Pravá láska – znak pravého učeníctva

Učeník je nasledovník alebo študent niekoho druhého. Učeníci sú „učni“, ktorí venujú svoj život tomu, aby sa stali takými, ako je ich učiteľ. Byť učeníkom Ježiša Krista teda znamená viac ako len veriť Jeho učeniam a náuke. Znamená to dokonca viac ako len uznanie Jeho božskosti a prijatie Jeho osoby ako nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, hoci je to tiež absolútne dôležité.

Prezident Dallin H. Oaks vysvetlil: „Nasledovanie Krista nie je všednou ani príležitostnou praktikou. Je to nepretržitý záväzok a spôsob života, ktorý nás má viesť vždy a všade.“ Učeníctvo je úmyselná cesta, ktorou ideme, aby sme boli premenení prostredníctvom Pánovej zmiernej obete a Jeho uschopňujúcej moci. Skutočným cieľom učeníctva je stať sa doslova takými, ako je Ježiš Kristus – dokonca až tak veľmi, že „[prijmeme] obraz jeho do tvárí svojich“.

Aby sme boli Pánovými učeníkmi, musíme každý deň úmyselne napodobňovať Jeho myšlienky a skutky – napríklad Jeho poslušnosť, pokoru a trpezlivosť. Keď postupne začleňujeme tieto vlastnosti do svojej vlastnej identity, stávame sa „[účastníkmi] na [Jeho] božskej prirodzenosti“. Toto napodobňovanie Spasiteľovho charakteru je stredobodom nášho uctievania Jeho osoby. Ako učil prezident Nelson: „Náš hlboký obdiv k Ježišovi najlepšie vyjadríme naším napodobňovaním Ježiša.“

Zo všetkých tých mnohých božských vlastností Ježiša Krista, ktoré máme napodobňovať, má jedna z nich popredné miesto a stelesňuje všetky ostatné. Táto vlastnosť je Jeho čistá láska alebo pravá láska. Prorok Mormon aj apoštol Pavol nám pripomínajú, že bez pravej lásky „nie [sme] ničím“. Alebo ako bolo zjavené prorokovi Josephovi Smithovi, bez „[pravej lásky nemôžeme] učiniť nič“.

Sám Spasiteľ určil lásku za označenie alebo znak, podľa ktorého ľudia rozpoznajú Jeho učeníkov, keď vyhlásil:

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.

Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“

Pravá láska je bohatý pojem, ktorý môže byť ťažké definovať, ale je ľahko rozpoznateľná všetkými, ktorých sa dotkla. Príručka Kážte Moje evanjelium učí, že „pravá láska, tak ako viera, vedie k činu“. Pravá láska môže byť naozaj opísaná ako „láska v praxi“. Tento opis poskytuje významné porozumenie zhrňujúceho výroku o Spasiteľovom živote – On „chodil, dobre činil“.

Ako nasledovníci Ježiša Krista sa máme snažiť napodobňovať spôsob, akým Majster preukazoval druhým Svoju čistú lásku. Hoci Spasiteľ prejavuje pravú lásku mnohými spôsobmi, rád by som obrátil pozornosť na tri konkrétne vzory Jeho pravej lásky, ktoré sú na Jeho pravých učeníkoch okamžite viditeľné.

Po prvé, Spasiteľ prejavoval pravú lásku tým, že bol súcitný. Počas Svojej služby medzi Nefitmi, ako je to zaznamenané v Knihe Mormonovej, Pán vyzval ľudí, aby sa vrátili domov a premýšľali nad vecami, ktoré učil a pripravili sa na Jeho návrat na druhý deň. V tomto zázname sa potom píše:

„[Ľudia plakali] a uprene na neho [hľadeli], akoby ho chceli prosiť, aby s nimi zostal ešte chvíľu.

A on im povedal: Hľa, vnútro moje je naplnené súcitom voči vám.“

Súcit je tou časťou pravej lásky, ktorá sa snaží zmierniť utrpenie. Pán, ktorý bol naplnený súcitom, uzdravoval medzi týmito ľuďmi chorých a sužovaných. Potom žehnal ich deti, pričom z neba zostúpili anjeli, ktorí ich obklopili. Tieto nežné, láskyplné skutky a mnohé ďalšie veci vykonal preto, lebo „bolo Mu ich ľúto“.

Keď som slúžil v Južnej Amerike ako mladý misionár, tiež mi pomohol súcit drahého priateľa. Keď som jedného večera išiel autom s mojím spoločníkom domov k nášmu misijnému prezidentovi, pred moje auto zrazu zabočil mladý muž na bicykli. Stalo sa to tak rýchlo, že som zrážke nedokázal zabrániť. Žiaľ, tento mladý muž kvôli nárazu zomrel. Bol som kvôli strate jeho života zničený. Keď na mňa dopadla strašná realita toho, čo sa práve odohralo, odviedli ma, vydeseného a v šoku, do väzenia a zatvorili ma. Nikdy som nebol viac vystrašený a osamelý. Naplnilo ma zúfalstvo a strach, že budem uväznený po zvyšok svojho života.

Druhý misionár, starší Brian Kochevar, sa dozvedel o tejto nehode a bol pohnutý súcitom. Prišiel do väzenia a prosil policajtov, aby mu dovolili so mnou zostať v cele, aby som nebol sám. Prekvapujúco s tým súhlasili. Do dnešného dňa cítim hlbokú vďačnosť za skutok kresťanskej lásky tohto učeníka, ktorý ma počas chvíle najväčšieho utrpenia v mojom živote upokojil a utešil. Jeho súcit plný pravej lásky bol veľavravný znak jeho učeníctva. Ako poznamenal prezident Nelson: „Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako rozpoznať pravého nasledovníka Ježiša Krista, je to, do akej miery sa k druhým správa súcitne.“

Ďalším príkladom toho, ako Spasiteľ prejavuje Svoju lásku, je prostredníctvom toho, že si všíma nevyslovené potreby druhých a napĺňa ich Svojou službou. Muža, ktorý bol 38 rokov chorý a ktorý nemal nikoho, kto by mu pomohol, Pán uzdravil a povzbudil ho, aby žil spravodlivo. Žene, ktorá bola pristihnutá pri cudzoložstve, ponúkol namiesto odsúdenia nádej a útechu. Ochrnutému mužovi, ktorý bol spustený zo strechy, Pán ponúkol odpustenie hriechov, nie len uzdravenie tela.

Keď som bol povolaný, aby som slúžil ako biskup, zhromaždenia sviatosti boli kvôli našim šiestim malým deťom pre moju manželku Cristin náročné, pretože sa o ne musela starať sama, kým ja som sedel na pódiu. Ako si asi viete predstaviť, naše deti často neboli ani zďaleka úctivé. Dvaja členovia nášho zboru, John a Debbie Benichovci, ktorí si všimli jej situáciu, si začali každú nedeľu sadať vedľa nej, aby jej pomohli. Ich láskavosť pokračovala dlhé roky a stali sa pre našu rodinu náhradnými starými rodičmi. Tak ako Pán, aj títo učeníci si všimli nevyslovenú potrebu a konali v láske – hlavnom znaku svojho učeníctva.

A nakoniec, Spasiteľova dokonalá láska sa zameriava na to, aby umožnil všetkým Božím deťom naplniť náš božský potenciál, aby sme sa „podieľali … na spáse jeho a jeho moci vykúpenia“. Keď sa staneme viac takými, ako je náš Majster, naša túžba pomáhať našim bratom a sestrám na ceste zmluvy sa prirodzene zväčší.

Môžeme napríklad pozdvihnúť tých, ktorí sa cítia urazení alebo zabudnutí a spriateliť sa s nimi, pomôcť tým, ktorí sú v našej kongregácii noví, aby sa cítili vítaní, či pozvať priateľov, aby s nami uctievali na zhromaždení sviatosti – možno aj túto nadchádzajúcu Veľkú noc. Existuje nespočetne veľa spôsobov, ako môžeme druhých povzbudiť a pomôcť im v ich pokroku, ak úmyselne a s modlitbou vyhľadávame pomoc nebies, aby sme mali oči, ktoré vidia a srdce, ktoré cíti tak, ako ich vidí a čo k nim cíti Ježiš Kristus.

Pomáhanie druhým na ich ceste zmluvy môže získať podobu netradičného skutku služby. Napríklad, počas môjho súčasného poverenia na Filipínach som sa dozvedel o rodine Agamatovej. Dali sa pokrstiť v roku 2023 a potom si nadšene stanovili dátum, aby boli spečatení ako rodina v neďalekom chráme v Urdanete na Filipínach. Krátko pred termínom rodiny však tento región zasiahlo niekoľko tajfúnov. Brat Agamata, farmár, ktorý pestoval ryžu, nemohol počas drsných búrok zasadiť plodiny. Keď sa smršte nakoniec skončili, musel ryžu rýchlo zasadiť, kým bola pôda nasiaknutá vodou – čo sú ideálne podmienky na sadenie. Žiaľ, cesta do chrámu musela byť odložená na neskôr.

Dvaja učeníci, starší a sestra Cauilanovci, spolu s tromi mladými misionármi zameranými na službu, počuli o probléme rodiny Agamatovej a napriek tomu, že nemali žiadne farmárske skúsenosti, ponúkli pomoc. Pracovali pod páliacim slnkom a pomohli so sadením, čím umožnili rodine Agamatovej dokončiť túto úlohu a zúčastniť sa ich chrámového pečatenia podľa plánu. Starší Cauilan poznamenal, že „[tváre Agamatovcov] žiarili, keď sme ich videli v dome Pána oblečených v bielom. Radosť, ktorú sme cítili, keď sme slúžili jednotlivcovi, je neporovnateľná!“

Rodina Agamatová sa teraz raduje z bohatých požehnaní spečatenia ako večnej rodiny, pretože zopár druhých učeníkov, ktorí boli naplnení pravou láskou – znakom ich učeníctva – sa rozhodlo pomôcť svojim bratom a sestrám posunúť sa vpred na ich ceste zmluvy.

Bratia a sestry, učeníctvo Ježiša Krista je jediným spôsobom, ako získame trvalé šťastie. Je to cesta plná úmyselných a cieľavedomých skutkov lásky voči druhým. Hoci môže byť cesta učeníctva ťažká a náročná a hoci môžeme mať niekedy problémy a zlyhať, môžeme nabrať útechu z toho, že Boh o nás vie a túži nám pomôcť vždy, keď sa snažíme. Izaiáš nám pripomína, že „[Boh nás podrží] za pravicu a [povie nám]: Neboj sa, ja ti pomôžem!“

S týmto uistením od nášho Otca v nebi sa vrúcne modlím, aby sme nasledovali výzvu prezidenta Nelsona dať svoje učeníctvo na prvé miesto. Kiež sa „[modlíme] k Otcovi z celej sily srdca“, aby sme „mohli byť naplnení touto láskou, ktorú dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna jeho, Ježiša Krista; … aby sme, keď sa zjaví, boli ako on“, pretože budeme niesť znak pravého učeníctva, ktorým je „pravá láska … čistá láska Kristova“.

Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je naším žijúcim, veľkolepým Spasiteľom, Vykupiteľom, Vzorom a Priateľom. V mene Ježiša Krista, amen.