Konveniokuéra ha umi responsavilida
Jesucristo Tupao ojeikuaa peteĩ tupao ramo omoĩva énfasis konveniokuéra jejapo rehe Tupã ndive.
“Mba’éichapa iñambue nde Tupao ambue tupaógui?” Che ñembohovái ko porandu imba’eguasúvape iñambue chetyarõ ha Tupao okakuaave aja ohóvo. Chereñoirõnguare Utah-pe 1932-pe, ñande tupao miembrokuéra ha’ékuri 700.000 rupi añónte, ijatývo Utah-pe ha umi estado ijerereguápe. Upéramo, jaguerekókuri 7 témplo-nte. Ko’ág̃aite, Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua miembrokuéra hetave 17 millones-gui amo 170 tetãme. 1º Abril guive jareko 189 templo ojededikáva heta tetãme ha katu ambue 146-ve oĩva planifikasiõ ha ñemopu’ãme. Añandu añe’ẽva’erãha ko’ã templo propósito-gui ha umi konvénio historia ha funsiõ ñane tupãitũme. Kóva okomplementáta umi oñe’ẽ raẽva’kue rekombo’ekuéra.
I.
Peteĩ konvénio ha’e peteĩ kompromíso oñekumplitaha umi responsavilida. Umi kompromíso personal oñeikotevẽ ñande rekove individual sãmbyhyrã ha pe sosieda oguata hag̃ua hekópe. Ko idea ojedesafia hína ko’ã árape. Peteĩ minoría ñe’ẽpu oñemoĩ hína pe autoridad constitucional rehe ha oha’ã jeyjey tapichakuéra oĩva’erãha libre oimeraẽichagua restricción-gui olimitátava isãso individual. Jaikuaa miles experiencia rupive oĩha umi sãso individual ñamboykéva jahupyty hag̃ua umi ventáha jaiko hag̃ua umi komunida oñemohenda porãvape. Ko’ãichagua restricción sãso individual-pe oñemopyenda tenonderãitéme kompromíso térã konvénio rehe, oje’éva térã oñeimo’ãva rehe oĩha.
Ko’ãva ha’e ehémplo umi konvénio responsavilidagua ñande sosiedápe: (1) huekuéra, (2) militar, (3) personal médiko ha bombero-kuéra. Opaite umi tapicha oĩva umi tembiapo oje’évape ojapo peteĩ kompromíso—py’ỹi oñeformalisáva peteĩ huraménto térã konvénio rupive—okumplitaha umi hembiaporã oñeme’ẽva chupekuéra. Upeichaite avei oiko ñane misionerokuéra ndive. Ao térã plakakuéra odistingíva chupekuéra oreko propósito ramo ohechauka pe omondéva hína oĩha konvénio guýpe ha upévare oreko tembiaporã ombo’e ha oserviva’ẽraha. Peteĩ propósito ojoajúva hese ha’e omomandu’a hag̃ua umi oiporúvape ikonveniokuéra responsavilida. Ndaipóri “paje” umi ijao térã isímbolo distintívo rehe, ha’énte peteĩ ñemomandu’a oñeikotevẽva térã oipytyvõkuaáva umi oiporúvape peteĩ responsavilida especial-ha upe oasumiva’ekuére. Kova añete avei pe símbolo kuairũ kompromíso térã ñemenda reheguápe, ha ifunsiõ ha’éva ome’ẽ aviso umi ohechávape térã omomandu’a upe oiporúvape ikonveniokuéra responsavilida.
II.
Upe ha’éva’ekue umi konvénio rehe, ha’eha peteĩ pyenda pe tekove individual ñeisãmbyhýme g̃uarã ojeiporu particulamente umi konvénio religioso-pe. Heta afiliasiõ ha requisito religioso fundamento ha tembiasakue oñemopyenda konveniokuérare. Ehémplo ramo, pe konvénio Abrahámico imba’eguasueterei heta tradisiõ religioso guasúpe g̃uarã. Opresenta pe idea sagrado Tupã konvénio promesakuéra Ita’ýrakuéra ndive. Antiguo Testamento py’ỹi oñe’ẽ peteĩ konvénio rehe Tupã ha Abraham ha iñemoñare apytépe.
Pe Mormón Kuatiañe’ẽ ñepyrũha pehẽ, ojehaiva’ekue Antiguo Testamento árape, ohechauka hesakãporã funsiõ orekóva umi konvénio Israelita-kuéra tembiasakue ha adorasiõme. Peteĩ ánhel he’i Nefi-pe umi israelita jehaipyre upe árapegua ha’ehákuri “peteĩ judio-kuéra kuatiajehaipyre, oguerekóva umi konvénio Ñandejára ojapova’ekue Israel róga ndive”. Pe Kuatiañe’ẽ 1 Nefi py’ỹi oñe’ẽ pe konvénio Abrahámico reheha Israel rehe “pe Ñandejára tavayguakuéra konveniogua” ramo. Pe konvénio jejapo jepokuaa Tupã térã ambue líder religioso ndive avei oñemombe’u Mormón Kuatiañe’ẽ jehaipyrépe Nefi, José Egipto pegua, Réi Benjamín, Alma ha Capitán Moroni rehe.
III.
Og̃uahẽvo pe ára Jesucristo evanhélio plenitu restaurasiõrã, Tupã ohenói peteĩ profétape, José Smith. Ndajaikuaapái pe ánhel Moroni ñemomarandu ñepyrũ orekova’ekue upe proféta mitãrusu ityarõva ohóvope g̃uarã. Jaikuaa ha’e he’ihague José-pe “Tupã oreko[ha] peteĩ tembiapo [ha’e] ojapo hag̃ua” ha “pe evanhélio sempiterno plenitu” oñepresentava’erã, jepe “umi promesa ojejapova’ekue tuvakuérape”. Avei jaikuaa umi escritura mitãrusu José omoñe’ẽ memeva’ekue, jepe oñeisãmbyhy mboyve chupe omohenda hag̃ua peteĩ tupao, ha’ékuri umi heta ñehekombo’e konvénio rehegua ha’e ombohasáva hína Mormón Kuatiañe’ẽgui. Upe Kuatiañe’ẽ ha’e pe Restauración fuente principal ojeikuaa haĝua pe Evanhélio plenitu, jepe Tupã plan Ita’ýrakuérape ĝuarã, ha Mormón Kuatiañe’ẽ henyhẽ konveniokuéra rehegua referénsiagui.
Omoñe’ẽ porãvo Biblia-pe, José oiméne oikuaa pe referénsia ojejapóva Hebreos Kuatiañe’ẽme pe Salvador rembipotágui “ojapo hag̃ua peteĩ konvénio pyahu Israel ha Judá róga ndive”. Upéva avei ojerreferi Jesús-re “pe konvénio pyahu mediador”. ramo Signifikativamente, pe Salvador ministerio terrenal ñemombe’u oĩva Biblia-pe ojehero “Nuevo Testamento”, ha’éva peteĩ sinónimo virtual “Konvénio Pyahu” rehegua.
Konveniokuéra ha’ékuri fundamental pe evanhélio restaurasiõme. Kóva ojehechakuaa umi mba’e ñepyrũmby Ñandejára omandava’ekue profétape ojapo hag̃ua omohenda hag̃ua Itupao. Pe Mormón Kuatiañe’ẽ ojepublika riremínte, Ñandejára oisãmbyhy Itupao Restaurado ñemohenda, pya’e oñembohératava Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua. Pe revelasiõ ojerrehistrava’ekue Abril 1830-pe omohesakã umi tapicha “oñemog̃uahẽta itupaópe ñemongarai rupive” “otestifika” rire (he’iséva jetestifika solemnemente) “oñearrepenti añete hague opa iñangaipakuéragui, ha oĩporãha chupekuéra omoĩ ijehe Jesucristo réra, oñemoĩporãvo oservi hag̃ua chupe ipahaite peve.”
Upe revelasiõ jey voi uperire omyesakã avei Tupao “py’ỹi oñembyatyva’erã opartisipa hag̃ua mbujape ha vino-gui [y] Ñandejára Jesús ñemomandu’a ramo”. Upe ordenánsa imba’eguasuha oñemyesakã umi konveniogua ñe’ẽ oje’espesifikáva pe élder térã presbítero o’ofisiáva rupivépe. Ha’e ohovasa umi mbujape emblema “opa umi hoʼúva chugui ángape g̃uarã … , otestifika hag̃ua … ne renondépe, O Tupã, Túva Ijapyraʼỹva, haʼekuéra omoĩseha hiʼári nde Raʼy réra, ha tapiaite imanduʼataha hese ha oñongatutaha hembiapoukapykuéra, haʼe omeʼẽvaʼekue chupekuéra”.
Umi konvénio funsiõ tuichavéva ko tupao pyahu restaurado-pe oñemoañete prefásio Ñandejára ome’ẽva’ekuépe Irrevelasiõ jepublika ypýramo guarépe g̃uarã. Upépe Ñandejára omomarandu Ha’e ohenói hague José Smith-pe umi yvy ári oikóva “oñemomombyry [haguére] che ordenansakuéragui ha ojapyhara che konvénio sempiterno”. Ko revelasiõ omohesakã Hembiapoukapykuéra oñeme’ẽ hague “che konvénio sempiterno oñemoĩ hag̃ua.”
Ko árape ñantende umi konvénio funsiõ pe Tupao restaurádo ha imiembrokuéra adorasiõme. Presidente Gordon B. Hinckley ome’ẽ ko ñemombyky upe oguerúva rehe hendive pe ñemongarai ha jepartisipa opa semana Santa Cena-gui: “Opavave miembro ko Tupaogua oikeva’ekuégui ñemongarai ýpe oiko peteĩ konvénio sagrádo pehẽ ramo. Káda japartisipa jave Ñandejára Santa Cena sacramento-gui ñambopyahu upe konvénio”.
Heta umi oñe’eva’ekue ñandéve ko conferencia-pe ñanemomandu’a Presidente Russell M. Nelson py’ỹi ojapo referénsia pe “konvénio rape” rehe, “ñandegueraha jeýva [Tupãme]” ha “ohóva ñande relasiõ reheTupã ndive.” Ha’e ñanembo’e konveniokuéra significado ñane templogua ceremonia-pe ha ñanemokyre’ỹ jahecha hag̃ua pe ipaha iñepyrũmby guive ha “ñapensa celestial-háicha.”
IV.
Ko’ágã añe’ẽve umi konvénio templo pegua rehe. Okumplívo irresponsavilida orrestaurávo Jesucristo evanhélio plenitu, Proféta José Smith ohasa heta hi’ary paha oisãmbyhývo peteĩ templo ñemopu’ã Nauvoo, Illinois-pe. Ha’e rupive Ñandejára orrevela umi ñehekombo’e, doctrina ha konvénio isagrádova isusesorkuéra oadministra hag̃ua umi témplope. Oi umi tapicha oñeivestiva’ekue oñembo’eva’erãme pe Tupã Plan salvasiõ rehegua ha oñeinvitava’erã chupekuéra ojapo hag̃ua konveniokuéra isagrádova. Umi oikova’ekue jeroviarekópe konveniokuérape oñepromete tekove ijapyra’ỹva, “opa mba’e imba’ekueraha” ha “oikóta Tupã ha ICristo ndive tapiaite g̃uarã”.
Umi investidura ceremonia Nauvoo pegua Templo-pe oñeadministrákuri umi ñande pionero ypykue oñemosẽ mboyvemi oñepyrũ hag̃ua ije’ói histórico umi yvyty oĩva Oeste gotyo. Jareko umi pionero testimonio upe pu’aka orresiviva’ekue hikuái ojoajúvo Cristo ndive iñinvestidúra rupi Nauvoo pegua témplope omombarete hague chupekuéra ojapo hag̃ua ije’ói ñe’ẽpoty ha oñemohenda hag̃ua hikuái Oeste-pe.
Tapichakuéra oñeinvestiva’ekue peteĩ templo-pe oreko responsavilida omondévo peteĩ garment templo pegua, peteĩ ao ndojehecháiva oñemondégui umi ao árigua guýpe. Omomandu’a miembrokuéra oñeinvestiva’ekuépe umi konvénio sagrádo ojapova’ekue ha umi jehovasa oñeprometeva’ekue chupekuéra pe templo marangatúpe. Ojehupyty hag̃ua umi propósito marangatu, ñañehekombo’e jaiporu memeva’erãha pe garment templo pegua, umi excepsiõ añoite rehe ha’éva jaikuaahápe oñeikotevẽha javénte. Umi konvénio ndorekóigui día libre, jaipe’a umi ñane garment oñentendekuaa ñemboyke ramoguáicha umi responsavilida ha jehovasa ohóva umíva rehe. Upéva rangue, umi tapicha omondéva i-garment jeroviarekópe ha oñongatu meme ikonveniokuéra templo pegua omoañete idiscipulado Ñandejára Jesucristo rehegua.
Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua omopu’ã hína templo-kuéra opa múndo jerére. Ipropósito ha’e ohovasa Tupã ta’yrakuéra konvenio peguápe templo-pe jeadora reheve ha umi responsavilida sagrádo ha umi pu’aka ha jehovasapy ijapyra’ỹva jajoajuvo Cristo ndive ohupytýva hikuai konvénio rupive.
Jesucristo Tupao ojeikuaa peteĩ tupao ramo omoĩva énfasis konveniokuéra jejapópe Tupã ndive. Konveniokuéra ha’égui ojoajúva peteĩteĩ salvasiõ ha exaltasiõ ordenansakuéra oadministráva ko tupao rrestaurado rehe. Pe ñemongarai ordenánsa ha konveniokuéra ohóva hese ha’e requisito oñeikotevẽva ojeike hag̃ua reino celestial-pe. Umi ordenánsa ha konveniokuéra ojeasociáva templo rehe ha’e umi requisito oñeikotevẽva exaltasiõrã reino celestial-pe, ha’éva tekove opave’ỹva, pe “Tupã don tuichavéva opaitévagui.” Kóva ha’e pe Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapegua enfóke.
Atestifika Jesucristo-gui, ha’éva ko tupao akã, ha ainvoka Ijehovasakuéra opavave ohekávape g̃uarã oñongatu ikonveniokuéra sagrado. Jesucristo rérape, amén.