Božská pomoc počas smrteľnosti

Pán zjavil niekoľko vecí o predsmrteľnom živote prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Existovali sme tam ako Božie duchovné deti. Keďže Boh chcel pomôcť Svojim deťom s pokrokom, rozhodol sa, že stvorí zem, na ktorej dostaneme telo, budeme sa učiť zo skúseností, vybudujeme si božské vlastnosti a budeme skúšaní, aby sa zistilo, či budeme dodržiavať Božie prikázania. Tí, ktorí sa kvalifikujú, „budú mať slávu pridanú na hlavu svoju na veky vekov“ (Abrahám 3:26).

Boh si zvolil Svojho Jednorodeného Syna, aby bol naším Spasiteľom a tak stanovil podmienky tohto božského plánu. Lucifer, ktorého navrhnutá alternatíva by zničila slobodnú vôľu človeka, sa stal Satanom a bol „zvrhnutý“. Satan bol vyhnaný na zem a bola mu odopretá výsada smrteľného života. Bolo mu dovolené snažiť sa „[klamať] a [zaslepovať] ľudí a [odvádzať] ich do zajatia podľa vôle svojej, dokonca toľko, koľko ich nechce počúvať hlas [Boží]“ (Mojžiš 4:4).

Nevyhnutným prvkom Božieho veľkého plánu pre rast Jeho detí v smrteľnosti bolo, aby zažili „protivenstvo vo všetkých veciach“ (2. Nefi 2:11). Rovnako ako sa naše svaly nemôžu vytvoriť alebo udržať bez toho, aby sme sa popasovali so zákonom gravitácie, tak aj rast v smrteľnosti si od nás vyžaduje, aby sme sa popasovali so Satanovým pokušením a iným protivenstvom v smrteľnosti. Pre duchovný rast je najdôležitejšia požiadavka, aby sme sa rozhodli medzi dobrom a zlom. Tí, ktorí sa rozhodnú pre dobro, budú pokračovať smerom k svojmu večnému určeniu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre zlo – čo urobia všetci v rôznych pokušeniach smrteľnosti – budú potrebovať spásonosnú pomoc, ktorú milujúci Boh vytvoril a poskytol.

Tá zďaleka najsilnejšia pomoc v smrteľnosti od Boha je to, že poskytol Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý trpel, aby zaplatil cenu za hriechy, za ktoré sa činilo pokánie, a aby za ne poskytol odpustenie. Toto milosrdné a úžasné uzmierenie vysvetľuje, prečo je viera v Pána Ježiša Krista prvou zásadou evanjelia. Jeho uzmierenie „uskutočňuje vzkriesenie mŕtvych“ (Alma 42:23) a uzmieruje „hriechy sveta“ (Alma 34:8), a maže tak všetky naše hriechy, za ktoré sme činili pokánie a dáva nášmu Spasiteľovi moc pomôcť nám v našich slabostiach v smrteľnosti.

Okrem tohto úžasného vymazania hriechov, ktoré sme spáchali a ktoré nám boli odpustené, poskytuje plán milujúceho Otca a Syna mnohé ďalšie dary, aby nás ochránil, vrátane toho, že nás v prvom rade chráni pred spáchaním hriechu. Náš smrteľný život vždy začína otcom a matkou. V ideálnom prípade sú obaja k dispozícii s ich odlišnými darmi, aby nás v našom raste viedli. Ak to tak nie je, ich neprítomnosť je súčasťou protivenstva, ktoré musíme prekonať.

Plán nášho Nebeského Otca poskytuje ďalšie druhy pomoci, aby nás viedli počas našej cesty v smrteľnosti. Budem hovoriť o štyroch z nich. Prosím, nedržte ma za slovo ohľadom čísla štyri, lebo tieto druhy pomoci sa medzi sebou prelínajú. Okrem nich existujú aj ďalšie milosrdné spôsoby ochrany.

Po prvé, budem hovoriť o svetle alebo Duchu Kristovom. Vo svojom úžasnom učení v knihe Moroni, Moroni cituje učenie svojho otca „Duch Kristov je daný každému človeku, aby mohol rozoznávať dobro od zla“ (Moroni 7:16). Rovnaké učenie čítame v súčasných zjaveniach:

„A Duch dáva svetlo každému človeku, ktorý prichádza do sveta; a Duch osvecuje vo svete každého človeka, ktorý počúva hlas Ducha“ (Náuka a zmluvy 84:46).

A opäť: „Lebo Duch môj je vyslaný do sveta, aby osvietil pokorných a skrúšených a odsúdil bezbožných“ (Náuka a zmluvy 136:33).

Prezident Joseph Fielding Smith tieto verše vysvetlil: „Pán neponechal ľudí (keď sa narodia do tohto sveta) bezmocných, aby s tápaním hľadali svetlo a pravdu, ale každý človek … sa narodí s právom obdržať vedenie, pokyny a rady od Ducha Kristovho alebo Svetla pravdy.“

Druhým veľkým spôsobom pomoci poskytnutým od Pána, aby sme sa správne rozhodli, je skupina božských vedení v písmach, ktorá je súčasťou plánu spásy (plánu šťastia). Týmito vedeniami sú prikázania, obrady a zmluvy.

Prikázania definujú cestu, ktorú pre nás náš Nebeský Otec vyznačil na to, aby sme po nej pokračovali k večnému životu. Ľudia, ktorí si prikázania predstavujú ako spôsob, akým sa Boh rozhoduje, koho potrestať, nechápu zámer, ktorý má Boží láskyplný plán šťastia. Na tejto ceste môžeme postupne dosiahnuť potrebný vzťah s naším Spasiteľom a kvalifikujeme sa na zvýšenie Jeho moci, aby nám pomohla na našej ceste k cieľu, ktorý On chce pre nás všetkých. Náš Nebeský Otec túži, aby sa všetky Jeho deti vrátili do celestiálneho kráľovstva, kde prebýva Boh a náš Spasiteľ a aby mali taký život, ako tí, ktorí prebývajú v celestiálnej sláve.

Obrady a zmluvy sú súčasťou zákona, ktorý vymedzuje cestu k večnému životu. Obrady a posvätné zmluvy, ktoré skrze ne uzatvárame s Bohom, sú požadovanými krokmi a nevyhnutnými mantinelmi na tejto ceste. Na úlohu zmlúv sa rád pozerám ako na preukázanie, že podľa Božieho plánu sú Jeho najvyššie požehnania dané tým, ktorí dopredu sľúbia, že budú dodržiavať určité prikázania a ktorí tieto prísľuby dodržia.

Ďalšími druhmi pomoci, ktoré dáva Boh za robenie správnych rozhodnutí, sú prejavy Ducha Svätého. Duch Svätý je tretím členom Božstva. Jeho funkciou, opísanou v písmach, je svedčiť o Otcovi a Synovi, učiť nás, všetko nám pripomínať a viesť nás k všetkej pravde. Písma obsahujú mnohé opisy prejavov Ducha Svätého, ako napríklad duchovné svedectvo ako odpoveď na otázku o pravdivosti Knihy Mormonovej. Prejav by sme si nemali pomýliť s darom Ducha Svätého, ktorý je udelený po krste.

Jedným z najvýznamnejších druhov Božej pomoci venovanej Jeho verným deťom je dar Ducha Svätého. Dôležitosť tohto daru je vidieť vo fakte, že ho formálne udeľujeme po pokání a krste vodou, „a potom [ako vysvetľujú písma] prichádza odpustenie hriechov vašich ohňom a Duchom Svätým“ (2. Nefi 31:17). Osoby, ktoré majú odpustenie hriechov – a ktoré si potom pravidelne obnovujú svoje očistenie prostredníctvom každodenného pokánia a života podľa zmlúv, ktoré uzatvárajú prostredníctvom obradu sviatosti – sa kvalifikujú na zasľúbenie, že Duch Svätý, Duch Pána, môže byť vždy s nimi (pozri Náuka a zmluvy 20:77).

Preto prezident Joseph F. Smith učil, že Duch Svätý „osvetlí myseľ ľudí ohľadom vecí Božích, aby ich presvedčil v čase ich obrátenia ohľadom toho, aby vykonali vôľu Otca, a aby v nich bol trvalým svedectvom ako spoločník počas života a konal ako spoľahlivý a bezpečný sprievodca ku všetkej pravde a naplnil ich deň za dňom radosťou a šťastím, sklonom činiť dobro všetkým ľuďom, aby radšej vytrpeli zlo ako zlo činili, aby boli láskaví a milosrdní, zhovievaví a plní pravej lásky. Všetci, ktorí vlastnia tento neoceniteľný dar, túto drahocennú perlu, majú neustály smäd po spravodlivosti. Bez pomoci Ducha Svätého,“ povedal prezident Smith na záver, „nemôže žiadny smrteľník kráčať po rovnej a úzkej ceste.“

S toľkými mocným druhmi pomoci, ktoré nás vedú na našej ceste v smrteľnosti, je sklamaním, že toľkí zostávajú nepripravení na ich určené stretnutie s naším Spasiteľom a Vykupiteľom Ježišom Kristom. Jeho podobenstvo o desiatich pannách, ktoré sa na tejto konferencii často spomínalo, naznačuje, že z tých, ktorých pozve, aby sa s Ním stretli, bude iba polovica pripravená.

Všetci poznáme príklady tých nepripravených: navrátení misionári, ktorí prerušili svoj duchovný rast obdobiami neaktívnosti, mládež, ktorá ohrozila svoj duchovný rast tým, že sa odčlenili od učení Cirkvi a cirkevných aktivít, muži, ktorí odložili vysvätenie do Melchisedekovho kňazstva, muži a ženy – niekedy potomkovia ctených pionierov alebo hodných rodičov – ktorí opustili cestu zmluvy tým, že neuzatvárajú zmluvy vo svätom chráme a že ich nedodržujú.

Mnoho z týchto odklonov sa stane, keď členovia nenasledujú základný plán duchovnej údržby pozostávajúci z osobnej modlitby, pravidelného štúdia písiem a častého pokánia. Naopak, niektorí zanedbávajú každotýždenné obnovenie zmlúv, ktorým je účasť na sviatosti. Niektorí hovoria, že Cirkev nenapĺňa ich potreby. Tí nahrádzajú to, čo pokladajú za svoje budúce potreby predtým, ako to Pán poskytne v Jeho mnohých učeniach a príležitostiach na nevyhnutnú službu druhým.

Na takéto odklony existuje liek, ktorým je pokora a dôvera v Pána. Ako učí Kniha Mormonova, Pán „žehná a činí dobre tým, ktorí v neho vkladajú dôveru“ (Helaman 12:1). Dôvera Pánovi je špecifická potreba pre všetkých, ktorí nesprávne porovnávajú požehnania Božie a učenia Jeho prorokov s najnovšími zisteniami a múdrosťou človeka.

Hovoril som o mnohých druhoch smrteľnej pomoci, ktoré náš milujúci Otec v nebi dal Svojim deťom, aby sa k Nemu vrátili. Našou úlohou v tomto božskom pláne je, aby sme dôverovali Bohu a tieto druhy pomoci vyhľadávali a používali, a to predovšetkým uzmierenie Jeho milovaného Syna, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, Ježiša Krista. Modlím sa, aby sme tieto zásady učili a žili podľa nich. V mene Ježiša Krista, amen.