2020–2024
Templokuéra, Ñandejára Róga omyenyhẽva Yvy
Conferencia General Abril 2024-gua


13:55

Templokuéra, Ñandejára Róga omyenyhẽva Yvy

Pejuháicha potĩ ha ñembo’epópe Hóga marangatúpe, peñemombaretéta Ipu’aka reheve.

Ndapehayhúipa umi ñe’ẽ porãite japuraheiva’ekue? “Ha mbarete, ha tekove, ha py’aguapy ame’ẽta peẽme, … ha salvo mba’e vaigui ha’éta peẽ.” Ñandejára omombarete hína Isantokuéra opa edaguávape ohóvo Hóga marangatúpe. Kinshasa guive Zollikofen peve, Fukuoka guive Oakland peve, huventukuéra, ijeheguiete, omyanyhẽhína umi ñande templogua bautisterio. Yma, hetave umi ordenánsagua obrero jahayhuetéva iñakãrague morotĩ—ha katu ndoupeichavéima. Umi misionéro oneheñoiva’ekue, misionéro oservíva, ha misionéro retornado oĩ opárupi. Múndo jerére oĩ temiandu okakuaáva ñanemoag̃uíva Ñandejára rógare.

Peteĩ ary rasami, che familia angirũ rohayhuetéva, oreko 95 áño, oikóva costa este Estados Unidos-pe, oñehekombo’eva’ekue misionerokuérare 70 ary pukukue, he’i imembýpe, “Ahase nendive témplope”.

Imemby ombohovái, “Iporã, che sy, eñemongarai raẽveva’erã ningo”.

Hermana mayor ñemongarai.

“Oĩporã”, ha’e ombohovái, “upéicharõ, añemongaraise”. Ha’e oñemongarai. Mbovy ára uperire, ha’e reverentemente oikékuri templo bautisterio-pe. Ha ojapo un mes rasami, oikékuri témplope ohupyty hag̃ua iñinvestidúra ha ojesella hag̃ua. “Tupã jeikuaa ha pu’aka iñasãi; pe múndo vélo ojedeskorre.”

Hermana mayor templo okárape.

Peñeporandúvapa mba’ére Ñandejára omanda Iprofétapeko’ág̃aomyanyhẽ hag̃ua pe yvy umi Itemplokuéra marangatu, reheve? Mba’ére Ha’e, ko araitépeome’ẽta akãrapu’ã tekotevẽva Itavayguakuérape, umi idiésmo sagrádo rupive, ikatu hag̃ua oñemopu’ã ciento Ñandejára roga?

Ko pyharevépe Presidente Dallin H. Oaks ohechauka peteĩ vista porãite umi templo oñemopu’ãvagui yvóra jerére. Kathy ha che nda’aréi roĩhague Filipinas-pe. Pepensa ko milágrore: Manila-pegua Témplo ojededikákuri 1984-pe. Ohasátakuri 26 ary ojejapopa mboyve témplo mokõiha Cebu távape 2010-pe. Ko’ág̃a, 14 ary rire, 11 témplo oñemopu’ã, oñemoha’ãnga, térã oñembosako’ihína ojededika hag̃ua. Norte guive sur peve: Laoag, Tuguegarao, Santiago, Urdaneta, Alabang, Naga, Tacloban táva, Iloilo, Bacolod, Cagayán de Oro, ha Davao. Imba’eguasuete jahecha hag̃ua Tupã rembiapokuéra hechapyrãitéva!

Templo-kuéra Flipinas-pe.

Opa múndo jerére, Ñandejára rogakuéra hi’ag̃uive ohóvo ñandehegui. Mba’ére ñande arape?

Umi Ára Paha

Ñandejára omomarandúkuri ko ára pahápe, oĩtaha joavy tetãnguéra apytépe,tapichakuéra “ojehayhutaha ijupe”,opa mba’e [oĩtaha] ñemomyipyvaípe”,hetataha moapañuãi,ha “tekovekuéra ipy’amanota[ha].” Añetehápe rohecha kuimba’e ha kuña koraso ofalláva: yvoragua mba’e oipy’areraháva, ñe’ẽpu mbojuruhe’ẽre jedistrae, tembi’u espiritual-re ñeñangareko’ỹ, kane’õ pe discipulado ojeruréva rupi. Ikatu oime ndapevy’ái pehechávo peteĩ pehayhúva, peteĩ ára oñe’ẽ añete’akue ijerovia Jesucristo-re, ome’ẽ’akue itestimónio Mormón Kuatiañe’ẽgui, ha oĩ desidído oipytyvõ omopu’ã hag̃ua Tupã rréino, omýi, ha jepeve, ko’ág̃a, oñemomombyry umi ijeroviágui ha omboykévo Tupaópe. Che konsého peẽme ha’e ani pejedesespera! Oĩ porãmba. Tupã ndive, ndaipóri ikatu’ỹva.

Ko guyryry ha jeguerovia’ỹ múndope ojeprofetisava’ekue reheve, Ñandejára opromete oĩtaha tavaygua hekojojáva, peteĩ tavaygua oha’arõitéva Ijejujey; peteĩ tavaygua opytáva tenda marangatúpe ha hendágui oñemongu’e’ỹva. Ha’e oñe’ẽkuri konveniogua tavayguakuérareogueropu’akávo pe aña hu’y, ohekombo’évo ijerovia, opensávo celestial-háicha, ha ojeroviapaitévo Salvador Jesucristo-re.

Mba’ére Ñandejára ko’ág̃a ogueruhína ciento Itemplokuéra ag̃uive ñandehegui? Petei razon ha’e Jepe pe mundo guyryry ha jeipy’ara’ã pa’ũme, Ha’e oprometékuri omombarete, ha ohovasataha Isantokuéra hekojojávape, ha Ipromesakuéra oñekumpli hina!

Kirtland Templo promesakuéra

Mba’éicha ko’ã óga marangatu ñanemombarete, ñanemoangapyhy ha ñanemo’ã? Jajuhu peteĩ mbohovái Proféta José Smith jerure’asýpe Kirtland-gua Témplo dedikasiõme. Ko témplope Santokuéra opurahéi ypyva’ekue, “Cantemos, gritemos con huestes del cielo”. Salvador Ha’etevoi ojehechauka, ha umi proféta yma oujey, ome’ẽvo evanhélio restaurado sacerdocio llavekuéra.

Upe ára sagrádo Kirtland Témplope, upe Proféta oñembo’ékuri Ñandejára rógape, Santokuéra oguerekotaha Tupã pokatu, Jesucristo réra oĩtaha hi’arikuéra, anhelkuéra oñangarekotaha hesekuéra, ha okakuaataha hikuái Ñandejárape ha ohupytytaha pe Espíritu Santo plenitu. Ko’ã jerure’asy ipu’akapáva oñekumpli ñande rekovépe, jeroviarekópe ñetupãitũramo Ñandejára rógape.

Oñearmávo pu’aka reheve

Hógape, ñañembyao añete yvagagua pu’aka reheve. Ñande jerovia Jesucristo-re ha ñane mborayhu Hese oñemoañete ha oñemombarete. Ñaime espiritualmente segúro ñane identida añetégui ha umi tekove propósitogui. Ñandejeroviarekóvo, jajehovasa ñemo’ã reheve umi jeipy’ara’ã ha tesa ñemombiágui. Ñañandu ñande Salvador mborayhu Ha’e ñanderupi aja umi ñane mba’erasy ha jepy’apýgui. Ñande jareko Tupã pokatu.

Héra ñande ári

Hóga marangatúpe, jajapyhypave Héra ñande ári. Ñañemongarai vove jahechauka jajeroviaha Hese ha ñaimeporãha ñañongatu hag̃ua Hembiapoukapykuéra. Témplope, ñapromete, ñane konveniokuéra rupive akóinte jasegitaha Chupe.

Heber Valley Utah Templo ra’anga.

Ko Tupaogua huventukuéra hechapyrãite. Peteĩ múndo hasývape, ha’ekuéra omoĩ ijehe Cristo réra. Heber City, Utah-pe, ojejapókuri peteĩ aty público oñeñe’ẽ hag̃ua peteĩ templo oñeplaneávare oñemopu’ã. Trescietos jóvenes omyanyhẽ pe párke ijypypegua ohechauka hag̃ua oguerohoryha pe templo ñepropone. Peteĩ kuimba’e mitã, oñe’ẽvo goviernogua liderkuérape peteĩ foro abierto-pe, py’aguasúpe omyesakã, “Aha’arõ amenda hag̃ua ko témplope. [Pe témplo chepytyvõta] añeñongatu hag̃ua potĩ ha mara’ỹme”. Ambuéva oñe’ẽ pe témplore tesape ha esperanza ra’anga ramo. Topaogua kuimba’e ha kuña imitãva opa múndore ohechaukahína oñañuãseha Jesucristo réra.

Huventu omyanyhẽvo parque Heber City-pe.

Angel-kuéra ñanendive.

Kirtland-gua Témplope, Proféta José oñembo’e “umi ánheloñangareko[hag̃ua] [Santokuéra] rehe” Arovia añete ára ojehasa meméva témplope ojejapóvo umi ordenánsa ñande ypykuérare ogueruha peteĩ ñemoañete he’ẽ’asy ha isegúrova tekove okontinuaha pe vélo mboypýri.

Heta umi ñane rembiasa Ñandejára rógape isagradoite ramo jepe ñakomparti hag̃ua opavave renondépe, oĩ ñakompartikuaáva. Ojapo cuarenta ary, roiko aja Florida-pe, Kathy ha che roho Atlanta-gua témplo, Georgia-pe. Miércoles pyahare, Mayo 9, 1984-pe, rojapopávo peteĩ sesiõ témplope, peteĩ templogua obrero oñemoag̃ui cherehe ha oporandu arekópa tiempo ajapo hag̃ua peteĩve ordenánsa iniciatoria. Tapicha che arrepresentáva réra iñinusualkuri. Héra ha’ékuri Eleazer Cercy.

Ára ko’ẽme, pe témplo henyhẽkuri Santokuéragui. Añembosako’ívo ajapo hag̃ua che mokõiha investidúra upe aragua, oñeme’ẽ chéve pe tapicha arrepresentátava réra. Ñemondyirã, ha’e jeýkuri upe pyhare mboyvegua tekove réra, Eleazer Cercy. Añandúkuri Ñandejára Espíritu ojejapopávo pe investidura. Upéi ka’arukue, roguatávo pe témplo rupi, Kathy ohecha peteĩ ore familia angirũ ijedámava oikuaávape, hermana Dolly Hernández, ko’ág̃a oikóva Atlanta-pe. Ndaipóripe avave kuimba’e ifamiliagua hendive, oporandu ikatúpa aipytyvõ itúva sellamiéntope ituvakuéra rehe. Porsupuesto, añeñandúkuri onrrádo.

Añesũ aja altar apýrape ko ordenánsa sagradorã, ahendu peteĩ jeyve pe téra ko’ág̃a ojehaímava che akãme, itúva, Eleazer Cercy. Aguerovia añete ko tekove rire, aikuaáta ha añañuãtaha peteĩ kuimba’épe hekove aja yvy ári héravakuri Eleazer Cercy.

Hetave umi ñane rembiasa Ñandejára rógape ogueru py’aguapy ha rrevelasiõ kirirĩ intervención dramática rangue. Ha katu peime seguro: anhelkuéra oñangareko ñanderehe!

Pe Espíritu Santo plenitu.

Espíritu Santo don oñeme’ẽ ñandéve ñañekonfirma jave Tupao miembro ramo. Káda semána tekomarangatúpe japartisipávo mbujape ha ýgui ñande Salvador ñaromomandu’ápe, oñepromete ñandéve Ijespíritu tapiaite oĩtaha ñanendive. Jaju jave korasõ dispuesto reheve Ñandejára rógape, yvy arigua tenda isagradovéva, jakakuaa ha “jahupyty peteĩ [tuichavéva] Espíritu Santo plenitu.” Pe Espíritu Santo pu’aka rupive, ñanerenyhẽ py’aguapy ha vy’a ha esperanza oje’ekuaa’ỹva reheve. Jahupyty ñemombarete japyta hag̃ua Idiscípulo ramo, jepe umi ára nañaiméi aja umi tenda marangatupe.

Presidente Russell M. Nelson he’íkuri: “Ñande Salvador ha Redentor, Jesucristo, ojapóta umi Hembiapo hechapyrãvéva ko’ág̃a ha Ha’e ou jey vove. Jahecháta umi techauka milagrósoTupã pe Túva ha … Jesucristo … opresidiha ko Tupao ári mahesta ha glóriape”. Oñemyanyhẽ pe yvy Ñandejára róga reheve ha’e peteĩ tembiapo ipoderósova ha techauka milagróso.

Che angirũnguéra pohayhuetéva, ikatúramo ha ne’írã gueteri ñambohetave ñane témplope jeho, jaheka py’ỹive ára jaservi hag̃ua Ñandejára rógape. Ñañembo’e templokuéra oñanunsiava’ekuére, tojejoguakuaa umi yvy, goviernokuéra toaprova umi plan, mba’apoharakuéra ikatupyrýva tohecha idon oñembotuicha, ha umi sagráda dedikasiõ togueru yvagagua ñemoneĩ ha anhelkuéra visíta.

Promesa-kuéra

Témplo ha’e añetehápe Ñandejára róga. Apromete peẽme peju jave teko marangatúpe ha ñembo’epópe Hóga marangatúpe, peguerekóta Ipu’aka, Héra oĩta pende ári, Hi’anhelkuéra oñangarekóta penderehe, ha pekakuaáta Espíritu Santo jehovasápe.

Ñandejára oprometeva’ekue, “Opa ánga ohejáva iñangaipakuéra ha ou cherendápe, ha ohenói che réra, iñe’ẽrendu che ñe’ẽpúre, ha oñongatu che rembiapoukapykuéra, ohecháta che rova ha oikuaáta Che ha’eha”. Oĩ heta mba’éicha jahecha hag̃ua Cristo rova, ha ndaipóri tenda porãve Hóga Marangatúgui.

Ko apañuãi ha guyryry árape, atestifika peteĩteĩ pe templo ha’eha Hóga marangatu ha ñanepytyvõta ñaneñongatu, ñanemo’ã ha ñanembosako’i hag̃ua pe ára gloriosorã, opa Hi’ánhel marangatu ndive, Jesucristo ou jey vove, mahesta, pokatu, ha tuicha glóriape. Jesucristo rérape, amén.

Notakuéra

  1. “Qué firmes cimientos”, Himnos no. 85.

  2. “El Espiritu de Dios,” Himno-kuérano. 2.

  3. Ko ára oĩ 182 témplo omba’apóva. Séi oñembopyahúva. Siéte oha’arõva dedikasiõ, peteĩve oha’arõhína ojededikajey. Oĩ 45 oñemopu’ãva ha 94 oñanunsiava’ekue térã oñeplanea ha oñemoha’ãngáva.

  4. Tojehecha Lucas 21:10

  5. 2 Timoteo 3:2

  6. Doctrina ha Konveniokuéra 88:91

  7. Elder David A. Bednar he’i: “Evanhélio principio-kuéra ha’e chéve ha peẽme g̃uarã upe timón ha’éva ygápe g̃uarã. Umi principio ijojáva ñanepytyvõ jajuhu hag̃ua ñande rape ha japyta atã, mbarete ha ñemova’ỹme, ani hag̃ua javava ha ja’a umi aravai pytũ ha apañuãi oĩvape ko’ã ára pahápe” (“Principios de mi evangelio,” Liahona, May 2021, 126).

  8. Doctrina ha Konveniokuéra 45:26

  9. “Oĩrõ ouséva che rapykuéri, toñenega ijupe, ha tojapyhy ikurusu ha tachesegi” (Mateo 16:24

  10. Tojehecha Lucas 1:37

  11. Tojehecha Doctrina ha Konveniokuéra 87:8

  12. Himnos, no. 2.

  13. Pehecha Doctrina y Convenios 110 Ko ára mboyve, proféta Jose Smith orresivi pe Sacerdocio Aarónico ha illavekuéra Juan el Bautista-gui, ha orresivi pe Sacerdocio de Melquisedec ha illavekuéra umi Apóstol Pedro, Santiago ha Juan-gui (Tojehecha Doctrina ha Konveniokuéra 13:1; 27:12–13).

  14. Doctrina ha Konveniokuera 109:15; tojehecha avei verse 22.

  15. Presidente Russell M. Nelson he’íkuri, “Témplo ñanepytyvõkuaa ñande jerurépe. Upépe ñañembyao Tupã pokatu reheve, ome’ẽva ñandéve katupyry ñandepu’aka hag̃ua Satanáre, opa ñorairõ moñepyrũha” (“Tekotevẽ Py’aguapy ApoháraLiahonaMay 2023, 101).

  16. Tojehecha Russell M. Nelson, “Umi jeiporavo ára opave´ỹvape g̃uarãdevocional mundial umi adulto joven-pe g̃uarã, Mayo 15, 2022), Biblioteca del Evangelio.

  17. Elder Colin Stauffer, correspondencia personal, Enero 30, 2024.

  18. Doctrina ha Konveniokuéra 109:22

  19. Tohejecha Doctrina ha Konveniokuéra 20:77, 79

  20. Doctrina y Convenios 109:15.

  21. Tojehecha Romanos 15:13

  22. Russell M. Nelson, “Revelación Tupaópe g̃uarã, revelación nande rekovépe g̃uarãLiahonaMayo 2018, 96.

  23. Brigham Young he’i’akue, “Jaguerekóta ciento templo ha miles kuimba’e ha kuña oofisiáva ipype umi oho’ava’ekuére jeképe, oguereko’ỹre priviléhio ohendu ha iñe’ẽrendu hag̃ua Evanhéliore” (Tupaogua Presidente-kuéra Mbo’epy: Brigham Young [1997], 312). Ha Ezra Taft Benson he’iva’ekue: “Ñande mboyveguakuéra oprofetisákuri umi témplo omyanyhẽtaha Norteamérika ha Sudamérikagua paisáhe, umi Pacífico-gua isla, Europa, ha ambue tenda. Ko tembiapo rredentor ojejapótaramo ojajapova’erãháicha, ciento templokuéra oñeikotevẽta” (Ezra Taft Benson Mbo’epykuéra [1988], 247).

  24. Doctrina ha Konveniokuéra 93:1

  25. Elder David B. Haight he’i:

    “Oĩ ningo añetehápe ohecháva Salvador-pe, ha katu ñakonsultarõ diccionario-pe, jaikuaa pe hechaorekoha heta ambue signifikádo, jaikuaa Chupe, jahechakuaa Chupe, ñamomba’eguasu Chupe ha pe Hembiapo, jahechakuaa Imba’eguasukue térã ñaikũmby Chupe.

    “Upe jehesape ha umi jehovasa oĩ peteĩteĩ ñande jahupyty hag̃uáicha” (“Umi Témplo ha tembiapo hyepypeguaEnsignNov. 1990, 61).