Úcta k posvätným veciam

V knihe Exodus cestujeme s Mojžišom na svahy hory Chóréb, keď sa odvrátil od svojich každodenných starostí – niečo, čo by sme mali byť ochotní urobiť my všetci – aby uvidel ohnivý ker, ktorý nezhorel. Keď sa k nemu priblížil, „zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Potom [Boh] riekol: ,Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda.‘“ Mojžiš si s veľkou úctou, pokorou a údivom vyzul svoju obuv a pripravil sa na to, že si vypočuje slovo Pána a zažije Jeho svätú prítomnosť.

Toto posvätné zjavenie na hore bolo skúsenosťou plnou úžasnej úcty. Mojžiša prepojilo s jeho božskou identitou a v skutočnosti bolo kľúčovým prvkom jeho zmeny z pokorného pastiera na mocného proroka, čo ho priviedlo k tomu, aby v živote kráčal po novej ceste. Aj každý z nás môže takto premeniť svoje učeníctvo na vyšší formát duchovnosti tým, že spôsobí, že sa cnosť úcty stane posvätnou súčasťou jeho duchovného charakteru.

Slovo úcta sa dá vystopovať až do latinského slovesa revereri, čo znamená „stáť v úžase nad niečím“. V zmysle evanjelia sa táto definícia spája s pocitom alebo postojom hlbokého rešpektu, lásky a vďačnosti. Takýto prejav voči tomu, čo je posvätné, od tých, ktorí majú skrúšené srdce a hlbokú oddanosť Bohu a Ježišovi Kristovi, podporuje rast radosti v ich duši.

Úcta k posvätným veciam je najväčším prejavom životodarnej duchovnej kvality. Je vedľajším produktom nášho prepojenia so svätosťou a odzrkadľuje lásku k Nebeskému Otcovi a nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a naše priblíženie sa k Nim. Je to tiež jedna z najpovznášajúcejších skúseností pre dušu. Takáto cnosť vedie naše myšlienky, srdce a život smerom k Božstvu. V skutočnosti nie je úcta len jedným prvkom duchovnosti. Je jej podstatou – základom, na ktorej sa buduje duchovnosť, ktorá vytvára osobné prepojenie s božstvom, tak ako to učia naše deti, keď spievajú: „Keď mám úctu, cítim v srdiečku, že Nebeský Otec a Ježiš sú nablízku.“

Ako učeníci Ježiša Krista sme pozvaní, aby sme vo svojom živote pestovali dar úcty, aby sme sa otvorili hlbšiemu spoločenstvu s Bohom a Jeho Synom Ježišom Kristom a zároveň si posilňovali svoj duchovný charakter. Keby sme mali takýchto pocitov vo svojom srdci viac, bezpochyby by v našom živote bola väčšia radosť a potešenie, a bolo by tam menej priestoru pre žiaľ a smútok. Musíme si pamätať, že preukazovanie úcty k posvätným veciam dáva zmysel mnohým veciam, ktoré každý deň robíme a posilňuje pocit vďačnosti – prináša úžas, rešpekt a lásku k vyšším a svätejším veciam.

Nanešťastie, žijeme vo svete, kde sa preukazovanie úcty stáva stále viac a viac nezvyčajným. Svet v skutočnosti neúctu oslavuje, čo dokazuje každý bulvárny časopis, televízny program alebo internet. Nedostatok rešpektu k tomu, čo je posvätné, vytvára stále sa zväčšujúcu ležérnosť postoja a nedbanlivosť v správaní, čo môže jednu generáciu rýchlo vymrštiť k apatii a tú druhú generáciu vhodiť do biedy.

Neúcta nás môže tiež odviesť od zväzkov, ktoré sú poskytnuté Bohom skrze zmluvy, a znížiť náš pocit zodpovednosti pred Božstvom. Následne riskujeme, že sa budeme zaujímať len o svoje vlastné pohodlie; uspokojenie svojich vlastných túžob; a nakoniec sa ocitneme na nesvätých miestach, kde neznášame posvätné veci, či dokonca Boha, a následne svoju božskú podstatu ako dieťa Nebeského Otca. Neúcta voči posvätným veciam napomáha cieľom protivníka tým, že ruší citlivé prieduchy zjavenia, ktoré sú zásadné pre naše duchovné prežitie v našej dobe.

Význam a dôležitosť úcty k tomu, čo je posvätné, je dobre opísaný v písmach. Zdá sa, že jeden príklad v Náuke a zmluvách naznačuje, že úcta k Nebeskému Otcovi a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi je nevyhnutnou cnosťou tých, ktorí dosiahnu celestiálne kráľovstvo.

Ako cirkev sa snažíme o to, že Otca a Syna máme v tej najvyššej posvätnosti a rešpekte v každom smere, vrátane toho, ako Ich znázorňujeme na obrazoch. Vedenie Ducha Svätého je nevyhnutnou súčasťou v určení, ako majú tieto obrazy odzrkadľovať posvätnú podstatu, charakter a božie vlastnosti Otca a Syna. Veľmi opatrne sa vyhýbame zobrazovaniu prvkov, ktoré by mohli odviesť našu pozornosť od nášho primárneho zamerania sa na nášho Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista a na Ich učenie, vrátane toho, ako používame pokročilé nástroje, ktoré ponúkajú technológie, ako je používanie umelej inteligencie (AI) na generovanie obsahu a obrázkov.

Rovnaká zásada sa uplatňuje na každý zdroj informácií dostupný cez oficiálne komunikačné kanály Cirkvi. Každá lekcia, kniha, príručka a každé posolstvo je starostlivo pripravené a schválené pod vedením Ducha, aby sa uistilo, že udržiavame posvätnú cnosť, hodnoty a štandardy evanjelia Ježiša Krista. V nedávnom posolstve mladým dospelým Cirkvi učil starší David A. Bednar: „Aby sa Svätí neskorších dní dokázali orientovať v zložitom priesečníku duchovnosti a technológie, mali by pokorne a s modlitbou 1. identifikovať zásady evanjelia, ktoré môžu usmerňovať ich používanie umelej inteligencie, a 2. úprimne sa usilovať o spoločenstvo Ducha Svätého a duchovný dar zjavenia.“

Moji drahí bratia a sestry, hoci sa moderná technológia stáva veľmi sofistikovanou, nemôže jednoducho nahradiť údiv, úžas a ohromenie, ktoré sa nachádzajú v tom druhu úcty, ktorá sa zrodila pod vplyvom Ducha Svätého. Ako nasledovníci Krista potrebujeme byť usilovní, aby sme si neoslabili prepojenie s Bohom a Jeho Synom tým, že budeme nevhodne používať obsah a obrázky vytvorené pomocou AI. Mali by sme si pamätať, že spoliehanie sa na modernú technologickú „ruku človeka“ nie je vhodné a je to neúctivá náhrada inšpirácie, vzdelania a svedectva, ktoré sa dajú obdržať len prostredníctvom moci Ducha Svätého. Ako vyhlásil Nefi: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky. Nebudem vkladať dôveru svoju v ruku človeka.“

V ďalšom zjavení prorok Joseph Smith dostal pokyn, že chrámy, ktoré boli postavené Pánovi, majú byť miestom úcty k Nemu. Prezident Russell M. Nelson, náš drahý prorok, počas svojej služby silno zdôrazňoval, že máme v posvätných chrámoch uctievať s úctou. V dome Pána sa učíme o vstupe do svätej prítomnosti Otca a Syna. Vždy som pokladal za poučné ba až inšpirujúce, že jedna z prvých vecí, ktoré robíme pri vstupe do chrámu a pri príprave na účasť na posvätných obradoch je, že si vyzujeme obuv a prezlečieme sa do bieleho oblečenia. Tak ako Mojžiš, ak sa na to zameriame, môžeme si všimnúť, že vyzutie si svetskej obuvy je začiatkom kráčania po svätej pôde a premenou na vyššie a svätejšie spôsoby.

Bratia a sestry, nepotrebujeme sa vyšplhať na vrchol hory, tak ako to urobil Mojžiš, aby sme objavili úctu k posvätným veciam a dali nášmu učeníctvu hlbší rozmer duchovnosti a oddanosti. Môžeme ho napríklad nájsť tak, že sa budeme snažiť ochraňovať svoje domáce prostredie od svetských vplyvov. Toto môžeme dosiahnuť, keď sa budeme úprimne a vrúcne modliť pred naším Nebeským Otcom v mene Ježiša Krista a snažiť sa lepšie spoznať nášho Spasiteľa prostredníctvom usilovného štúdia slova Božieho, ktoré sa nachádza v písmach a v učeniach našich prorokov. Takáto duchovná premena môže tiež dodatočne prísť, keď sa snažíme ctiť si zmluvy, ktoré sme s Pánom uzavreli tým, že žijeme v poslušnosti prikázaní. Toto úsilie môže do nášho srdca priniesť pokoj a určité ticho. Keď sa na takéto skutky zameriame, môžeme zaiste pomôcť zmeniť svoj domov na úctivé miesto duchovného útočiska viery, kde prebýva Duch, podobne ako to bolo počas skúsenosti na hore, ktorú mal Mojžiš.

Takú duchovnú zmenu tiež môžeme zažiť, keď sa budeme verne zúčastňovať cirkevných bohoslužieb, vrátane toho, že si srdcia naladíme na Pána pomocou úprimného spevu posvätných cirkevných piesní. Keď sa odvrátime od svetských rozptýlení – tak ako Mojžiš – , hlavne od našich mobilov či čohokoľvek, čo nie je v súlade s týmto posvätným okamihom, umožní nám to, aby sme celú svoju pozornosť obrátili na prijímanie sviatosti, s našou mysľou a srdcom zameranými na Spasiteľa a Jeho zmiernu obeť a spolu s tým na naše vlastné zmluvy. Takéto zameranie počas sviatosti prinesie úctivo obnovujúci okamih nášho spoločenstva so Spasiteľom a zo sabatu vytvorí radosť a zmení náš život.

Túto duchovnú zmenu môžeme nakoniec zažiť v našom učeníctve, keď pravidelne uctievame na hore v podobe Pánovho domu – v našich chrámoch – a keď sa snažíme žiť so zmluvnou dôverou, hlavne, keď čelíme skúškam smrteľného života.

S mojou manželkou sme osobne zažili niekoľko posvätných okamihov, ktoré sa dajú prirovnať k tým na hore a to v úcte, keď sme sa tieto zásady snažili uplatniť v našom živote, čo v našom učeníctve spôsobilo zmysluplnú premenu. Pamätám si, akoby to bolo včera, keď som kráčal po cintoríne predtým, ako sme pochovali naše druhé dieťatko, ktoré sa predčasne narodilo a neprežilo. Moja manželka sa vtedy ešte zotavovala v nemocnici. Pamätám si, že som sa k Bohu modlil s veľkou vrúcnosťou a úctou a žiadal som o pomoc so zvládnutím tejto náročnej skúšky. V tom okamihu som do srdca dostal jasné a mocné duchovné uistenie: Všetko bude v našom živote v poriadku, ak s manželkou vytrváme a budeme sa pridržiavať radosti, ktorá pochádza zo života podľa evanjelia Ježiša Krista. To, čo sa v tom čase zdalo ako ohromujúca výzva plná žiaľu, sa zmenilo na posvätnú, úctivú skúsenosť, záverný kameň, ktorý nám pomáhal udržať si vieru a dal nám dôveru v zmluvy, ktoré sme s Pánom uzavreli a v Jeho zasľúbenia pre mňa a moju rodinu.

Moji bratia a sestry, úcta k tomu, čo je posvätné, prináša pravú vďačnosť, prehlbuje skutočné šťastie, vedie našu myseľ k zjaveniu a do nášho života prináša viac radosti. Naše nohy pokladá na svätú pôdu a pozdvihuje naše srdcia k Božstvu.

Svedčím vám, že keď sa budeme snažiť takúto cnosť zakomponovať do nášho každodenného života, budeme môcť prehĺbiť svoju pokoru, rozšíriť svoje pochopenie Božej vôle pre nás a budeme si môcť posilniť dôveru v zasľúbenia zmlúv, ktoré sme s Pánom uzavreli. Svedčím, že ak tento dar úcty k svätým veciam prijmeme – či už na hore v podobe Pánovho domu, v zborovom dome alebo u nás doma – budeme naplnení nesmiernym ohromením a úžasom, keď sa prepojíme s dokonalou láskou nášho Nebeského Otca a Ježiša Krista. O týchto pravdách s úctou svedčím v posvätnom mene nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista, amen.