Conferencia General
Eikuaa Mávapa Nde Añetehápe
Conferencia general octubre 2025-pegua


10:46

Eikuaa Mávapa Nde Añetehápe

Taha’e mamópa ñaime ñande discipulado rapépe, ñande rekove oñemoambue tuichaitereíta jaikuaa porãvérõ mávapa ñande añetehápe.

Ojapo heta ary ore rajy oguereko peteĩ tembiasa pypuku imisiõme. Iñemoneĩ reheve, ambojaʼo peteĩ pehẽ ohaivaʼekue oréve upe semana:

”Kuehe peteĩ miembro ojevýva hína ojerure roho hag̃ua hendápe pya’e ikatumiháicha. Rog̃uahẽvo, rojuhu chupe yvýpe, hasẽ’asývo. Hasẽ rupive, roikuaa opytahague mba’apo’ỹre, oñemosẽtaha hógagui ha ha’éta hoga’ỹva jey”.

Ore rajy he’ive: “Añepyrũ aheka pya’e che escritura-pe, añeha’ãvo ajuhu hag̃ua peteĩ mbaʼe—oimeraẽ mbaʼe—oipytyvõtava chupe. Aheka aja pe versículo iporãvéva, aimo’ã, ‘Mbaʼépa ajapo hína? Kóva ndahaʼéi pe Cristo ojapóneva. Kóva ndahaʼéi peteĩ apañuãi ikatúva ajora, ha katu kóva haʼe añete peteĩ Tupã rajy oikotevẽva che pytyvõ’. Upéicha amboty che escritura, añesũ ijykére, ha añua chupe orerasẽ aja oñondive, ha’e oĩ peve opu’ã hag̃ua ha ombohovake hag̃uáicha ko jehasa’asy”.

Upe kuñakarai oñemoangapyhy rire, ore rajy oiporu umi escritura oha’ã ha oipytyvõ hag̃ua chupe oikũmby hepykue divino añetegua rehe ha ombo’e hag̃ua chupe peteĩva umi añetegua tuichavéva ñande rekove rehegua—ñande ha’eha Tupã ra’y ha rajy ojehayhúva, peteĩ Tupã oñandúva poriahuvereko iporãmbáva ñanderehe jahasa’asývo ha oĩva ñaneipytyvõ hag̃ua ñapu’ã jey aja.

Ha’e mba’e omyesakãva pe doctrina peteĩha ñane misionero-kuéra ombo’éva taha’e Tupã ha’eha ñande Ru Yvagapegua ñanderayhúva. Opa ambue añetegua oñemopu’ã ko ñeikũmby pyenda ári mávapa ñande añetehápe.

Susan H. Porter, Primaria Presidenta General, ombo’e: “Reikuaa ha reikũmby vove mba’eichaitépa rejehayhu peteĩ Tupã ra’y ramo, upéva omoambue opa mba’e. Omoambue mba’éichapa reñeñandu ndejehe rejavy vove. Omoambue mba’éichapa reñeñandu oiko vove umi mba’e hasýva. Omoambue mba’éicha rehecha Tupã rembiapoukapykuéra. Omoambue mba’éichapa remaña ambuekuérare ha avei nde katupyry rejapo hag̃ua ñemoambue.”

Ko ñemoambue ojehecha ñamoñe’ẽvo Moisés tembiasa oñe’ẽvo Tupã ndive ojováre. Upe ñomongeta aja, Tupã jey jey ombo’e Moisés-pe ijehejapyre divino rehegua, he’ívo “Moisés, … nde ha’e che ra’y”. Tupã omyesakã Moisés ha’eha Ita’ýra Peteĩha ra’anga. Moisés ou oikũmby porã mávapa ha’e, oguerekoha tembiapo ojapo hag̃ua, ha oguerekoha peteĩ Ru Yvagapegua ohayhúva chupe.

Ko jehasa rire, pe oñemoĩva ou oipy’ara’ã hag̃ua chupe ha pya’e ohenói chupe he’ívo: “Moisés, kuimba’e ra’y”. Kóva ha’e peteĩ tembiporu jepigua ha peligroso pe oñemoĩva tembiporu apytépe. Ñande Ru Yvagapegua ñanemomandu’a aja meme ha mborayhu reheve ñande ha’eha Ita’yrakuéra, pe oñemoĩva akói oñeha’ãta ñanembohéra ñande kangykuéra rupi. Ha katu Moisés oñemoaranduvéma ha’e ha’eha hetave “yvypóra ra’y” añógui. Ha’e he’i Satanás-pe: “Mávapa nde? Péina ápe, che ha’égui petẽi Tupã ra’y”. Péicha avei, ñambohovakévo ñande rekove jehasa’asy rehe térã ñañandúvo oimeraẽva oñeha’ãha ñanembohéra ñande kangykuéra rupive, tekotevẽ ñañembo’y mbarete mávapa ñande añetehápe jeikuaápe. Tekotevẽ jaheka ñañemoboaje yvate guive, ndaha’éi ñande yke guive. Ha péicha jajapóvo, ñande avei ikatu ja’e mbarete: “Che ha’e peteĩ Tupã ra’y”.

Peteĩ devocional mundial kakuaa imitãvape g̃uarãme, ñande Presidente jahayhuetéva Russell M. Nelson ombo’e: “Upéicha, mávapa peẽ? Tenonderãite, peẽ peteĩ Tupã ra’y, peteĩ convenio ra’y, ha Jesucristo remimbo’e. Peañuãvo ko’ã añetegua, ñande Ru Yvagagua peneipytyvõta pehupyty peipotáva pahaite, ha’éva peikove ára apyra’ỹ meve Iñeime marangatúpe.”

Ndaha’éi coincidencia pe escritura hetave oñemoñe’ẽvape, Tupã ñanemomandu’a ñande joaju Hendive rehe. Opa téra Ha’e ikatúva oiporu apytépe ñembo’e sacramental-pe, Ha’e ojerure ojehero hag̃ua “Tupã, Túva Ijapyraʼỹva.”

Jaikuaávo añete mávapa ñande, jaroviavéta ñande Ru Yvagapegua ñanderayhúva ome’ẽha peteĩ plan jajevy jaiko jey hag̃ua Hendive. Elder Patrick Kearon ombo’e: “Ñande Ru plan iporãva, jepe pe Iplan ‘hechapyrãva’, ojejapo pendegueraha hag̃uáicha ógape, ndaha’éi pendereja hag̃ua okápe. … Tupã oĩ pendereka memévo”. Peimo’ãmi upévare sapy’a—ñande Ru ipu’akapáva, ñanderayhúva oĩ “pendereka memévo”.

Taha’e mamópa ñaime ñande discipulado rapépe, ñande rekove oñemoambue tuichaitereíta jaikuaa porãvérõ mávapa ñande añetehápe. Pehejami tañemoñe’ẽ mokõi tape ikatúva ombopypuku ko ñeikũmby rehe.

Peteĩha, Ñembo’e

Pe Salvador oñepyrũ aja Iministerio yvy ári, ojegueraha tave’ỹme “oĩ hag̃ua Tupã ndive”. Ikatu tekotevẽ ñamoambue ñane akãremiandu ja’éguinte ñane ñembo’ekuéra, jaipe’a peve ára iporãva jajapo hag̃ua comunión ha “ñaĩ hag̃ua Tupã ndive” ára ha ára.

Ajuhu che ñembo’e iporãveha aipe’a vove mbovy minuto añembosako’i hag̃ua añe’ẽ hag̃ua che Ru ndive. Umi escritura ohechauka ñandéve kóva ha’eha peteĩ tembiecharã oikóva. Taha’e José Smith; Nefi, Helamán ra’y; térã Enós, opavave oguereko jepy’amongeta ha ñeimo’ã iñomongeta mboyve Tupã ndive ojehaipýva. Enós he’i hi’ánga iñembyahyiha itúva ñe’ẽ oike pypukúvo ikorasõme. Peteĩteĩva ko’ã techapyrã ñanembo’e tekotevẽha ñañembosako’i espiritualmente pe ára pehẽ ára ha aragua “ñaĩtahápe Tupã ndivépe” g̃uarã.

Nefita-kuérape, pe Salvador ombo’e: “Reñemboʼe vove, eike nde rógape, ha emboty rire pe okẽ, eñemboʼe nde Rúpe”.

Taha’e óga térã kotýpe, pe principio ha’e jajuhu hag̃ua peteĩ tenda ikatúhape ñaneaño ñañembo’e hag̃ua, jaheja hag̃ua ñane ánga tokirirĩ, ha ñañandu hag̃ua “ñe’ẽpu michĩ kirirĩ” ñe’ẽ. Ikatu ñañembosako’i jajepy’amongetávo umi mba’e ñandeaguyjévare ha umi porandu térã jeipy’apy jaguerahasévare ñande Rúpe. Tekotevẽ ñañeha’ã ani hag̃ua jaguereko peteĩ ñembo’e ojejaporeíva jey jey ha katu ñañe’ẽ hag̃ua ñande Ru ndive, ñe’ẽpu atã rupive ikatu ramo.

Aikuaa ñande rekove sarambípe, ñañorãirõvo mitã michĩ ndive térã ñañani ñembyaty apytépe, ndaikatúi jaguereko lujo koty kirirĩ ha ñembosako’i porã rehegua—ha katu umi ñembo’e kirirĩ, pya’e ha urhénte ikatu tuicha he’iseve ñañeha’ãvo “ñaĩ hag̃ua Tupã ndive” voi upe árape.

Ikatu oĩ umi are noñembo’éiva térã ambue noñandúiva iñembo’ekuéra oñehenduha. Añe’ẽme’ẽ peẽme ñande Ru Yvagapegua pendekuaa, penderayhu, ha ohenduseha pendehegui. Ha’e oñe’ẽse penendive. Ha’e oipota penemanduʼa mávapa peẽ.

Elder Jeffrey R. Holland ombo’e ramoite: “Taha’e mboy peñembo’éva, peñembo’eve. Taha’e mbarete peñembo’éva, peñembo’e mbareteve.”

Ñambohetave ha ñamombareteve ñane ñembo’e ári, Mormón Kuatiañe’ẽ ñemoarandu ára ha ára ha ñetupãitũ templo-pe oipytyvõta ñambosako’i ñane akã revelación-pe g̃uarã. Ñañeha’ãvo ñamoporãve ñane ñomongeta ñande Ru Yvagapegua ndive, Ha’e ñanderovasáta ñañandu pypukuve hag̃ua ñande ha’eha Ita’yrakuéra.

Mokõiha, Eju Eikuaa Jesús Ha’eha pe Cristo

Pe jehechauka tuichavéva Ñande Ru Yvagapegua mborayhu rehegua ñanderehe Ita’yrakuéra ramo ha’e pe añetegua ombouhague Ita’ýra, ñande Salvador peteĩteĩme g̃uarã, ñanepytyvõ hag̃ua jaha ógape. Upéicha rupi, tekotevẽ jaju jaikuaa Chupe.

Ojapo heta ary, aserví aja estaca presidente ramo, aguerahauka peteĩ recomendación peteĩ hermano-pe g̃uarã oserviséva ordenánsa apohára ramo templo-pe. Amyesakã rire mba’eichagua ordenánsa apohára iporãva ha’éne ha’e, jejavýpe ajopy “Narrekomendái”, oguerahaukáva pe marandu. Aikatu’ỹ vove ajapyhy jey pe marandúre, ahenói templo presidente-pe ha ha’e: “Ajapo peteĩ jejavy tuicha.” Py’amokõi’ỹre, ko templo presidente porã he’i: “Presidente Eyre, ndaipóri mba’e rejapova’ekue ndaikatúiva oñeperdona ha oñemyatyrõ ipahápe”. Mba’eichaitépa tuicha upe añetegua. Añetehápe, Jesucristo ha’e “ipu’akapáva oporosalva hag̃ua”.

2019-pe oĩkuri peteĩ ñemoambue pypuku templo recomendación porandukuérape. Upéva mboyve, peteĩ ñeporandu oporandu reguerekópa testimonio Jesucristo rembiapo rehe ñande Salvador ha Redentor ramo. Ko’ág̃a oporandu reguerekópa testimonio Hembiapo rehe nde Salvador ha Redentor ramo. Jesucristo Expiasiõ nomba’apói ambue tapichápe g̃uarã añónte; omba’apo ndéve ha chéve g̃uarã. Ha’e che Salvador. Ha’e nde Salvador. Peteĩteĩme g̃uarã. Ha’e rupive añónte nde ha che ikatu jajevy jaiko jey hag̃ua ñande Ru ndive.

Upéicharõ, che hermano ha che hermana-kuéra, tajaheka Chupe. Tañañemoarandu Ijoaju divino Túva ndive ha peteĩteĩ ñanendive rehe. Tañañandu pe purahéi mborayhu redentor rehegua oúva peteĩteĩ ñandéve ñande Redentor rupive ñañearrepentívo. Jajúvo jaikuaa “chupe ha’éva ipu’akapáva oporosalva hag̃ua”, jajúta ñaikũmby ñande, Tupã ra’y ramo, ha’eha Ivy’a—Ijesareko tuichavéva—ha añetehápe peteĩteĩva ovale ojesalva hag̃ua.

Atestifika jaguerekoha peteĩ Túva Yvagapegua ñanderayhúva. Jajúvo jaikuaa ko añetegua opave’ỹva ñembo’e mbarete, revelación personal, ha Jesucristo-pe jeju rupive, ikatu ko’ág̃a ha akóinte ja’e mbarete reheve, “Che ha’e peteĩ Tupã ra’y”. Jesucristo rérape, amén.