Tse dɛ Abofraba
Megye dase dɛ mbodomaba na mbofra na mbabun yɛ Nyame ahenman a ɔreyɛ frɔmfrɔm wɔ asaase yi do no mfonyin wɔ n’ahoɔdzen na ahoɔfɛw mu.
Jesus No ɔnnkyebo abrabɔ n’afe a odzi ewiei mu no, Ɔdze N’asomafo hɔn ntsetsee ndamyɛ mu hyɛɛ ase. Sɛ N’asɛm no na N’Asɔr bɛtsena ase, Oefi mu ekyir no a, nna dodow na ɔsɛ dɛ Opia gu hɔn akoma mu, mbanyin 12 yinom a wonnyi abɔdzin biara a woehu No bɛyɛ abosoom 24 ara no.
Dakor Jesus tsee ekyingye bi a ɔrokɔ do wɔ Duebien no hɔn ntamu na Obisaa dɛ, “Ebɛnadze na hom dwendween ho wɔ kwan mu no?” Bia hɔn enyito no ntsi “womuaa hɔn ano,” dɛm na kyerɛwee no se.Naaso akyerɛkyerɛfo mu okunyin yi hun hɔn akoma mu adwen na Ohun hɔn ahopɔw n’ahyɛse ho fɛr. Ntsi “na ɔfrɛɛ abofraba baa, …
“Na Ɔsee dɛ, Nokwar mese hom dɛ, Gyedɛ hom dan, na hom yɛ dɛ mbofraba, ɔno hom runntum nnhɛn Nyankopɔn ahenman no mu da.
“Dɛm ntsi, obiara a ɔbɛbrɛ no ho adze dɛ abofraba yi no, ɔno ara na ɔyɛ kɛse wɔ sor ahenman no mu.”
Hom mma yɛnhyɛ no nsew dɛ ansaana Christ N’awoe mpo no, Ɔhen Benjamin ne nkra nsɛmpa no nna mbofra hɔn ahobrɛadze ho nsɛm wɔ mu. Ɔse, “Honammunyi no yɛ ɔtamfo ma Nyankopɔn, na , … ɔbɔkɔ do ayɛ dɛm afebɔɔ kesi afebɔ , gyedɛ, … ɔnam Ewuradze Christ no werdambɔ no no do bɛyɛ ɔhotseweenyi,” na ɔbɛyɛ dɛ abofra, na ogyaa noho ma; ɔdwe, ahobrɛadze, … ɔdɔ hyɛ no mã, … koraa mpo ɔyɛ dɛ mbrɛ abofra [tsie] n’egya no.”
Afei, dɛ mbrɛ yenyim no mbofradze binom wɔ hɔ a yɛnnsosɔw do. Mfe 25 abasen kɔ, ber no me mfe-ebiasa nanabanyin kaa ne mfe-enum akyerɛbaa n’abasa ho. M’asew banyin a nna ɔrohwɛ mbofra no do dɛm anafua no, kyerɛkyerɛɛ ne mbabaa no hɔ noara ntsɛntsɛm mu, asomdwee adzesũadze horow a otumii dween ho nyina, na ɔdze wiei dɛ no nuabanyin kakraba no mpo nnyim mbrɛ wɔka wo wɔ wo nsa ho a ɔtse. Dɛm egya no n’asɛm ɔanndween ho yie np yɛɛ edwuma sima kor na fã ara, kesii dɛ yɛtsee nkekamu dzendzenndzen bi a ofi mbofra hɔn pia mu bea a me nanabaa no frɛe kãa bɔkɔɔ dɛ, “Afei onyim.”
Ntsi ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yesũa fi mbofra su pa mu? Ebɛnadze na ɔmaa Christ Nankasa sũi wɔ Mormon Nwoma nyina mu bea a okitsa papaapa no? Nna ebɛnadze na Jesus rekyerɛkyerɛ ber a Ɔfrɛɛ ɔsor gya na abɔfo bambɔfo dɛ wontwa nhyia dɛm mbofra no ho, Ɔrehyɛ mpanyimfo no dɛ “[wɔnhwɛ hɔn] mbofraba” no?
Yennyim dza okenyan dɛm adze nyina, mbom modwen ho dɛ ɔwɔ biribi yɛ hɔn ahotsew na wonnyim hwee ho, ahobrɛase a wɔdze woo hɔn, na dza obotum dze aba hɛn abrabɔ mu sɛ yɛma ɔka hɔ a.
Dɛn ntsi na hɛn abagura nda yinom mu no obi afrɛ no “egyangyandze mu egyangyandze”? Osi dɛn na “esusuhun na adasamba hɔn ahantanyɛ” yɛ nsɛm a ɔkyerɛ dan kɛse pontonn a, woewu wɔ sunsum mu wɔ Lehi n’enyido-adzehu mu no? Na Zoramfo, dɛm kuw no a wɔbɔ mpaa dze tuw hɔnara hɔnho? Alma kãa hɔnho asɛm dɛ, “Hwɛ, O Nyankopɔn, hɔn ano [robɔ mpaa ma] wo, wɔ ber a wɔdze wiadze mu egyangyandze hyehyɛ hɔnho gɔsɔɔ dze mema hɔnho do.”
Yɛdze to ho a, ana biribi yɛ dɛw, ho tsew, anaa ɔyɛ ahobrɛadze kyɛn abofra ne mpaabɔ? Ɔtse dɛ ma heaven aba pia no mu. Nyankopɔn na Christ tse ase nokwar ara, mbom binom ekyir no, sũahu no botum ayɛ biribi ɔwɔ hɔ ara.
Tse dɛ ma Richard L. Evans serɛɛ kãa no mfe 60 abɛsen no: “Hɛn mu dodow ara kã dɛ yɛyɛ Christianfo, naaso … yɛmmfa N’asɛm enyiberdo. … Yebu no, mbom yɛnnka No do. … Yɛserɛ kã Ne nsɛm, naaso yɛmmfa mmbɔ bra.” “Hɛn enyi gye No ho, mbom yɛnnsɔr No.
Mbrɛ nkyɛ abrabɔ botum ayɛ sɛ wiadzefo dze obu kɛse maa Jesus kyɛn wɔdze Ne dzen kã ntam a ɔnnsɛ ofi ber to ber.
Mbom mbofra dɔ No papaapa, na dɛm dɔ no botum atra aba hɔn nkitahodzi binom so wɔ abrabɔ agordzi bea. Ɔtaa dɛ, hɔn mbofra ber koraa mpo mu no, mbofra tum dɔ papaapa, dze kyɛ ntsɛmara, na hɔn serɛw no botun anan akoma nwinwin a ɔyɛ dzen na ɔyɛ nwen.
Oye, pii na ɔkekã ho. Ahotsew? Awerɛhyɛmu? Akokodur? Suban?
Hom nye me mbɔhwɛ ahobrɛadze wɔ Nyame enyim a babun, me nyɛnko dɔfo bi kyerɛe.
Sanda 5, afe 2025 no,—nda 91 a abɛsen no—Wɔdze Aaron Asɔfodzi no maa Easton Darrin Jolley na wɔhyɛɛ no deacon wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mu.
Nna Easton pɛɛ dɛ ɔdze Ewuradze Edzidzi sacrament no kɔ aporow no akyɛr ara yie. Mbom kwan krɔnkrɔn yi ɔdwen ho a akomatu kyekyer no ma ɔdwen dɛ onnkotum ayɛ, dɛ ɔbɔbɔ famu, dɛ wobesi no atwetwe anaa obogu ɔno na n’ebusua hɔn enyim ase.
Hom nhwɛ, Easton wɔ ɔsɛɛ yarba a ɔnntɔ kã, Ullrich nyimpa nam ɔsɛɛ yarba a wɔdze woo. Yarba no atra ma nkakrakakra ɔdze ɔhaw kɛse ahyɛ n’abrabɔ mu na ɔrobɔ n’enyidado na ndaamba ho adaaso gu. Ɔnnkɛkyɛr na ɔaka wheelchair mu koraa. N’ebusua nnkasa mmfa dza ɔrotweɔn no wɔ ɔno ekyir no ho.
Kwesida no a odzi n’asɔfohyɛ ekyir no, Sanda 12, Easton dze sacrament no bɔkɔ aporɔw mber a odzi kan. Na nkuranhyɛ a oesie no kokoa mu nye dɛ obotum akɔ na ɔdze sɛnkyerɛdze krɔnkrɔn no ama n’egya, a ɔyɛ ward no ne bishop. Ɔreyɛ dɛm dwuma ho ahoboa no ɔatotɔ aserɛ na oesũ apakyɛw, dze enya awerɛhyɛmu dɛ obiara, obiara rennyɛ dɛ ɔbɔboa no. Ɔnam siantsir pii ntsi, ohia dɛ nonko yɛ iyi a obiara mmboa.
Sɔfo no ebubu paanoo no na oehyira do ewie no—sɛnkyerɛdze a ogyina hɔ ma Christ ne nyimpadua a woebubu no—na Easton dze ne nyimpadua a oebubu no pensewee baa kan bɛgyee ne tray no. Mbom, nna ntwerba akɛse ebiasa fi asɔrdan ne famu kɔ atsenae a ɔwɔ sor no. Ntsi, ɔgyee ne tray no, ɔtwee no mu kɔr sor ara yie a obotum na ɔdze ne tray no sii bea oye wɔ sor. Nkyii, ɔtsena ase wɔ atwer a ɔwɔ sor kor do no, ɔdze ne nsa ebien no nyina twee ne nan enyimfa no ba atwer a odzi kan no do. Nkyii ɔtwee ne nan bankum no baa dɛm atwer noara do, na ɔkɔr do ɔberɛ mu ara, kesi dɛ odur nankasa ne Bepɔw Tsentsen atwer ebiasa no etsifi.
Afei ɔfaa noho kɔr mpuna bi ho a obotum afow egyina tsentsen. Ɔsanee kɔr tray no ho. Anamɔntu kakra ara nna ogyina bishop, n’egya a, nyinsuwa afɔw n’enyiwa mu ma ɔrepem sian n’enyim no enyim, ɔhyɛɛ no ho do dɛ onnkofua babanyin ɔkokodurfo nokwafo a odzi mu yi. Na Easton a, ɔdze ahotɔ na anoyerɛw kɛse agye n’enyim no, bia nkyɛ ɔbɛkã dɛ, “Mahyɛ [m’egya] enyimnyam [na] mayɛ edwuma a [ɔ]dze maa me no ewie.”
Gyedzi, nokwardzi, ahotsew, awerɛhyɛmu, enyidzi, na ewiei no, dɔ ma dɛm egya no a ɔpɛɛ dɛ ɔsɔ n’enyiwa no. Iyinom na su pii ma hɛn so yɛkã dɛ “Obiara a ɔbɛbrɛ no ho adze dɛ abofraba yi no, ɔno ara na ɔyɛ kɛse wɔ sor ahenman no mu.”
Nkyerɛbaa na enuanom na anyɛnkofo, mfonyin a ɔyɛ fɛw papaapa a wɔakyerɛw no nkorkor no, dza ɔda sor a minyim nye mbɔdomaba na mbofra na mbabun a wɔdze nyansa ahwɛyie na wonntwa hɔn ho bo so tse dɛ hɔn a yɛakã ho asɛm ndɛ. Megye dase dɛ wɔyɛ Nyame ahenman no wɔ asaase yi do no mfonyin wɔ n’ahoɔdzen na ahoɔfɛw mu.
Dɛm sunsum mu dasegye noara mu no, megye me dase dɛ wɔ ne mbabun ber mu no, Joseph Smith hun dza ɔkãa dɛ ohun no na ɔnye hɔn a ɔse ɔyɛ hɔn kasaa no dzii nkɔmbɔ. Megye dase dɛ ɔhobrɛadzenyi a ɔtsen Russell M. Nelson, Nyame na Ɔhyɛɛ no sɔfo na ɔyɛ nkɔnhyɛnyi na adzehunyi a ɔwɔ akyɛdze. Ɔnam nwoma akenkan m’abrabɔ nyina mu no, megye dase dɛ Mormon Nwoma no yɛ nwoma a mfaso wɔ mu kyɛn nwoma biara makenkan na ɔyɛ me tsenabea kumaa wɔ tsenabew pii ahenman mu no botantsim. Megye dase dɛ asɔfodzi na mpaabɔ regye me nkwa—Christ n’asɔfodzi na hom mpaabɔ. Minyim dɛ iyinom nyina yɛ nokwar na megye ho dase wɔ Nyame ne mbabanyin nyina mu nokwardzifo kɛse na ahobrɛadzenyi kɛse no—Alpha na Omega no, Kokroko Emi Mara, nyia wɔbɔɔ no mbeamudua mu, dasefo nokwafo—Ewuradze Jesus Christ mpo no, ne dzin mu, amen.