Amansan Nhyiamu
“Ɛnam Yei So Wɔn Nyinaa Bɛhunu Sɛ Moyɛ M’asuafoɔ”
Oforisuo 2025 amansan nhyiamu


15:4

“Ɛnam Yei So Wɔn Nyinaa Bɛhunu Sɛ Moyɛ M’asuafoɔ”

Ɔdɔ a yɛwɔ ma Onyankopɔn ne Ne mma no yɛ adanseɛ a tumi wom ma wiase sɛ yei yɛ Agyenkwa no Asɔre ampa.

Mfeɛ pii a atwam ni no, na me ne Sister Uchtdorf retu kwan afa Germany anaafoɔ. Aka kakra ama Easter aba no, yɛtoo nsa frɛɛ yɛn adamfo pa bi, a na ɔnyɛ Asɔreba, sɛ ɔmɛka yɛn ho wɔ yɛn Kwasiada som adwuma no mu. Yɛdɔ saa adamfo pa yi, enti na ɛyɛ adeɛ a ɛyɛ ne kwan so sɛ yɛbɛka sɛnea yɛte nka wɔ Agyenkwa no ne N’asɔre ho no ho asɛm na yɛato nsa afrɛ no ma waba abɛhwɛ! Ɔgyee frɛ no too mu na ɔkaa yɛn ho wɔ nhyiamu bi ase a ɛbɛn wɔ nkorabata bi mu.

Sɛ wode w’adamfo bi aba asɔre pɛn berɛ a edi kan a, ebia wobɛtumi akyerɛ ɔkwan a metee nka saa Kwasiada anɔpa no. Na mepɛ sɛ biribiara kɔ pɛpɛɛpɛ. Na yɛn adamfo no yɛ obi a ne nwomasua kɔ anim yie, na ɔyɛ honhom mu nipa. Mede anibereɛ nyaa anidasoɔ sɛ ahyiamudie no bɛnya nsunsansoɔ pa wɔ ne so yie na agyina hɔ ama Asɔre no yie.

Asɔre nkorabata no hyiaaɛ wɔ adan bi a wɔahan mu wɔ abansoro a ɛto so mmienu a ɛwɔ sotɔɔ bi a wɔtɔn nneɛma wom so. Sɛ yɛbɛtumi adu hɔ a, na ɛsɛ sɛ yɛfa bama a ɛwɔ ɛdan no akyi no so, na yɛfa nneɛma a wɔde asie hɔ hwa a ano yɛ den no so.

Berɛ a sakramente nhyiamu no fitii aseɛ no, mesusuiiɛ sɛ m’adamfo no rehu yei nea edi kan, na mantumi anhyɛ me ho so sɛ mɛhyɛ nneɛma a ɛma me ho popo kakra no nso. Sɛ nhwɛsoɔ no, na nnwom no nnyegyeɛ no nte sɛ Tabernacle nnwontofoɔ kuo no ankasa. Na wotumi te mmɔfra a wɔn ho adwo wɔn, a wɔyɛ dede, wɔ sacrament no mu. Akasafoɔ no yɛɛ nea wɔbɛtumi biara, nanso na wɔn ho nkokwaa wɔ badwam kasa mu. Metenaa ase a na me ho nyɛ me dɛ wɔ nhyiamu no mu, a na mewɔ anidasoɔ sɛ ebia Kwasiada sukuu bɛyɛ papa.

Ɛnyɛ saa na ɛteɛ.

Anɔpa no nyinaa na ɛha me wɔ nea ɛsɛ sɛ yɛn adamfo no susu ho wɔ asɔre a yɛde no kɔ no ho.

Ɛno akyi no, berɛ a yɛde ɛhyɛn rekɔ fie no, medanee me ho ne yɛn adamfo no kasaeɛ. Na mepɛ sɛ mekyerɛkyerɛ mu sɛ yei yɛ nkorabata ketewa baako pɛ na ɛnyɛ asɔre no nyinaa gyina hɔ ma ankasa. Nanso ansa na mɛka asɛm bi no, ɔkasaeɛ.

Ɔkaa sɛ “na ɛyɛ fɛ paa,”

Na me ho dwirii me.

Ɔtoaa so sɛ, “M’ani agye sɛnea nkorɔfoɔ ne wɔn yɔnkonom di wɔ w’asɔre mu no ho yie. Ɛte sɛ nea wɔn nyinaa firi mmeaɛ ahodoɔ, nanso ɛda adi pefee sɛ wɔdɔ wɔn ho wɔn ho ankasa. Yei ne nea mesusu sɛ Kristo pɛɛ sɛ N’asɔre no te sɛ ɛyɛ.”

Wiɛ, menuu me ho ntɛm ara wɔ m’atemmuo su ho. Na mepɛ nhyiamu a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ a mfonini yɛ na ama m’adamfo no ani agye. Nanso nea na saa nkorabata yi mufoɔ anya ne ɔdɔ, ayamyɛ, boasetɔ, ne ayamhyehyeɛ honhom a ɛyɛ pɛ.

Saa Gyidie no Bɛtumi anyini wɔ Asase so

Menuanom adɔfoɔ, me nnamfonom adɔfoɔ, medɔ Yesu Kristo Asɔre a ɛwɔ hɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ. Ɛyɛ Agyenkwa no Nokorɛ ne Asɔre a ɛte ase, na ɛkyerɛkyerɛ Yesu Kristo asɛmpa no a wɔasan de aba no mu. N’asɔfodie tumi ne ne tumidie te ha. Yesu Kristo di Asɔre yi anim ankasa, Ɔnam nkoa a wafrɛ wɔn na wɔama no tumi so, ne nkɔmhyɛni teasefoɔ so, mpo Titenani Russell M. Nelson. Wama Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ no asɛmpatrɛ adwuma sononko bi sɛ wɔbɛboaboa Onyankopɔn mma ano na wasiesie wiase ama Agyenkwa no Mmaeɛ a ɛtɔ so Mmienu. Medi adanseɛ sɛ yeinom yɛ nokorɛ.

Nanso ɛho hia sɛ yɛkae sɛ sɛ nnipa dodoɔ no ara nya Yesu Kristo Asɔre no mu suahunu nea edi kan a, wɔnnwene asɔfodie tumidie anaa ayɛyɛdeɛ anaa Israel anoboaboa ho. Nea ɛda adi sɛ wɔbɛhunu, nea ɛkyɛn ne nyinaa no, ne sɛnea wɔte nka berɛ a wɔne yɛn wɔ hɔ ne sɛnea yɛne yɛn ho yɛn ho di no.

Yesu kae sɛ: “Mo nnɔ mo ho mo ho.” “Ɛnam yei so nnipa nyinaa bɛhunu sɛ moyɛ M’asuafoɔ.” Mpɛn pii no, onipa ho adanseɛ a edi kan a ɛfa Yesu Kristo ho no ba berɛ a ɔte ɔdɔ nka wɔ Yesu Kristo asuafoɔ mu.

Agyenkwa no paee mu kaa sɛ ɔsan de N’asɔre no baa saa “sɛ gyedie bɛtumi anyini wɔ asase so.” Enti, sɛ nkorɔfoɔ kɔsra yɛn Asɔre nhyiamu ahodoɔ a, Agyenkwa no pɛ sɛ wɔfiri ne mu firi hɔ a ɔwɔ ne mu gyedie a emu yɛ den! Ɔdɔ a yɛn nnamfo te nka wɔ yɛn mu no bɛma wɔn so abɛn Yesu Kristo! Ɛno ne yɛn botaeɛ a ɛnyɛ den berɛ biara a yɛbɛboaboa yɛn ho ano.

Ɛsɛ sɛ obiara a ɔrehwehwɛ gyedie kɛseɛ wɔ Kristo mu anaasɛ abusuabɔ a emu yɛ den a ɔwɔ ma Ɔsoro Agya no te nka wɔ fie wɔ Yesu Kristo Asɔre a Ɛwɔ hɔ ma Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ no mu. Sɛ yɛreto nsa afrɛ wɔn aba yɛn nhyiamu ase no, bɛtumi ayɛ nea ɛfata na ɛyɛ ne kwan so te sɛ nea yɛto nsa frɛ wɔn ba yɛn fie.

Nea Ɛyɛ ne nea Ɛwɔ hɔ ankasa

Afei, mehunu sɛ merekyerɛ nea ɛwɔ hɔ ankasa mu. Na wɔ owuo asetena yi mu no, yɛntaa nnya nea ɛwɔ hɔ ankasa. Na “ɛnkɔsi da a ɛdi mu” no, nsonsonoeɛ bɛba berɛ nyinaa wɔ adwene a ɛfata ne nea ɛwɔ hɔ ankasa ntam. Enti, deɛn na ɛsɛ sɛ yɛyɛ berɛ a Asɔre no nte nka sɛ ɛyɛ da a ɛdi mu no? Berɛ a, biribiara nti, yɛn ward no nnya ntete gyedie anaa ɔdɔ a edi mu? Anaasɛ berɛ a ɛte nka sɛ yɛmfa yɛn ho nhyɛ mu?

Adeɛ baako a ɛnsɛ sɛ yɛyɛ ne sɛ yɛbɛpa aba wɔ nea ɛwɔ hɔ ankasa no ho!

Na Mormon Nwoma no asɛntire kratafa no de ahwɛyie a ɛho hia yi ka ho: “Sɛ mfomsoɔ wɔ hɔ a, ɛka sɛ, “ɛyɛ nnipa mfomsoɔ; ɛno nti, mmu Onyankopɔn nneɛma animtia.”

Enti nwoma bi—anaa asɔre anaa onipa bi—bɛwɔ “sintɔ” ne “mfomsoɔ” na ɛda so ara yɛ Onyankopɔn adwuma?

Mmuaeɛ no yɛ aane kɛseɛ koraa!

Enti, berɛ a yɛkura Awurade gyinabea a ɛkorɔn no mu no, momma yɛn nso yɛnnya aboterɛ mma obiara . Yɛn mu biara yɛ adwuma a ɛrekɔ so, na yɛn nyinaa de yɛn ho to Agyenkwa no so ma nkɔsoɔ biara a yɛnya. Ɛno yɛ nokorɛ ma yɛn sɛ ankoroankoro, na ɛyɛ nokorɛ ma Onyankopɔn ahennie wɔ asase so.

Awurade to nsa frɛ yɛn sɛ yɛnkɔka N’ahennie ho nko na mmom sɛ yɛde ahoyera bɛhyɛ mu nso. Onyankopɔn de n’adwene susu nkorɔfoɔ a wɔwɔ “akoma ne adwene korɔ .” Na sɛ yɛnya akoma koro a, ɛsɛ sɛ yɛhwehwɛ akoma a ɛho teɛ , na ɛno hwehwɛ sɛ koma sesa kɛse.

Nanso ɛno nkyerɛ sɛ mɛsesa m’akoma ama ɛne wo de ahyia. Saa ara nso na ɛnkyerɛ sɛ wobɛsakra wo akoma ama ɛne me deɛ no ahyia. Ɛkyerɛ sɛ yɛn nyinaa sesa yɛn akoma ma ɛne Agyenkwa no deɛ hyia.

Sɛ yɛnnya nnuruu hɔ a, kae sɛ, Awurade mmoa wom a, biribiara bɛyɛ yie.

Worewura mu na Wabɛka ho

Na sɛ wote nka sɛ wo ntumi nkɔ mu koraa a, yɛsrɛ wo hunu sɛ wo nyɛ ankonam. Enti yɛn nyinaa nkɔɔ asetena mu tebea ahodoɔ mu berɛ a yɛtee nka sɛ ɔhɔhoɔ wɔ dan no mu ? Manya yei mu suahunu bɛboro prɛko. Berɛ a medii mfeɛ 11 no, wɔhyɛɛ m’abusua ma wɔfirii yɛn fie na metu kɔɔ ɔmantam bi a na mennim mu. Na biribiara yɛ soronko wɔ nea na menim no ho. Na me kasa nne a wɔde kasa no maa mmɔfra a aka no daa adi pefee sɛ meyɛ soronko wɔ nea nim dada no ho. Wɔ berɛ a na mehia adamfofa dendeenden no, metee nka sɛ mayɛ ankonam a wɔatu me afiri me man mu.

Asase so ha, nsonsonoeɛ dodoɔ no ara na yɛhunu—nsonsonoeɛ a ebinom de di dwuma de kyekyɛ wɔn ho wɔn ho mu—fa asase so nneɛma ho: honam ani hwɛbea, ɔman, kasa, ntadeɛ, amanneɛ, ne nea ɛkeka ho. Nanso “Onyankopɔn mmu nneɛma sɛnea nkorɔfoɔ yɛ no. Nnipa hwɛ nea ɛtua aniwa no, nanso Awurade hwɛ akoma no.”

Sɛ yɛhwɛ no yie a, ɔfa baabi wɔ hɔ a ɛba afoforɔ nyinaa anim: Onyankopɔn ba. Na yɛn nyinaa fata pɛpɛɛpɛ wɔ yei mu.

Ɛyɛ awosu sɛ wobɛpɛ sɛ wo ne nnipa a wɔhwɛ, kasa, yɛ wɔn adeɛ, na wɔsusu nneɛma ho te sɛ nea yɛyɛ no bɔ. Beaeɛ bi wɔ hɔ ma ɛno.

Nanso wɔ Agyenkwa Asɔre mu no, yɛboaboa Onyankopɔn mma a ɔwɔ ɔpɛ sɛ wɔbɛboaboa wɔn ho ano na wɔhwehwɛ nokorɛ no nyinaa ano. Ɛnyɛ yɛn honam ani hwɛbea, yɛn amammuo adwenkyerɛ, yɛn amammerɛ, anaa yɛn abusuakuo na ɛka yɛn bom. Ɛnyɛ baabi faako a yɛfiri no na ɛka yɛn bom. Ɛyɛ yɛn botaeɛ koro, yɛn dɔ a yɛwɔ ma Onyankopɔn ne ɔdɔ ma yɛn yɔnko, yɛn ahofama ma Yesu Kristo ne N’asɛmpa a wɔasan de aba no. Yɛyɛ “baako wɔ Kristo mu.”

Baakoyɛ a yɛhwehwɛ no nyɛ sɛ yɛbɛma obiara agyina baabi faako; ɛyɛ sɛ obiara bɛhwɛ no wɔ ɔkwan koro so—akɔ Yesu Kristo so. Yɛyɛ baako, ɛnyɛ baabi a yɛakɔ nti, na mmom baabi a yɛrebɔ mmɔden sɛ yɛbɛkɔ, ɛnyɛ onipa koro a yɛyɛ nti na mmom onipa koro a yɛhwehwɛ sɛ yɛbɛyɛ.

Ɛno ne nea Kristo nokorɛ Asɔre no nyinaa fa ho.

Honam Baako

Sɛ wodɔ Onyankopɔn a, sɛ wopɛ sɛ wohunu no yie ɛnam ne ba a wobɛdi N’akyi no so a, ɛnneɛ na woka ho wɔ ha. Sɛ wode anibereɛ rehwehwɛ sɛ wobɛdi Agyenkwa no ahyɛdeɛ so—ɛwom mpo sɛ wonyɛ pɛ wɔ mu deɛ—ɛnneɛ wofata pɛpɛɛpɛ ma Yesu Kristo Asɔre a ɛwɔ hɔ ma Nna a ɛdi Akyire Ahotefoɔ no.

Na sɛ woyɛ soronko wɔ nnipa a wɔatwa wo ho ahyia ho nsoeɛ? Ɛno mma wonyɛ obi a ɔmfata—ɛma woyɛ Kristo nipadua no fa a wɔhia. Wɔn nyinaa ho hia wɔ Kristo nipadua mu. Aso no te nneɛma a aniwa ntumi nyɛ saa da. Ɛnan no yɛ nneɛma a nsa no ntumi nyɛ saa da.

Ɛno nkyerɛ sɛ w’adwuma ne sɛ wobɛsesa obiara ama wayɛ sɛdeɛ wo pɛ. Nanso ɛkyerɛ sɛ wowɔ biribi a ɛho hia a ɛsɛ sɛ woboa—na wowɔ biribi a ɛho hia a ɛsɛ sɛ wosua!

Ɛnne Koro

Wɔ Amansan Nhyiamu biara mu no, wɔahyira yɛn sɛ yɛnya nnwom a ɛkanyan adwene firi nnwontofoɔ kuo a wɔn ho akokwa mu. Sɛ wotie a, ebia wobɛhunu sɛ nnwontofoɔ no nyinaa nto nnyegyeɛ koro no ara. Ɛtɔ mmerɛ bi a, ɔfa baako kura nnwom no, ɛtɔ mmerɛ bi nso a, foforɔ. Nanso wɔn nyinaa boa ma nnyegyeɛ fɛɛfɛ no ba, na wɔyɛ baako koraa. Nnwontofoɔ kuo no mufoɔ biara wɔ botaeɛ titire korɔ: sɛ yɛbɛkamfo Onyankopɔn na yɛama yɛn akoma so ama no. Ɛsɛ sɛ obiara nya n’adwene ne n’akoma a wɔde asi ɔsoro atirimpɔ koro no ara so. Na sɛ ɛba saa a, wɔbɛyɛ nne baako ampa.

Sɛ wonnya nyɛɛ Yesu Kristo Asɔre a ɛwɔ hɔ ma Nna a ɛdi Akyire Ahotefoɔ no ba a, yɛto nsa frɛ mo sɛ mommɛka yɛn ho berɛ a yɛredi ahurisie wɔ Agyenkwa no “Nnwom a ɛkyerɛ ɔdɔ no mu.” Yɛhia wo. Yɛ dɔ mo. Asɔre no bɛyɛ papa wɔ wo mmɔdemmɔ mu sɛ wobɛsom Awurade ne Ne mma.

Sɛ woada no adi dada, ɛnam asubɔ so, ɛnam apam a wo ne Onyankopɔn bɛyɛ so, wo pɛ sɛ “wobɛba Onyankopɔn nnwankuo mu, na wɔafrɛ no Ne nkorɔfoɔ,” Yɛda mo ase sɛ moyɛ saa adwuma kɛseɛ ne ɔsoro adwuma yi fa, na moboa ma Yesu Kristo Asɔre no yɛ nea Agyenkwa no pɛ sɛ ɛyɛ.

Berɛ a mesuaa biribi firii m’adamfo a ɔwɔ Germany hɔ no, ɔdɔ a yɛwɔ ma Onyankopɔn ne ne mma no ayɛ adanseɛ a tumi wom ma wiase sɛ yei yɛ Agyenkwa no Asɔre ampa.

Onyankopɔn nhyira yɛn ma yɛmfa boasetɔ nhwehwɛ nanso nsiyɛ mmɔ mmɔden sɛ yɛbɛtena ase ama adwene a yɛn Agyenkwa, Ogyefo, ne Owura no ayɛ ama yɛn no ahyia—enti wɔn nyinaa bɛhunu sɛ yɛyɛ N’asuafoɔ. Wɔ Yesu Kristo din kronkron no mu, amen.

Atwerɛ

  1. Yohane 13:34–35, New King James Version.

  2. Nkyerɛkyerɛ ne Apam 1:21.

  3. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 46:5–6.

  4. Nkyerɛkyerɛ ne Apam 50:24.

  5. Mose 7:18.

  6. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 97:21.

  7. Hwɛ Alma 5:14.

  8. Hwɛ Luka 1:37.

  9. 1 Samuel 16:7, Brɔfo kasa mu Nkyerɛaseɛ Foforɔ.

  10. Hwɛ Russell M. Nelson, “Choices for Eternitywiase nyinaa som ma mmeranteɛ ne mmabaawa, Kɔtɔnimma 15, 2022), Asɛmpa Nwoma Akoraeɛ.

  11. Galatifoɔ 3:28.

  12. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ ne Apam 6:36.

  13. Hwɛ 1 Korintofoɔ 12:12–27. Wɔ Kristo nipadua mu no, yɛmmu yɛn ani ngu nsonsonoeɛ so, na yɛmma wɔn kwan kɛkɛ. Yɛda ase wɔ ntoboa soronko a obiara de ma no ho, wɔ nipadua no nyinaa yiedie ho.

  14. Sɛnea ɛbɛyɛ nea ɛnteɛ sɛ aso no bɛhwɛ nipadua no na wɔaka sɛ, “M’ani nnye aniwa no ho; ɛnsɛ sɛ baabi wɔ hɔ ma me wɔ ha,” ɛbɛyɛ nea ɛnteɛ saa ara sɛ aniwa no bɛka akyerɛ aso sɛ, “Wonte sɛ me; yɛn ho nhia wo wɔ ha” (hwɛ 1 Korintofoɔ 12:16, 21).

  15. Alma 5:26.

  16. Mosiah 18:8. Sɛ wɔbɔ yɛn asu a, yɛdi adanseɛ sɛ, nneɛma afoforɔ mu no, yɛpɛ sɛ yɛyɛ nnipa bi a “wɔde wɔn ho to wɔn ho so” na “wɔne wɔn a wɔdi awerɛhoɔ di awerɛhoɔ” ne “awerɛkyekyerɛ a wɔhia awerɛkyekyerɛ no yɛ wɔn ho awerɛhoɔ no fa” (nkyekyɛmu 8–9). Ɔkwan foforɔ so no, sɛ yɛde yɛn ho kɔka Yesu Kristo Asɔre no ho a, yɛreka wɔ—ɔdwoɔ mu, nanso yɛ pefee—sɛ yɛpɛ sɛ yɛyɛ sɛ yɛn Agyenkwa dɔfoɔ no , na yɛpɛ sɛ yɛbom yɛ.