Osobná príprava na stretnutie so Spasiteľom

Moji drahí bratia a sestry, minulý október prezident Russell M. Nelson učil: „Teraz je ten čas, aby ste sa vy aj ja pripravili na druhý príchod nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ Keď prezident Nelson hovorí o druhom príchode, vždy je to s radostným optimizmom. Jedno dievča v Primárkach mi však nedávno povedalo, že sa vždy, keď sa spomenie druhý príchod, začne znepokojovať. Povedala: „Bojím sa, pretože predtým, ako Ježiš znova príde, sa stanú zlé veci.“

Takto sa nemusia cítiť len deti. Tou najlepšou radou pre ňu, pre vás a pre mňa je nasledovať Spasiteľovo učenie. Jeho pokyny nie sú ani záhadné, ani zložité. Keď sa nimi riadime, nemusíme sa báť ani byť znepokojení.

Na konci služby Ježiša Krista v smrteľnosti sa Ho spýtali, kedy znova príde. Ako odpoveď učil tri podobenstvá zaznamenané v Matúš 25 o tom, ako sa pripraviť na stretnutie s Ním – či už pri Jeho druhom príchode alebo keď opustíme tento svet. Tieto učenia sú kľúčové, pretože osobná príprava na stretnutie s Ním je ústredným bodom zmyslu života.

Spasiteľ najprv vyrozprával podobenstvo o desiatich pannách. V tomto podobenstve išlo desať panien na svadobnú hostinu. Päť rozumných si prinieslo olej, aby naplnili svoje lampy, a päť pochabých nie. Keď bol ohlásený blížiaci sa príchod ženícha, pochabé panny odišli kúpiť olej. Keď sa vrátili, bolo už neskoro; dvere na hostinu boli zatvorené.

Ježiš poukázal na tri aspekty podobenstva, ktoré nám majú pomôcť. Vysvetlil:

„A oného dňa, kedy prídem v sláve svojej, bude naplnené podobenstvo, ktoré som hovoril ohľadom desiatich panien.

Lebo tí, ktorí sú múdri a prijali pravdu, a vzali si Svätého Ducha za sprievodcu svojho, a neboli oklamaní – veru hovorím vám, tí … toho dňa obstoja.“

Inými slovami, nemuseli sa báť ani znepokojovať, pretože prežijú a budú prosperovať. Zvíťazia.

Ak sme rozumní, pravdu prijímame prijatím evanjelia Ježiša Krista prostredníctvom obradov a zmlúv kňazstva. Potom sa snažíme zostať spôsobilými toho, aby sme mali Ducha Svätého vždy so sebou. Túto schopnosť je potrebné získavať individuálne a osobne, po kvapkách. Dôsledné, osobné, súkromné skutky oddanosti pozývajú Ducha Svätého, aby nás viedol.

Tretím prvkom, ktorý Ježiš zdôraznil, je vyhýbanie sa klamu. Spasiteľ varoval:

„Hľaďte, aby vás nikto nezviedol!

Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, – a mnohých zvedú.“

Spasiteľ vedel, že podvodníci sa budú pokúšať oklamať samotných vyvolených a že mnohí učeníci budú oklamaní. Nemáme veriť tým, ktorí si falošne nárokujú božskú pomoc, ani sa nemáme odvážiť ísť do metaforických púští alebo tajných komnát, aby nás učili falošní ľudia.

Kniha Mormonova nás učí, ako môžeme rozlíšiť podvodníkov od učeníkov. Učeníci vždy podporujú vieru v Boha, službu Bohu a činenie dobra. Nebudeme oklamaní, keď budeme vyhľadávať a prijímať rady od dôveryhodných jednotlivcov, ktorí sú sami vernými učeníkmi Spasiteľa.

Klamu sa môžeme vyhnúť aj pravidelným uctievaním v chráme. To nám pomáha zachovať si večnú perspektívu a chráni nás to pred vplyvmi, ktoré by nás mohli rozptyľovať alebo odvádzať z cesty zmluvy.

Základnou lekciou tohto podobenstva o desiatich pannách je, že sme rozumní, ak prijímame evanjelium, snažíme sa mať pri sebe Ducha Svätého a vyhýbame sa klamu. Päť rozumných panien nemohlo pomôcť tým, ktoré nemali olej; ani za nás nemôže nikto prijať evanjelium, prijať Ducha Svätého za sprievodcu a vyhýbať sa klamu. Musíme to urobiť sami pre seba.

Spasiteľ potom vyrozprával podobenstvo o talentoch. V tomto podobenstve dal jeden muž rôzne sumy peňazí, označované ako talenty, trom sluhom. Jednému sluhovi dal päť talentov, druhému dva a tretiemu jeden. Postupom času prví dvaja sluhovia zdvojnásobili to, čo dostali. Ale tretí sluha jednoducho svoj jediný talent zakopal. Obom sluhom, ktorí svoje talenty zdvojnásobili, muž povedal: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“

Sluhu, ktorý svoj talent zakopal, muž potom pokarhal za to, že bol „zlý a lenivý“. Talent tohto sluhu bol odňatý a jeho vyhnali. Keby bol však tento sluha svoj talent zdvojnásobil, dostal by rovnakú pochvalu a odmenu ako ostatní sluhovia.

Jedným z posolstiev tohto podobenstva je, že Boh od nás očakáva, že budeme zlepšovať schopnosti, ktoré sme dostali, ale nechce, aby sme svoje schopnosti porovnávali so schopnosťami druhých. Zamyslite sa nad týmto poznatkom, ktorý poskytol chasidský učenec Zusya z Anipola z 18. storočia. Zusya bol uznávaný učiteľ, ktorý sa začal báť, keď sa priblížila doba jeho smrti. Jeho učeníci sa spýtali: „Učiteľ, prečo sa trasiete? Žili ste dobrý život; Boh vám určite dá veľkú odmenu.“

Zusya povedal: „Ak mi Boh povie: ‚Zusya, prečo si nebol ďalším Mojžišom?‘ Poviem: ‚Pretože si mi nedal takú veľkosť duše, akú si dal Mojžišovi.‘ A ak sa postavím pred Boha a On povie: ‚Zusya, prečo si nebol ďalším Šalamúnom?‘ Poviem: ‚Pretože si mi nedal Šalamúnovu múdrosť.‘ Ale, čo poviem, ak sa postavím pred svojho Tvorcu a On povie: ‚Zusya, prečo si nebol Zusyom? Prečo si nebol mužom, ktorým som ti dal schopnosť byť?‘ Ach, preto sa trasiem.“

Boh bude skutočne sklamaný, ak sa pri zveľaďovaní schopností, ktoré sme dostali od Boha, nebudeme spoliehať na zásluhy, milosrdenstvo a milosť Spasiteľa. S Jeho milujúcou pomocou od nás očakáva, že sa staneme najlepšou verziou samých seba. To, že môžeme začať s rôznymi schopnosťami, je pre Neho nepodstatné. A malo by to byť nepodstatné aj pre nás.

Nakoniec Spasiteľ vyrozprával podobenstvo o ovciach a kozách. Keď sa vráti vo Svojej sláve, „i zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava“.

Tí po Jeho pravici sa stali dedičmi v Jeho kráľovstve a tí po Jeho ľavici nedostali žiadne dedičstvo. Charakteristickým znakom bolo to, či Mu dali jesť, keď bol hladný, či Mu dali napiť, keď bol smädný, či Ho prijali, keď bol cudzinec, či Ho zaodeli, keď bol nahý, a či Ho navštevovali, keď bol chorý alebo uväznený.

Všetci boli zmätení, aj tí po pravici, aj tí po ľavici. Pýtali sa, kedy Mu dali alebo kedy nedali jedlo, pitie a oblečenie alebo Mu pomohli, keď bol zraniteľný. Spasiteľ odpovedal: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Posolstvo podobenstva je jasné: keď slúžime druhým, slúžime Bohu; keď to nerobíme, je to sklamaním. On očakáva, že využijeme svoje dary, talenty a schopnosti na požehnanie životov detí Nebeského Otca. Božský impulz slúžiť druhým ilustruje báseň, ktorú v 19. storočí napísal fínsky básnik Johan Ludvig Runeberg. S mojimi súrodencami sme počas detstva opakovane počúvali báseň „Farmár Paavo“. V básni bol Paavo chudobným farmárom, ktorý žil so svojou manželkou a deťmi v strednom Fínsku v oblasti jazier. Niekoľko rokov po sebe bola väčšina jeho úrody zničená, či už prívalom z jarného roztopeného snehu, letných krupobití alebo skorých jesenných mrazov. Vždy, keď prišla biedna úroda, farmárova manželka nariekala: „Paavo, Paavo, ty starec nešťastný, Boh nás opustil.“ Paavo na oplátku stoicky povedal: „Zmiešaj kôru s ražnou múkou na chlieb, aby deti nehladovali. Tvrdšie pracovať budem na odvodnení polí močaristých. Boh nás skúša, ale postará sa.“

Zakaždým, keď bola úroda zničená, Paavo povedal svojej manželke, aby zdvojnásobila množstvo kôry, ktorú primiešala do múky, aby zahnala hladovanie. Pracoval tiež usilovnejšie, kopal priekopy, aby odvodnil pôdu a znížil náchylnosť svojich polí na jarný príval vody a skoré jesenné mrazy.

Po rokoch útrap Paavo konečne zožal bohatú úrodu. Jeho manželka jasala: „Paavo, Paavo, šťastné časy toto sú! Je čas zahodiť kôru a upiecť chlieb len z raže.“ Ale Paavo úctivo chytil svoju manželku za ruku a povedal: „Zmiešaj polovicu múky s kôrou, lebo polia nášho suseda zamrzli.“ Paavo obetoval svoju odmenu a odmenu svojej rodiny, aby pomohol svojmu zničenému a zúboženému susedovi.

Poučenie zo Spasiteľovho podobenstva o ovciach a kozách je, že máme používať dary, ktoré sme dostali – čas, talenty a požehnania – na to, aby sme slúžili deťom Nebeského Otca, najmä tým najzraniteľnejším a v najväčšej núdzi.

Mojou výzvou pre znepokojené dieťa z Primáriek, ktoré som predtým spomenul, a pre každého z vás, je nasledovať Ježiša Krista a dôverovať Duchu Svätému ako drahocennému priateľovi. Spoľahnite sa na tých, ktorí vás milujú a ktorí milujú Spasiteľa. Vyhľadávajte Božie vedenie, aby ste rozvíjali svoje jedinečné schopnosti a pomáhali druhým, aj keď to nie je ľahké. Budete pripravení stretnúť sa so Spasiteľom a môžete sa pripojiť k prezidentovi Nelsonovi v radostnom optimizme. Keď to urobíte, budete pomáhať pripravovať svet na druhý príchod Ježiša Krista a budete požehnaní dostatočnou nádejou na to, aby ste vstúpili do odpočinutia a šťastia Pánovho, teraz aj v budúcnosti.

Ako sa spieva v jednej z našich nových náboženských piesní:

V mene Ježiša Krista, amen.