Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Jesus Christ No Werdambɔ no Ma Ɔgye Abɔso no
Ebɔbira 2025 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


14:15

Jesus Christ No Werdambɔ no Ma Ɔgye Abɔso no

Sɛ yɛdan kɔ Jesus Christ, wiadze Agyenkwa no hɔ a, Ɔnam No Werdambɔ do gye hɛn fi abrabɔ n’ehum mu.

Jesus Christ No Werdambɔ no ma ɔgye abɔso no fi nsɔhwɛ a yehyia wɔ abrabɔ yi mu no. Mfe da rokɔ ewiei no President Russell M. Nelson maa me dwumadzi dɛ munkotu Casper Wyoming Temple no nhyɛ Nyame nsa. Nna ɔyɛ sunsum mu sũahu a no mu dɔ na ɔyɛ awɔsa. Ɔdaa temple horow hɔn asɛdze a woridzi dɛ worudua Agyenkwa no no Werdambɔ do regye Nyankopɔn ne mba edzi pefee.

Stake horow a wɔwɔ Casper Wyoming Temple mansin mu no kã asaase n’anamɔnkwan ne fã a Latter-day Saint edzikamfo no nantseew do wɔ afe 1847 na 1868 ntamu no ho. Mereyɛ tu hyɛ Nyame nsa ho ahoboaboa no, mesanee kenkaan anamɔnkwan no a ɔda Platte Esutsen ho a ɔbɛn Casper na ɔkɔ do kɔ Salt Lake City abakɔsɛm no. Anamɔnkwan no ayɛ kwan a ɔda mu ama atɔe etukɔtsenafo aha mpempem. Nna dza ohia me tsitsir nye Latter-day Saint edzikamfo bɔbor 60,000 a wɔnantseew anamɔnkwan no do.

Hɛn edzikamfo dodowara dze ntaabow hɛn a anantwi twe tuu kwan, naaso bɛyɛ 3,000 na wɔdze ahɛn wɔdze nsa piaa na wɔahyehyɛ no ekuwekuw 10 no twaa kwan no. Ahɛn a wɔdze nsa pia ekuwekuw yinom baawɔtwe dze konyimdzi nwanwa na ewuwuiwu kakra ara tuu akwantu soronko no. Nna Willie na Martin 1856 ahɛn a wɔdze nsa pia ekuwekuw no nye ekuwekuw a woennya no dwudwoodwo no.

Mohwehwɛɛ Willie na Martin ahɛn a wɔdze nsa pia ekuwekuw no mu ho nsɛm mu fi mber a wimu nsakyeree dzendzen no hyɛɛ ase. Muhun nkõdzen a wohyiae ber a nna worutwa Sweetwater Esutsen, Martin’s Cove, Rocky Ridge, na Rock Creek Hollow no yie ankasa.

Ahɛn  a  wɔdze  nsa  pia  edzikamfo  wɔ  esukwankyɛba  mu

Ehum Ntamu, Albin Veselka yɛɛ nsaano mfonyin no

Nna minndzii kan nnkɔr Casper Temple no mu ansaana worutu ahyɛ Nyame nsa. Mber a mokɔɔr abrandaa mu no, ntsɛmpanara na m’enyi kɛdaa ahyɛase ahɛn a wɔdze nsa pia no nsaano mfonyin a nna wɔato no dzin Ehum Ntamu no do. Nna ɔda edzi peefee dɛ wɔanngye enyim dɛ wɔbɛma nsaano mfonyin no ada esian ahorow a osisii no edzi. Ber a nna morohwɛ no yie no, modwendween dɛ, “Nsaano mfonyin yi no tsen; ahɛn a wɔdze nsa piaa edzikamfo dodowara ennhyia esian ahorow.’’ Ɔannyɛ me ahohow dɛ dɛm no tse dɛ abrabɔ ara. Ɔtɔfabi a nna yɛhyɛ ehum ntamu na ɔtɔfabi a nna yɛhyɛ fua na ewia oefir ntamu.

Sweetwater  Esutsen.

Heaven’s Portal, Jim Wilcox yɛɛ nsaano mfonyin no

Mber a mohwɛɛ ahyɛase nsaano mfonyin no a ɔwɔ banho noho no, a wɔato no dzin Ɔsor Mbobow, muhun dɛ ɔhyew ber nsaano mfonyin fɛɛfɛw fa dza nna wɔfrɛ no “Devil’s Gate,’’ ho no a Sweetwater Esutsen pefee dze bɔkɔɔ no rutwa mu no, kyerɛɛ Ewuradze n’abɔdze ne fɛw, nnyɛ nkõdzen no a edzikamfo no hyiae wɔ wirikukuku huuhu ber mu ara no.

Nkyii mohwɛɛ kan, wɔ recommend pon no n’ekyir, na muhun Agyenkwa no ne nsaano mfonyin fɛɛfɛw bi. Ntsɛmara na okenyaan ndaase nkã-tse a ɔhyɛɛ mo do. Wiadze a dza ɔyɛ fɛw kɛse wɔ mu no, nkõdzen akɛsenara so wɔ mu. Sɛ yɛdan kɔ Jesus Christ, wiadze Agyenkwa no hɔ a, Ɔnam No Werdambɔ do Ɔgye hɛn fi abrabɔ n’ehum mu dɛ mbrɛ Egya ne nhyehyɛɛ tse no.

Emi dze, nna abrandaa no yɛ ahosiesie a odzi mu ma temple ayɛdze n’adan no mu a ɔma hɛn kwan ma yɛgye nkwagye ntowdo n’ayɛdze horow no, yɛyɛ ahyɛmudzi krɔnkrɔn horow, na yenya Agyenkwa no No Werdambɔ ne nhyira suahu na yɛgye no mu. Egya no n’enyigye ho nhyehyɛɛ no gyina Agyenkwa no no ɔgye werdambɔ no do.

Edzikamfo suahu no dze amambra abakɔsɛm soronko na sunsum mu egyapadze mboano bi a tum wɔ mu ma Latter-day Saintfo. Binom dze, hɔn ntuii no ayɛ mber tsentsentsen ber a wɔdze ɔhyɛ tuu hɔn fii Missouri na Nauvoo ekyir no. Nkaafo no so ɔhyɛɛ ase ber a President Brigham Young bɔɔ ahɛn a wɔdze nsa pia no ho nhyehyɛɛ dawur ekyir no, a ɔyɛe ma akwantu no yɛɛ mberɛw no. Nna ahɛn a wɔdze nsa pia no no bo nnyɛ dzen dɛ ntaabow ahɛn na anantwi dze no.

Asɛmpasomafo bi a ɔwɔ Ngyiresi Aborɔkyir man mu, Millen Atwood, kãa dɛ, mber a wɔbɔɔ ahɛn a wɔdze nsa pia ho dawur no, “Ɔtserɛɛw tse dɛ ogya a ɔwɔ efuw a wɔawow mu na Ahotseweefo abɔbɔfo no hɔn akoma dzii dɛw na enyigye kɛsenara.’’ Nna pii, “abɔ mpaa na wɔakyen kɔm adzekyee na adzesaa biara, ama woeetum aayɛ hɔn adom ma wɔnye hɔn enuanom na nkyerɛbaa abɔmu wɔ mbepɔw [no] mu.’’

Ahɛn a wɔdze nsa pia Ahotseweefo mu dodow ara na wonya nkõdzen naaso wokwetsiir esian akɛse a osisii no. Mbom ahɛn a wɔdze nsa pia ekuwekuw ebien, Willie kuw na Martin kuw no, hyiaa ɔkɔm, awɔw wirikukuuku, na ewuwuiwu pii.

Akwantufo yinom mu dodow ara dze nsuhɛn ebien fii Liverpool, Ngyiresi Aborɔkyir, wɔ Esusow Aketseaba wɔ afe 1856 mu bae. Wokoduu ahɛn a wɔdze nsa pia asoe hɔ wɔ Iowa Kuropɔn wɔ Obiradzi na Ayɛwoho mu. Kɔkɔbɔ ammfa hɔn ho no, ekuw ebien no sii mu kɔɔr Salt Lake Valley so wɔ hyɛber no rokɔ ewiei .

President Brigham Young dzii kan tsee ekuwekuw yinom hɔn esian gyinabew ho nsɛm wɔ Ɔbɛsɛ 4, 1856 da no. Adze kyee no ogyinaa Ahotseweefo no a wɔwɔ Salt Lake Kuropɔn no hɔn enyim na ɔkãa dɛ, “Hɛn enuanom na nkyerɛbaa dodow ara dze ahɛn a wɔdze nsa pia wɔ sar no do, … na otwar dɛ wɔdze hɔn ba ha; otwar dɛ yɛkɛma hɔn mboa … ansaana awɔwber no ahyɛ ase.’’

Ɔsee bishopfo no dɛ wɔmfa efurum ekuwekuw 60, ntaabow ahɛn 12 anaa no mboree, esiam ton 12 na ɔpaa mu kãa dɛ, “ Hom nkɔ nkɛfa nkorɔfo no a sesei wɔwɔ sar no do no mbra.’’

Edzikamfo hɔn dodow a nna wɔwɔ Willie na Martin ahɛn a wɔdze nsa pia ekuwekuw no wɔka hɔn bɔmu a nna wɔyɛ bɛyɛ 1,100. Bɛyɛ Ahotseweefo a wɔsom bo yinom mu bɛyɛ 200 na wowuu wɔ akwantu no mu. Sɛ ɔgye no annkɔ ntsɛm a, nkyɛ beberee so hweer hɔn nkwa.

Awɔwber ehum no hyɛɛ ase adapɛn ebien ara a agyefo a wodzi kan no fii Salt Lake Kuropɔn. Willie na Martin ekuwekuw mba hɔn nsɛm no kã ɔsɛɛ nkõdzen ber a ehum no hyɛɛ ase no ekyir ho asɛm. Nsɛm yinom san so kyerɛ dɛwdzi kɛse no mber a agyefo no koduree no.

Ɔrekã wokoduree asɛm no, Mary Hurren kãa dɛ: “Enyinsuwa guraa mbanyin hɔn afon ho, na mbofra dze dɛwdzi sawee. Ntsɛmara nkorɔfo no hyɛɛ hɔn nkã-tse do no, hɔn nyinara buu ntwɛr wɔ esukwankyɛba no mu na wɔdze ndaase maa Nyankopɔn.’’

Nda ebien ekyir no, nna ɔwɔ dɛ Willie kuw no tu akwantu a ɔyɛ dzen dodow no wɔ kwan no do, dze fa Rocky Ridge, wɔ ehum wirikuiku mu. Hɔn mu dza ɔkãa ekyir no ennkodu hɔn asese hɔ kɛpem adzekyee ndɔn 5:00. Nkorɔfo duebiasa na wowui na wosiee hɔn wɔ nda kor mu.

Ɔberɛfɛw 7 da no, nna Willie kuw no rebɛn Salt Lake Valley, naaso dɛm anapa no, nna owu ebiasa na oesi. Nda ebien ekyir n’ewiei no, Willie kuw no koduur Salt Lake, a wonyaa nkyia na akɔaba nwanwa wɔ Ahotseweefo no hɔn efiefi.

Dɛm da noara nna Martin kuw no da ho aka ekyir wɔ akwansin 325 wɔ kwan no do, a nna wogu do ruhu amandze wɔ wirikukuiku na edziban a nna ɔnnsõ hɔn ho. Nda kakra ekyir no, nna woetwa Sweetwater Esutsen no ekodu dza sesei wɔfrɛ no Martin’s Cove hɔ, a nna wɔwɔ enyidado dɛ wobenya bambɔ efi ɔdomankoma esian ho. Edzikamfo no kor kãa dɛ, “Nna ɔyɛ nsutwae ne dza omuo koraa wɔ akwantu no mu.’’ Agyefo no mu binom—tse dɛ me nana kansowa banyin, David Patten Kimball, a nna oedzi mfe 17 ara, nye n’anyɛnkofo etsipɛmfo, George W. Grant, Allen Huntington, Stephen Taylor, na Ira Nebeker—dzii ndɔnhwer pii wɔ nsu a ɔayɛ dzendzen no mu,’’ akokodur mu ara boaa kuw no ma wotwaa Sweetwater no.

Ber a dza osii no enya asokyɛn dodow no, ber a musũaa agyefo no hɔn ho asɛm no, muhun dɛ nna hɔn nyinara rekã nkɔnhyɛnyi no do na wɔyɛɛ asɛdze a nna ohia tsitsir dɛ wɔgyee Ahotseweefo no a nna wɔyɛ ankonam no. Nna agyefo no nyinara yɛ akokodurfo, dɛmara dɛ nna akwantufo no.

Murusũa hɔn asɛm no, m’enyi sɔɔ akwantufo no hɔn ntamu nkitahodzi na mber tsentsenntsen onnyiewiei enyido-adzehu a ɔsom bo no. Nna John na Maria Linford na hɔn mba mbanyin baasa kã Willie kuw no ho. John wui ansaana agyefo a wodzii kan no boduree. Nna ɔakã akyerɛ Maria dɛ ɔyɛ n’enyigye dɛ wotuu akwantu no. Ɔkãa dɛ, “Merenntsena ase nndu Salt Lake, mbom ɔwo nye mbanyimba no bɔkɔ, na mennfe moho ekyir wɔ dza yɛafa mu nyina sɛ mbanyimba no botum enyin na wɔatsetse hɔn ebusua ebusua wɔ Zion a.”

President James E. Faust bɔɔ no tɔw anwanwadze mu dɛ: “Ahɛn a wɔdze nsa pia edzikamfo akokodur mbɔdzembɔ mu no, yesũa nokwar kɛse bi. Otwar dɛ hɛn nyinara yedua ogya a ɔtsew hɛnho mu, na dza ɔnnsom bo na dza onnhia a wɔwɔ hɛn abrabɔ mu no etum anan akɔ tse dɛ fĩ na wɔama hɛn gyedzi ahyerɛn, edzi mu, na wɔayɛ dzen. Ɔyɛ dɛ ayawdzi, awerɛhow, na abagura pii noara wɔ hɔ ma obiara, a hɔn a wɔper hwehwɛ dɛ wɔbɛyɛ dza ɔtsen na wɔayɛ anokwafo kã ho. Naaso iyi kã ahotsew ho ma yɛnye Nyankopɔn enya anyɛnkofa no ho.’’

Ne mfesantsen-nhyehyɛɛ Werdambɔ na Wusoɛr mu no, Agyenkwa no “bobubu owu no mpokyerɛ mu, ber a oedzi konyim wɔ owu do’’ ama obiara. Hɔn a woenu hɔnho fi bɔn ho no, Ɔafa “hɔn emumuyɛ nye mbrato ato no do, ɔapon hɔn, na ɔayɛ pɛrpɛr n’ahyɛdze ama no.”

Werdambɔ no nnyi hɔ a, nkyɛ yennkotum agye hɛn ho fi bɔn na owu mu. Ber a bɔn botum edzi dwuma tsitsir wɔ hɛn nsɔhwɛ mu no, mfom, egyinasi bɔn, binom hɔn ndzeyɛɛ bɔn na ndzɛmba pii a yennyi ho nhyɛdo no bɔmu ma abrabɔ n’abɛbrɛsɛ yɛ bebree.

Preach My Gospel kyerɛkyerɛ dɛ: “Sɛ yɛtwer Jesus Christ na No Werdambɔ no a, Obotum aboa hɛn ma yɛasɔw hɛn nsɔhwɛ, nyarba, na yaw. Enyigye, asomdwee na awerɛkyekye botum ahyɛ hɛn mã. Dza ɔyɛ nsisi nyina wɔ abrabɔ mu no ɔnam Jesus Christ no Werdambɔ no do obotum atsen.’’

Easter ber yi, hɛn ntsimii wɔ Agyenkwa no na No werdam afɔrbɔ no do. Mber a ɔyɛ dɛ hɛn mu dodow atɔ bahaw na sum wɔ hɔ No Werdambɔ no ma hɛn enyidado na kan. President Gordon B. Hinckley paa mu kãa dɛ, “Sɛ wɔhwehwɛ abakɔsɛm nyinara mu a, … biribiara nnyi hɔ a … ɔyɛ nwanwa dodow, fɛw dodow, ɔsõ dodow dɛ adom nyɛɛ yi.’’

Mekyɛ nkamfo ebiasa a modwen ho a ohia tsitsir ma hɛn nda yi.

Odzi kan, mma yɛmmbu yɛreyɛ dza yebotum ayɛ dze agye binom efi honandua na nkanka sunsum mu nsɔhwɛ mu no tootooba.

Otsia ebien, ndaase mu ara gye Agenkwa no No Werdambɔ no to mu. Otwar dɛ hɛn nyinara yɛper kyerɛ dɛwdzi na enyigye mpo ber a yehyia abrabɔ no nkõdzen no. Otwar dɛ hɛn botae yɛ dɛ yɛdze ahotodo bɔbɔ bra wɔ gyinabew biara mu. Maahwɛ dɛ m’adamfo a ɔsom mo bo, Mary, yɛ iyi wɔ n’abrabɔ nyina mu. M’enyi asɔ n’ahokekã, kwan a ɔdze pegya mpo ber a yehyia nsɛnhia wɔ mfe no nyina mu.

M’afotu a otsia ebiasa nye dɛ fa mber pɔtsee si hɔ na nokwar mu ara dwendwen Agyenkwa no No Werdambɔ no ho. Akwan horow pii wɔ hɔ a yɛbɛyɛ iyi wɔ hɛn ankorankor nyamesom adzesũa ber mu. Naaso, yɛrokɔ sacrament nhyiamu na yeridzi sacrament no yɛ dza ohia tsitsir.

Dza ohia so nye yɛtaa kɔ temple sɛ ɔbɛyɛ yie a. Temple no ma yɛkɔ do kaa Agyenkwa no No Werdambɔ na dza odzi do konyim no. Na, dza ohia dodow mpo, temple nkɔree no ma hɛn kwan ma yɛma hɛn ewuakɔr adɔfo na ewuakɔr a wɔmmbɛn hɛn no sunsum mu ɔgye.

President Russell M. Nelson, wɔ hɛn ndaansa ehyiadzi ase no tsĩi fapem yi mu na ɔdze kãa ho dɛ, “[Temple] nhyira … boa siesie nkorɔfo a wɔbɔboa esiesie wiadze no ama Jesus Christ ne Mbae a Otsĩa Ebien no!’’

Ɔnnsɛ dɛ hɛn werɛfir mbasantsen a woedzi kan no hɔn afɔrbɔ na fasusu, mbom otwar dɛ hɛn obu, enyisɔ, na sɔr no tsim wɔ wiadze Agyenkwa na No werdam afɔrbɔ no do. Megye dase dɛ Egya n’enyigye ho nhyehyɛɛ ne tsitsiryɛ no nye hɛn Agyenkwa, Jesus Christ, No Werdambɔ no a Ɔbɔe no. Ɔtse ase na Ɔkyerɛ N’Asɔr kwan. Jesus Christ No Werdambɔ no ma ɔgye abɔso fi nsɔhwɛ a yehyia wɔ abrabɔ yi mu no. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Casper Wyoming Temple no wotuu hyɛɛ Nyame nsa wɔ Ɔberɛfɛw 24, 2024.

  2. Mebɛtsee Willie na Martin ekuwekuw no hɔn esian horow a wohyiae mber a nna musuar koraa. Nna me nana nkansowa, David Patten Kimball, kã kuw a wofi Salt Lake Kuropɔn a President Brigham Young somaa dɛ wɔnkɛgye Ahotseweefo yinom no ho. (Hwɛ Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days, nwoma 2, No Unhallowed Hand, 1846–1893 [2020], 237.)

  3. Albin Veselka, Between Storms, Casper Wyoming Temple ne original painting (hwɛ “Casper Wyoming Temple Open House Commences,” Newsroom, Dzifuu 26, 2024, newsroom.ChurchofJesusChrist.org).

  4. “Sum mu o, kan mu o, Ewuradze enye me ntsena!’’ (“Abide with Me!,” Asɔr Ndwom, nkanee 166).

  5. Jim Wilcox, Heaven’s Portal, original painting ɔwɔ Casper Wyoming Temple (hwɛ “Casper Wyoming Temple Open House Commences,” newsroom.ChurchofJesusChrist.org).

  6. Joseph Brickey, Risen Hope, giclée original painting (hwɛ “Casper Wyoming Temof ple Open House Commences,” newsroom.ChurchofJesusChrist.org).

  7. Hwɛ William G. Hartley, “The Place of Mormon Handcart Companies in America’s Westward Migration Story,” The Annals of Iowa, nwoma 65, nkanee 2, 3 (Fefɛwber/Ɔhewber 2006), 107–9.

  8. Millen Atwood, Deseret News, Ɔberɛfɛw 26, 1856, 300; wɔakã ho asɛm wɔ Andrew D. Olsen, na Jolene S. Allphin, Follow Me to Zion: Stories from the Willie Handcart Pioneers (2013), xi.

  9. Hodgetts na Hunt ntaabow ekuwekuw no bɛɛn Martin hɛn a wɔdze nsa pia kuw no na nna hɔn so hia dɛ wɔgye hɔn.

  10. Willie kuw mu dodow fii Liverpool, Ngyerisi Aborɔkyir, wɔ nsuhɛn Thornton mu wɔ Esusow Akesteaba 4, 1856 da no. Martin kuw mu dodow fii Liverpool, Ngyerisi Aborɔkyir, wɔ nsuhɛn Thornton mu wɔ Esusow Akesteaba 5, 1856 da no.

  11. Hwɛ “Handcart Camp Dedicated in Iowa as Historic Site,” Church News, Dzifuu 9, 1980, 3, 5.

  12. Brigham Young, “Remarks,’’ Deseret News, Ɔbɛsɛ 15, 1856, 252; ne sɛnkyerɛdze no wɔayɛ no ma ndɛ wɔpen do.

  13. Brigham Young, “Remarks,” 252.

  14. Hwɛ Olsen and Allphin, Follow Me to Zion, 217.

  15. Mary Hurren, wɔ Olsen na Allphin, Follow Me to Zion, 131.

  16. Ayɛwoho 23, 1994, da no, President Gordon B. Hinckley tuu Rock Creek Hollow Monument nkaadze no hyɛɛ Nyame nsa na ɔkamfo Ahotseweefo anokwafo a wowuwui wɔ kwan no ɔfa Rocky Ridge do no (hwɛ “Trail of Handcart Pioneers Sanctified by Sacrifice,” Church News, Ayɛwoho 30, 1994, 8–9, 11). President Robert Scott Lorimer kãa President Hinckley ho kɔɔr tu hyɛ Nyame no ase. Dɛ stake president wɔ Riverton Wyoming Stake no, odzii edwuma son wɔ ɔrohwehwɛ na ohun hɔn a wohyiaa esian no hɔn abakɔsɛm na sunsum mu ndzeyɛɛ.

  17. Hwɛ James G. Willie emigrating company journal, Ɔberɛfɛw 7, 1856, Asɔr Abakɔsɛm Nwoma Korabea, Salt Lake Kuropɔn.

  18. John Jaques, “Some Reminiscences,” Salt Lake Daily Herald, Mumu 15, 1878, 1.

  19. Saints, 2:237. Me nanabanyin, Crozier, David Patten ne babanyin, kyerɛkyerɛɛ me adzesũadze a ohia. Otsĩi mu dɛ nna David reka nkɔnhyɛnyi no do, na ɔsɛ dɛ yedzi nkɔnhyɛnyi n’afotu do wɔ hɛn nda mu.

  20. John Linford, wɔ Golden C. Linford, Linford Family Heritage (1995), 214; hwɛ iyi so Val Parrish, “President’s Message,” Pioneer, nwoma 71, nkanee 3 (Awɔwber 2024), 1.

  21. James E. Faust, in “Faith in Every Footstep: The Epic Pioneer Journey” (video mmae wɔ wiadze mfɛndzanan ehyiadzi, Ebɔbira 6, 1997), Ensign, Esusow Aketseaba 1997, 63.

  22. Mosiah 15:8.

  23. Mosiah 15:9; hwɛ iyi so Alma 34:16.

  24. Hwɛ Alma 22:12–15.

  25. Preach My Gospel: A Guide to Sharing the Gospel of Jesus Christ (2023), 56.

  26. Gordon B. Hinckley, “The Wondrous and True Story of Christmas,” Ensign, Mumu 2000, 4.

  27. President Thomas S. Monson both taught and lived the rescue principle (hwɛ Teachings of Presidents of the Church: Thomas S. Monson [2020], 67–76).

  28. Russell M. Nelson, “The Lord Jesus Christ Will Come Again,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2024, 121.