Nezatvrdzujte si srdcia

Znovuzriadenie evanjelia Ježiša Krista sa začalo, keď sa Boh Otec a Jeho milovaný Syn zjavili mladému Josephovi Smithovi, čím odpovedali na jeho pokornú modlitbu. Joseph Smith v rámci znovuzriadenia darom a mocou Božou preložil starobylý záznam. Tento záznam obsahuje „[Božie] jednania s dávnymi obyvateľmi Amerík a obsahuje plnosť večného evanjelia“.

Keď som ako malý chlapec čítal Knihu Mormonovu, často som sa čudoval, prečo Lámán a Lemúél neverili pravdám, ktoré im boli dané, dokonca ani vtedy, keď sa im zjavil Pánov anjel a priamo k nim prehovoril. Prečo nemohli byť Lámán a Lemúél pokornejší a poslušnejší učeniam svojho otca Lechího a svojho mladšieho brata Nefiho?

Jednu z odpovedí na túto otázku som našiel v 1. Nefi, kde sa píše, že Nefi bol „zarmútený pre tvrdosť ich sŕdc“. Nefi sa svojich starších bratov spýtal: „Prečo je tomu tak, že ste tak zatvrdení v srdciach svojich a tak zaslepení v mysliach svojich?“

Čo znamená mať zatvrdené srdce?

Kórejský preklad slova „zatvrdené“ v Knihe Mormonovej vyzerá takto 완악 (Wan-Aak: 頑惡). Táto fráza používa čínsky znak „Wan“ (頑), čo znamená „tvrdohlavý“, a „Aak“ (惡), čo znamená „zlovoľný“. Keď zatvrdíme svoje srdcia, sme zaslepení a dobré veci nemôžu prísť do našich sŕdc ani do našej mysle. Stávame sa tvrdohlavými a začíname sa viac zameriavať na svetské túžby, uzatvárajúc svoje srdcia pred vecami Božími. Rozhodujeme sa zamerať výlučne na svoje vlastné myšlienky, pričom neprijímame názory a vedenie druhých. Rozhodujeme sa neotvoriť svoje srdcia Božím veciam, ale vplyvu vecí sveta a protivníka. Keď sú naše srdcia zatvrdnuté, odolávame vplyvu Ducha Svätého. Sme „pomalí v tom, aby [sme] sa rozpamätali na Pána“ a postupom času „[nemáme] cit“ pre Jeho slová.

Alma učil ľudí v krajine Ammonia, že niektorí „[odmietnu] Ducha Božieho na základe tvrdosti sŕdc svojich“. Tiež učil, že „tí, ktorí budú zatvrdzovať srdcia svoje, tým je daná menšia časť slova, až kým nevedia nič o tajomstvách jeho“. Nakoniec je Duch odňatý a Pán „odníme [Svoje] slovo“ tým, ktorí zatvrdili svoje srdcia, rovnako ako Lámán a Lemúél. Pretože Lámán a Lemúél neustále zatvrdzovali svoje srdcia, odolávali pocitom od Ducha Svätého a rozhodli sa neprijať slová a učenia svojho otca a Nefiho, nakoniec odmietli večné pravdy od Boha.

Nefi na rozdiel od Lámána a Lemúéla pokračoval v pokore a vyhľadával vedenie od Ducha Pánovho. Na oplátku Pán obmäkčil Nefiho srdce. Nefi sa podelil o to, že „volal … k Pánovi; a hľa, on [ho] navštívil a obmäkčil srdce [jeho], že … uveril všetkým slovám, ktoré hovoril otec“. Pán pomohol Nefimu prijať a pochopiť všetky Božie tajomastvá a Jeho slová a uveriť im. Nefi bol schopný mať neustále spoločenstvo Ducha Svätého.

Čo môžeme robiť, aby sme si nezatvrdili srdce?

Po prvé, môžeme praktizovať každodenné pokánie.

Spasiteľ učil: „Kto bude činiť pokánie a príde ku mne ako malé dieťa, toho prijmem.“ Náš milovaný prorok, prezident Russell M. Nelson, učil:

„Pokánie je kľúčom k pokroku. Čistá viera nás udržiava na ceste zmluvy.

„Prosím, neodkladajte pokánie a nebojte sa ho. Satan sa z vášho utrpenia teší. … Začnite ešte dnes prežívať radosť z odloženia prirodzeného človeka. Spasiteľ nás miluje vždy, ale hlavne vtedy, keď činíme pokánie.“

Keď prežívame radosť z obmäkčenia našich sŕdc a z toho, keď prichádzame k Pánovi, stávame sa „ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu“.

Po druhé, môžeme praktizovať pokoru.

Každodenné pokánie prinesie pokoru do našich sŕdc. Chceme sa stať pokornými pred Pánom ako malé dieťa, ktoré poslúcha svojho otca. Potom budeme mať Ducha Svätého stále pri sebe a naše srdcia budú obmäkčené.

S mojou manželkou Sue sme za posledné štyri roky spoznali úžasný manželský pár. Keď sme ich na začiatku spoznali, manžel bol novým členom Cirkvi a jeho manželka sa stretávala s misionármi, aby študovala evanjelium. Stretlo sa s ňou veľa misionárov, aby jej pomohli prísť ku Kristovi. Cítili sme, že má živé svedectvo o evanjeliu a ona vedela, že Cirkev je pravdivá. Počas našich návštev často cítila Ducha a aktívne sa zúčastňovala na všetkých stretnutiach. Veľmi rada trávila čas s úžasnými členmi zboru. Mala však ťažkosti s odhodlaním vstúpiť do vôd krstu. Jedného dňa čítala verše Moroni 7:43 – 44, kde sa píše:

„A znova, hľa, hovorím vám, že nemôže mať vieru a nádej, pokiaľ nebude mierny a pokorného srdca.

A ak je to tak, [vaša] viera a nádej je márna, lebo nikto nie je pred Bohom prijateľný, iba ak mierny a pokorného srdca.“

Po prečítaní týchto veršov si uvedomila, čo musí urobiť. Myslela si, že pochopila význam toho, čo to znamená byť mierna a pokorná. Jej pochopenie však nestačilo na to, aby mala vieru a nádej poslúchať Božie prikázania. Musela sa zbaviť svojej tvrdohlavosti a vlastnej múdrosti. Prostredníctvom pokánia začala prejavovať väčšiu pokoru. Začala chápať pokoru z pohľadu očí Božích. Spoliehala sa na Nebeského Otca a modlila sa, aby obmäkčil jej srdce. Prostredníctvom týchto modlitieb pocítila, že jej Duch dosvedčuje, že Nebeský Otec chce, aby sa dala pokrstiť.

Obaja manželia sa podelili o to, že čím viac sa stávali pokornými, tým viac chápali Božie slová a ich srdcia sa obmäkčili, aby nasledovali učenia nášho Pána Ježiša Krista.

Po tretie, môžeme dôverovať nášmu Spasiteľovi a spoliehať sa na Neho.

Nefi bol skvelým príkladom toho, ako umožnil, aby bolo jeho srdce obmäkčené tým, že dôveroval v Pána. Učil: „Dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky. Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka.“ Podobne v zjavení, ktoré dostal prorok Joseph Smith, Pán povedal: „Vlož dôveru svoju v toho Ducha, ktorý podnecuje činiť dobro – áno, činiť správne, kráčať pokorne.“ Keď vložíme svoju dôveru v Pána a spoliehame sa na Neho, On obmäkčí naše srdcia a budeme mať podporu v našich skúškach, ťažkostiach a trápeniach.

Ak budeme úprimne činiť pokánie, budeme pokorní a budeme dôverovať Pánovi a spoliehať sa na Neho, naše srdcia sa obmäkčia. On potom vyleje Svojho Ducha a ukáže nám tajomstvá neba. Uveríme všetkým slovám, ktoré učil, a naše porozumenie sa prehĺbi.

Náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, bol dokonalým príkladom miernosti. V 2. Nefi 31:7 sa píše: „Ale napriek tomu, súc svätý, ukazuje deťom ľudským, že sa podľa tela pokoruje pred Otcom a dosvedčuje Otcovi, že bude jemu poslušný v zachovávaní prikázaní jeho.“ Aj keď bol svätý a dokonalý, pokoril sa pred Otcom a bol Mu poslušný tým, že sa dal pokrstiť.

Na konci Svojho života v smrteľnosti Ježiš Kristus podriadil Svoju vôľu Otcovi tým, že vypil horký kalich. Toto utrpenie spôsobilo, že sa „chvel bolesťou a krvácal v každom póre, a trpel v tele i v duchu“. Spasiteľ prosil, „aby … nemusel piť ten horký kalich“. „A predsa“ povedal: „Sláva buď Otcovi, a ja som vypil a dokončil som prípravy svoje pre deti ľudské.“

Bratia a sestry, bola nám daná morálna sloboda jednania. Môžeme sa rozhodnúť zatvrdiť svoje srdce alebo sa môžeme rozhodnúť svoje srdce obmäkčiť. V našom každodennom živote sa môžeme rozhodnúť robiť veci, ktoré pozývajú Pánovho Ducha, aby vstúpil do našich sŕdc a prebýval v nich. Viem, že v týchto rozhodnutiach je pokoj a radosť.

Nasledujme príklad nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý sa riadil Otcovou vôľou. Ak to budeme robiť, Pán nám prisľúbil: „Lebo, hľa, budem ich zhromažďovať, tak ako sliepka zhromažďuje kuriatka svoje pod krídla svoje, ak nebudú zatvrdzovať srdcia svoje.“ V mene Ježiša Krista, amen.