2025
Meʻa ʻOku ʻIkai ko e ʻOtuá
Ki Hono Fakamālohia ʻo e Toʻu Tupú, ʻAokosi 2025


Meʻa ʻOku ʻIkai ko e ʻOtuá

Ngaahi Moʻoni ʻe 5 fekauʻaki mo ʻEtau Tamai Hēvaní

Te tau lava ʻo ako lahi fekauʻaki mo e ʻOtuá ʻi he taimi ʻoku mahino ai kiate kitautolu ʻa e meʻa ʻoku ʻikai ko Iá.

vali mo e polosi vali

Tā fakatātaaʻi ʻe Camila Gray

Ko e taha ʻo e ngaahi tāpuaki lahi taha ʻo hono Fakafoki Mai ʻo e ongoongoleleí ko hono toe fakahā mai ʻe he ʻOtuá Ia mo Hono ʻulungaanga ko ha Tamai Hēvani ʻofá. Ka ʻoku tau maʻu he taimi ʻe niʻihi ha ngaahi fakakaukau fekauʻaki mo e ʻOtuá ʻoku ʻikai ke moʻoni. ʻI he taimi ʻoku hoko ai ʻení, te tau lava ʻo ako lahi ko hai ʻa e ʻOtuá ʻi he mahino kiate kitautolu e meʻa ʻoku ʻikai ko Iá.

Ko e ʻOtuá ʻoku ʻikai ko ha sola ia ʻi ha taloni ʻi ha feituʻu mamaʻo ʻaupito.

Ko ʻetau Tamaí Ia, ʻoku fakaofo ange ia ʻi he tamai lelei taha ʻi he māmaní te ke lava ʻo fakakaukauá. Neongo ʻoku ʻikai ke tau manatuʻi ʻetau moʻui ʻi he maama fakalaumālié mo Iá, ka ʻoku haohaoa ʻEne ʻafioʻi fakafoʻituitui kitautolú. ʻOkú Ne maʻu ha sino haohaoa ʻo e kakano mo e hui, pea ʻoku ngaohi kitautolu ʻi Hono tataú.

Kapau ʻokú ke fefaʻuhi ke fakakaukau pe ʻoku fēfē ʻa e ʻOtuá, ʻoku ʻi ai ha sīpinga haohaoa: ko Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí. Naʻe folofola ʻa Kalaisi, “Ko au ko e halá, mo e moʻoní, pea mo e moʻuí: ‘oku ‘ikai haʻu ha tangata ‘e taha ki he Tamaí, kae ‘iate au. Ka ne mou ʻilo au, pehē, kuo mou ʻilo mo ʻeku Tamaí foki” (Sione 14:6–7). ʻI hono fakalea ʻe tahá, kapau ʻoku tau fie ʻilo pe ʻoku fēfē ʻa e Tamai Hēvaní, te tau lava ʻo ako pe ʻoku fēfē ʻa Sīsū Kalaisi! ʻOkú Na faaitaha haohaoa ʻi he taumuʻá.

Ko e ʻOtuá ʻoku ʻikai ko ha taha ia ʻoku fuʻu femoʻuekina kiate koe.

Ko hono moʻoní, ko hono tokoniʻi koe ke ke maʻu e moʻui taʻengatá ko ʻEne ngāué ia mo Hono nāunaú. Ko koe ʻEne meʻa mahuʻinga tahá! ʻOku ʻikai ke fakangatangata Ia ki he taimí ʻo hangē ko kitautolú. Ui kiate Ia ʻi he lotu ʻi ha faʻahinga taimi pē. Hili iá pea fakafanongo ki he ngaahi founga lahi ʻokú Ne tali atu ʻakí.

Ko e ʻOtuá ʻoku ʻikai ko ha taha ia ʻokú ne fakakounaʻi koe ke muimui ʻiate Ia.

Naʻe akoʻi ʻe ʻEletā Teili G. Lenilani ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ʻo pehē, “Ko e taumuʻa ʻa ʻetau Tamai Hēvaní ʻi he tuʻunga fakaemātuʻá, ʻoku ʻikai ke ʻai ʻEne fānaú ke nau fai ʻa ia ʻoku totonú; ka ko e ʻai ʻEne fānaú ke nau fili ke fai ‘a e meʻa ‘oku totonú pea fakaiku ʻo hoko ʻo tatau mo Ia.” Te Ne fakaafeʻi koe, fealeaʻaki mo koe, pea akoʻi atu ʻa e moʻoní, ka he ʻikai ke Ne toʻo hoʻo tauʻatāiná ʻaki hano fakakounaʻi koe ke ke muimui kiate Ia.

Ko e ʻOtuá ʻoku ʻikai ko ha taha ia ʻoku feinga ke Ne maʻu haʻo fehalaaki kae lava ke Ne tauteaʻi koe.

Ka ʻoku hangē ko hono fakalea ia ʻe ʻEletā Petuliki Kialoni ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá, “ʻOku fekumi taʻetūkua ʻa e ʻOtuá kiate koe,” ʻo ʻuhinga ia he ʻikai ke Ne teitei foʻi ʻi he feinga ke tokoniʻi koe ke ke foki kiate Iá. ʻOkú Ne ʻafioʻi ʻe fakanatula pē ʻetau fehangahangai mo e ngaahi meʻa faingataʻá ʻi heʻetau fakahoko ha ngaahi fehalaākí. Ko ia ʻokú Ne ʻomi ai ha founga ke fakamaʻa kitautolu mei he angahalá mo maʻu ha mālohi ʻo fakafou ʻi he Fakalelei ʻa Hono ʻAló.

Ko e ʻOtuá ʻoku ʻikai ko ha taha ia ʻoku tatali atu ke ke “taau” pe “haohaoa” kimuʻa peá Ne toki ʻofa ʻiate koé.

ʻOku taʻe-fakangatangata ʻEne ʻofa ʻiate koé. ʻOkú Ne ʻofa ʻiate koe he taimí ni, ʻi ho tuʻunga taʻehaohaoá! ʻOku ʻomi ʻe Palesiteni Sefilī R. Hōlani, ko e Palesiteni Leʻoleʻo ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá ha fakamahino maʻongoʻonga fekauʻaki mo e moʻoni ko ʻení ʻo pehē: “ʻOku folofola mai kiate kitautolu ha Tamai ʻofa ʻo pehē, ʻHaʻu ʻi ho tuʻunga lolotongá,ʼ ʻo Ne toe tānaki mai, ʻ[ʻOua te ke palani ke fakafiefiemālie pē].ʼ ʻOku tau mamali mo manatuʻi e finangalo ʻa e ʻOtuá ke tau aʻusia ha meʻa lahi ange he tuʻunga ʻoku tau fakakaukau ki aí.” ʻOku feinga ʻa e Tamai Hēvaní ʻi he ʻofa mo e fakalotolahi haohaoa, ke tokoniʻi koe ke ke hoko ʻo hangē ko Iá pea maʻu e meʻa kotoa ʻokú Ne maʻú, ʻi he sitepu taki taha.

Ko Hai ʻa e ʻOtuá

Ko e founga lelei taha ke ʻiloʻi ai hoʻo Tamai Hēvaní ko e hokohoko atu hono maʻu ha ngaahi aʻusia mo Iá. ʻO fēfē? Ako fekauʻaki mo Ia mo Hono ʻAló mei he folofolá mo e ngaahi lea ʻa e kau palōfita moʻuí. Lotu kiate Ia. Tauhi ʻEne ngaahi fekaú. Tuku ha taimi fakalongolongo mo fakataautaha ke moihū ai kiate Ia ʻi he lotú, ʻi he temipalé, pea ʻi he ngaahi potu toputapu kehé. Fakahoko mo tauhi ʻetau ngaahi fuakava mo Iá. Te Ne tokoniʻi koe ke ke ʻiloʻi ko hai Ia mo e ongo ʻokú Ne maʻu kiate koé.