni ne Yesu Kristo no so.

Ɛnyɛ berɛ nyinaa na yɛn deɛ no yɛ asɔre a ɛyɛ ɔyɛkyerɛ bi. Ɛha yi, yɛyɛ asɛm a yɛmfa nyɛ hwee.

Nanso ɛda so ara, berɛ a mehunuu asɔfodie kurafoɔ a wɔahyira wɔn foforɔ yi a ɛretrɛ wɔ asase so no, mebisaa me ho—wɔ “asɔre a ɛyɛ anigyeɛ” kwan so—sɛ ɛnsɛ sɛ wɔteateam firi adan atifi. Mesusuii sɛ: “Ɛnnɛ, ɛsɛ sɛ totorobɛnto ne nsankuo a ɛbɔ ne Roma kyɛnere a ɛrehyeɛ wɔ hɔ. Ɛsɛ sɛ parades wɔ hɔ!”

Esiane sɛ na yɛnim Onyankopɔn tumi wɔ nea ɛyɛ ankasa ho nti, na yɛyɛ adansefoɔ wɔ wiase yi mu nhwɛsoɔ ahodoɔ ankasa a Onyankopɔn tumidie a ɛreyiri afa asase so no ho.

Saa ahyɛdeɛ yi firi saa mmeranteɛ yi ase kɔ nkwa nna nyinaa mu sɛdeɛ wɔbɛhunu wɔn ho wɔ mmerɛ ne mmeaeɛ a ɛfiri mu ba a wɔn ba a wɔba ne wɔn mpaebɔ ne Onyankopɔn asɔfodie tumi a wɔkura no bɛyɛ asɛm kɛseɛ.

Saa nkɔnsɔnkɔnsɔn a wɔhyɛ so yi firii aseɛ ɛnam ɔbɔfoɔ somfoɔ a Onyankopɔn somaa no so. Yohane Osuboni a ɔnyanee no tete mmerɛ mu no yii ne ho adi kyerɛɛ Joseph ne Oliver, de ne nsa too wɔn ti so, na ɔkaa sɛ, “Wɔ me mfɛfoɔ nkoa so no, wɔ Messiah no din mu, mede Aaron asɔfodie a ɛkura abɔfoɔ nsafoa, ne adwensakra ho asɛmpa no, ne asubɔ a ɛnam nsuhyɛ mu a ɛma bɔne fafire no ma mo” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 13:1).

Yohane frɛɛ saa tumidie yi sɛ “Aaron Asɔfodie, na ɔyɛ Mose nuabarima ne asɔfodie hokafoɔ no. Tete no, na ɛsɛ sɛ wɔn a wɔwɔ Aaron asɔfodie yi mu no kyerɛkyerɛ na wɔboa wɔ ayɛyɛdeɛ ahodoɔ mu —ayɛyɛdeɛ a ɛde adwene sii asuafoyɛ so wɔ daakye Messiah, Awurade Yesu Kristo so (hwɛ Deuteronomium 33:10).

Numeri nwoma no de nnwuma a ɛne sɛ wɔbɛdi anwenneɛ a ɛwɔ ayɛyɛdeɛ no mu no ho dwuma no ma wɔn a wɔwɔ Aaron asɔfodie no pefee. “Na yi Aaron ne ne mma mmarima na wɔn nwuma no bɛyɛ ɛpono no ne kronkronbea no anwenneɛ a wɔde bɛsom no” (Numeri 3:10, 31).

Wɔnam Agyenkwa no asetena ne Ne Mpata so sii Apam Dada ayɛyɛdeɛ a ɛfa mmoa afɔrebɔ ho no so na wɔde sii ananmu. Saa tete ayɛyɛdeɛ no, wɔde ayɛyɛdeɛ a yɛfrɛ no sacrament no sii Awurade adidikronkron ananmu.

Awurade de ɛnnɛ yi Aaron asɔfodie kurafoɔ nsa sɛ wɔnyɛ nneɛma koro no ara a wɔyɛeɛ tete no kɛse: sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ na wɔayɛ ayɛyɛdeɛ ahodoɔ—ne nyinaa akae yɛn Ne Mpata no.

Sɛ asomfoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ, ne asɔfoɔ boa wɔ sacrament no mu a, wɔnya nhyira te sɛ obiara ara nya: ɛnam apam a wɔyɛ no so sɛnea wɔyɛ no sɛnea ankorankoro fa panoo ne nsuo no. Nanso wɔ saa nnwuma kronkron yi a wɔyɛ mu no, wɔsua wɔn asɔfodie ho asɛdeɛ ahodoɔ nso ho adeɛ pii.

Wɔfrɛ Aaron Asɔfodie no asɔfodie a wɔde siesie wɔn ho no fa bi esiane sɛ n’ayɛyɛdeɛ ahodoɔ no ma wɔnya emu duro ne anigyeɛ a ɛwɔ Awurade adwuma no so, a ɛsiesie wɔn ma daakye asɔfodie som, berɛ a ebia wɔbɛfrɛ wɔn sɛ wɔnsom wɔ akwan a wɔntumi nhunu so—a nea ɛka ho ne nhyira a ɛfiri honhom mu a wɔbɔ wɔ berɛ a anidasoɔ ne adaeɛso, ne nkwa mpo a wɔkari pɛ no sɛn wɔn ho wɔn ho.

Akwanhwɛ a emu yɛ den a ɛte saa no hwehwɛ ahosiesie a aniberɛ wom.

Nkyerɛkyerɛ ne apam ahodoɔ no kyerɛkyerɛ mu sɛ asɔfo ne akyerɛkyerɛfoɔ “wɔbɔ kɔkɔ, kyerɛkyerɛ mu, tu fo, na wɔkyerɛkyerɛ wɔn nyinaa, na wɔto nsa frɛ wɔn nyinaa sɛ wɔmmra Kristo nkyɛn” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 20:59). Wɔ akwanya ahodoɔ yi akyi no, ɛsɛ sɛ asɔfo “ka na wɔbɔ asu” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 20:50).

Ne nyinaa ayɛ sɛ ɛdɔɔso, nanso wɔ wiase ankasa mu no, saa nneɛma yi sisi wɔ awosuo mu, wɔ wiase nyinaa.

Bishop bi kyerɛkyerɛɛ n’asɔfoɔ quorum atitenafoɔ foforɔ yi wɔn asɛdeɛ. Enti atitenafoɔ kumaa no firii aseɛ kaa sɛnea ebia ɛno bɛyɛ wɔ wɔn quorum ne wɔn ward mu no ho asɛm. Wɔsii gyinaeɛ sɛ ɛsɛ sɛ wɔfiri aseɛ kɔsra ward mufoɔ a wɔn mfeɛ akɔ anim no kɔhwɛ nea wɔhia na afei wɔyɛ saa.

Wɔn a wɔsom wɔn no bi ne Alan, fipamfoɔ a ɔyɛ basabasa, na ɔtaa ka nsɛm a ɛho nteɛ, na ɛtɔ berɛ bi a ɔmpɛ nnipa. Alan yere Wanda bɛyɛɛ Asɔreba, nanso na Alan, sɛnea yɛka no, yɛ biribi a ɛyɛ adwuma.

Nanso, asomfoɔ no kɔɔ adwuma, na wɔbuu wɔn ani guu n’atɛmdidie no so wɔ aseresɛm mu, berɛ a wɔde sɔfi sesaa sukyerɛmma so na wɔyii nwura firii mu no. Asomfoɔ bɛtumi ayɛ den sɛ wɔbɛtan wɔn, na awieɛ koraa no Alan firii aseɛ dɔɔ wɔn. Ɛduruu baabi no wɔtoo nsa frɛɛ no wɔ asɔre.

“M’ani nnye asɔre ho,” saa na ɔbuaeɛ.

Wɔkaa sɛ “Wiɛ, w’ani gye yɛn ho,” “Enti wo ne yɛn mmra. Wobɛtumi aba yɛn quorum nhyiamu no ase kɛkɛ sɛ wopɛ a.”

Na bishop no penee so no, ɔbaa hɔ—na ɔkɔɔ so baeɛ.

Asomfoɔ no bɛyɛɛ akyerɛkyerɛfoɔ, na berɛ a wɔkɔɔ so somooeɛ no, ɔkyerɛɛ wɔn sɛ wɔnyɛ ahyɛn na wɔnkyekyere nneɛma. Ɛduruu berɛ a asomfoɔ no bɛyɛɛ asɔfoɔ no, na Alan refrɛ wɔn “me mmarima.”

Afei na wɔresiesie wɔn ho ama asɛmpatrɛ adwuma na wɔbisaa sɛ wɔbɛtumi ne no ayɛ asɛmpatrɛ ho adesua anaa. Ɔkaa ntam sɛ ɔrentie da na ɔrennye nni da, nanso, ampa, na wɔbɛtumi ayɛ wɔn adeɛ wɔ ne fie hɔ.

Na afei Alan yaree. Na ɔyɛɛ mmerɛ.

Na da koro bi wɔ quorum nhyiamu ase no, ɔde ayamyɛ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wɔmmɔ mpaeɛ mma no mma ɔnnyae tawa nom, na enti wɔyɛɛ saa. Nanso afei wɔdii n’akyi kɔɔ ne fie na wɔgyee ne tawa a ɔde asie no nyinaa firii ne nsam.

Berɛ a n’akwahosan a na ɛreyɛ asɛe no de Alan kɔɔ ayaresabea ne mmeaɛ a wɔhwɛ wɔn a wɔayɛ wɔn ho foforɔ no, “ne mmarima” somm no, na ɔdaa asɔfodie ne ɔdɔ tumi ahodoɔ adi komm a na ɛkorɔn(hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 121:41).

Anwanwadeɛ no kɔɔ so berɛ a Alan kaa sɛ wɔmmɔ no asu no—nanso afei ɔwuii ansa na ɛreba. Esiane n’abisadeɛ nti, na n’asomfoɔ a wɔdan wɔn asɔfoɔ no na wɔsiee no na wɔyɛɛ akasafoɔ wɔ n’ayie da no, faako a—ɛfata—kɔkɔbɔ, wɔkyerɛkyerɛ mu, hyɛɛ nkuran, kyerɛkyerɛ, na wɔtoo nsa frɛɛ wɔn nyinaa baa Kristo nkyɛn.

Akyire yi, wɔ tɛmpol hɔ no, na ɛyɛ “Alan mmarima” no mu baako na ɔbɔɔ asu sɛ na ɔyɛ asomfoɔ kuo titenani a na ɔyɛ ananmusifoɔ ma Alan.

Biribiara a Yohane Suboni no kaa sɛ ɔnyɛ no, wɔyɛɛ saa. Wɔyɛɛ nea asomfoɔ, akyerɛkyerɛfoɔ, ne asɔfoɔ yɛ wɔ Asɔre yi nyinaa ne wiase nyinaa.

Nneɛma a Aaron asɔfodie no kura no mu baako na wɔabɔ no soboɔ sɛ ɔyɛ no fa sakrament no ayɛyɛdeɛ ho.

Afe a ɛtwaam no, mehyiaa bishop bi ne ne yere nwanwasoɔ bi. Wɔ nnansa yi Kwasiada anɔpa ɛhyɛn a wɔde kɔɔ wɔn babarima no asubɔ mu no, na wɔahu wɔn babaa a wadi mfeɛ mmienu a wɔdɔ no, Tess a wɔahwere no awerɛhosɛm ne mpofirim no.

Adeɛ kyee anɔpa no wɔn ward no hyiaam yɛɛ sakrament a ayamhyehyeɛ ahyɛ mu ma, a wɔn nso rehunu amane wɔ abaawa ketewa a ɔyɛ pɛ yi a wahwere no ho. Obiara anhwɛ kwan sɛ bishop no abusua no bɛba asɔre saa anɔpa no, nanso aka simma mmienu ama nhyiamu no afiri aseɛ no, wɔhyɛnee mu komm bɛtenaa ase.

Bishop no foro kɔɔ tenabea hɔ na ɔtwaa n’akonwa a ɔtaa tena so no wɔ n’afotufoɔ ntam na ɔtenaa n’asɔfoɔ ntam mmom wɔ sacrament pono no ho.

Wɔ saa anadwo a na ɛyɛ awerɛhoɔ na ɔntumi nna saa berɛ a na aka ansa na ɔrehwehwɛ nteaseɛ ne asomdwoeɛ mu no, na wanya nea n’abusua hia kɛse no ho adwene a emu yɛ den—ne nea ne ward hia kɛse paa. Na ɛyɛ sɛ wɔbɛte wɔn Bishop nne, wɔn ward Aaron Asɔfodie titenani, wɔn agya a ɔredi awerɛhoɔ no, abɔ sakrament apam no bɔhyɛ ahodoɔ.

Enti, berɛ a ɛsɛ mu no, ɔne saa asɔfoɔ no kotooeɛ na ɔne N’agya kasae. Ɔde saa berɛ no mu yaw no kaa nsɛmfua a tumi wom kyɛn biribiara a ɔma obibiara kwan sɛ ɔnka no den wɔ saa nkwa nna yi mu no bi ho asɛm.

Nsɛm mu deɛ edi akyire ba daa.

Apam mu ayɛyɛdeɛ.

Apam mu nsɛm.

Nkyerɛkyerɛ a ɛde yɛn bata asetena yi atirimpɔ ankasa ho—ne nea ɛyɛ nwanwa sene biribiara a ɛfiri ɔsoro Agya nhyehyɛeɛ a ɔyɛ ma yɛn no mu ba.

So wobɛtumi asusu nea asafo no tee wɔ saa asɔredan no mu no ho—nea wɔtee nka wɔ nsɛmfua a yɛte Kwasida biara wɔ yɛn asɔredan ahodoɔ mu no mu?

“O Onyankopɔn, Ɔnniawieɛ Agya, yɛsrɛ wo wɔ wo Ba Yesu Kristo din mu, sɛ hyira saa paanoo yi so na te ho ma akra a wɔbɛdi bi no nyinaa; sɛ wɔbɛdi de akae wo Ba no honamdua, na wɔadi adanseɛ akyerɛ wo, O Onyankopɔn, Ɔnniawieɛ Agya, na ɔwɔ ɔpɛ sɛ wɔbɛfa wo Ba no din ato wɔn ho so, na wɔakae no mmerɛ nyinaa , na wɔadi ne mmaransɛm a ɔde ama wɔn no so, ama wɔanya ne Honhom no ne wɔn atena mmerɛ nyinaa ara. Amen” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 20:77).

Na afei: “O Onyankopɔn, Ɔnniawieɛ Agya, yɛsrɛ wo wɔ wo Ba Yesu Kristo din mu, sɛ hyira saa nsuo yi so na te ho ma akra a wɔbɛnom bi no nyinaa ; sɛ wɔbɛnom de akae wo Ba no mogya no a ɔhwie gu maa wɔn no; sɛ wɔbɛdi adanseɛ akyerɛ wo, O Onyankopɔn, Ɔnniawieɛ Agya, sɛ wɔbɛkae no mmerɛ nyinaa , ama wɔanya ne Honhom no ne wɔn atena. Amen” (Nkyerɛkyerɛ ne Apam 20:79).

Agya ne ɛna pa yi di adanseɛ sɛ saa bɔhyɛ no abam. Nokorɛ mu no, wɔyɛɛ wɔn awerɛkyekyerɛ daa sɛ, “wɔbɛnya ne Honhom sɛ ɔne wɔn bɛtena.”

Ɛyɛ m’adanseɛ sɛ wɔn a wɔkura Aaron Asɔfodie no, a ɛkura tumi, ayɛyɛdeɛ ahodoɔ, ne asɛdeɛ, nhyira yɛn nyinaa so ɛnam nsafoa a ɛkura “abɔfoɔ tɛkyerɛma, ne adwensakyera ho asɛmpa, ne asubɔ a ɛkɔ bɔne fafire mu” (Doctrine and Covenants 13:1). Wɔ Yesu Kristo din mu, amen.

Atwerɛ.

  1. Hwɛ Patrick Kearon, “Akwaaba ba Anigyeɛ Asɔre mu,” Liahona, Nov. 2024, 36–38.

  2. Wɔ ne Seminal Amansan Nhyiamu anodie nsɛm mu no “Yɛma wo Akwaaba ba Anigyeɛ Asɔre mu,” Elder Kearon kyerɛɛ yɛn wɔ aseɛ hɔ nsɛm 10 mu kyerɛɛ Titenani Gordon B. Hinckley nkyerɛkyerɛ: “Sɛ wo, sɛ ɔsɔfoɔ no, koto sakrament pono no so na wobɔ mpaeɛ a ɛnam adiyisɛm so baeɛ no a, wode asafo no nyinaa ne Awurade no hyɛ apam ase. Enti yei yɛ adeɛ ketewa bi? Ɛyɛ adeɛ a ɛho hia na ɛyɛ nwanwa kyɛn biribiara” (“Aaron Asɔfodie no—Akyɛdeɛ a ɛfiri Onyankopɔn hɔ,” Ensign, Kɔtɔnimma 1988, 46).