„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci“
Naša láska k Bohu a Jeho deťom je mocným svedectvom pre svet, že toto je skutočne Spasiteľova Cirkev.
Pred mnohými rokmi sme so sestrou Uchtdorfovou cestovali po južnom Nemecku. Bolo to tesne pred Veľkou nocou a my sme pozvali našu dobrú priateľku, ktorá nebola členkou Cirkvi, aby s nami prišla na nedeľnú bohoslužbu. Túto našu drahú priateľku máme radi, preto nám prišlo normálne a prirodzené podeliť sa s ňou o to, čo cítime k Spasiteľovi a Jeho Cirkvi, a pozvať ju, aby prišla a aby to uvidela! Pozvanie prijala a pripojila sa k nám na zhromaždení neďalekej pobočky.
Ak ste niekedy priviedli nejakého priateľa či priateľku na prvé zhromaždenie, pravdepodobne sa viete stotožniť s tým, ako som sa v to nedeľné ráno cítil. Chcel som, aby všetko vyšlo úplne dokonalo. Naša priateľka bola veľmi vzdelaná a duchovne založená. Veľmi som dúfal, že zhromaždenie tejto pobočky na ňu urobí dobrý dojem a dobre odprezentuje Cirkev.
Pobočka sa schádzala v prenajatých priestoroch na druhom poschodí obchodu s potravinami. Aby sme sa tam dostali, museli sme vyjsť po schodoch v zadnej časti budovy a prejsť okolo tovaru, ktorý tam bol uskladnený a silne zapáchal.
Keď sa začalo zhromaždenie sviatosti, myslel som na našu priateľku, ktorá to zažívala po prvýkrát, a nemohol som si pomôcť nevšímať si veci, ktoré ma trochu vyvádzali z miery. Spev napríklad neznel úplne tak ako od speváckeho zboru Tabernacle Choir. Počas sviatosti bolo počuť nepokojné, hlučné deti. Rečníci robili, čo sa dalo, ale neboli skúsení v prezentovaní pre verejnosť. Na zhromaždení som sedel s nádejou, že Nedeľná škola možno vyjde lepšie.
Nebolo to tak.
Celé ráno som si lámal hlavu nad tým, čo si naša priateľka myslí o tomto zhromaždení, na ktoré sme ju zobrali.
Keď sme potom išli autom domov, otočil som sa, aby som sa s našou priateľkou porozprával. Chcel som jej vysvetliť, že to bola len jedna malá pobočka a že nie úplne reprezentuje celú Cirkev. Ale ona povedala niečo ešte predtým, než som čo i len otvoril ústa.
„Bolo to nádherné,“ povedala.
Nemal som slov.
Pokračovala: „Tak veľmi sa mi páči, ako sa k sebe ľudia vo vašej cirkvi správajú. Každý podľa mňa pochádza z iného prostredia, a predsa je zjavné, že sa majú úprimne radi. Podľa mňa Kristus chcel, aby bola Jeho Cirkev práve takáto.“
Nuž, rýchlo som činil pokánie z toho, že som mal taký odsudzujúci postoj. Chcel som, aby bolo zhromaždenie dokonalé, aby urobilo dojem na moju priateľku. Ale to, čo dosiahli členovia tejto pobočky, bol dokonalý duch lásky, láskavosti, trpezlivosti a súcitu.
Aby tiež viera mohla rásť na zemi
Moji drahí bratia a sestry, drahí priatelia, ja milujem Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Je pravou a žijúcou Spasiteľovou Cirkvou, a učí znovuzriadenú plnosť evanjelia Ježiša Krista. Nachádza sa tu Jeho kňazská moc a právomoc. Ježiš Kristus vedie túto Cirkev osobne, prostredníctvom služobníkov, ktorých povolal a poveril, a žijúcim prorokom, dokonca prezidentom Russellom M. Nelsonom. Spasiteľ dal Svätým neskorších dní jedinečné poslanie zhromažďovať Božie deti a pripravovať svet na druhý príchod Spasiteľa. Svedčím o tom, že toto všetko je pravda.
Je však dôležité si uvedomiť, že keď má väčšina ľudí prvú skúsenosť s Cirkvou Ježiša Krista, nemyslí na kňazskú právomoc, obrady alebo zhromažďovanie Izraela. Všímajú si predovšetkým to, ako sa pri nás cítia a ako sa k sebe správame.
Ježiš povedal, že sa máme vzájomne milovať. „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci.“ Často sa stáva, že prvé svedectvo o Ježišovi Kristovi prichádza vtedy, keď človek pocíti lásku medzi učeníkmi Ježiša Krista.
Spasiteľ prehlásil, že On znovuzriadil Svoju Cirkev, „aby … viera mohla rásť na zemi“. Preto keď ľudia navštevujú naše cirkevné zhromaždenia, Spasiteľ chce, aby odchádzali s posilnenou vierou v Neho! Láska, ktorú naši priatelia medzi nami cítia, ich pozdvihne bližšie k Ježišovi Kristovi! Toto je náš jednoduchý cieľ zakaždým, keď sa stretávame.
Každý, kto hľadá hlbšiu vieru v Krista alebo bližšie spojenie s Nebeským Otcom, by sa mal v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní cítiť ako doma. Pozvať niekoho na naše zhromaždenie môže byť rovnako normálne a prirodzené ako pozvať ich k sebe domov.
Ideál a realita
Uvedomujem si, že opisujem ideál. A v tomto smrteľnom živote sa nám len zriedkakedy darí zažiť ideál. A kým „príde dokonalý deň“, medzi ideálom a realitou bude vždy medzera. Čo teda robiť, keď v Cirkvi nemáme pocit dokonalého dňa? Keď si náš zbor z nejakého dôvodu zatiaľ nevypestoval dokonalú vieru alebo lásku? Alebo keď máme pocit, že tam nezapadáme?
Jediné, čo by sme robiť nemali, je vzdávať sa ideálu!
Na titulnej strane Knihy Mormonovej sa nachádza toto dôležité upozornenie: „Pokiaľ sú v nej chyby,“ píše sa tam, „sú to chyby ľudské; a preto, nezavrhujte veci Božie.“
Môže mať kniha – alebo cirkev či človek – „chyby“ a napriek tomu byť Božím dielom?
Mojou odpoveďou je jednoznačné áno!
Keď sa teda snažíme držať Pánových vysokých štandardov, buďme tiež trpezliví aj jeden voči druhému. Každý z nás je v procese vývoja a pri dosahovaní akéhokoľvek pokroku sa všetci spoliehame na Spasiteľa. To platí pre nás ako jednotlivcov a platí to aj pre Božie kráľovstvo na zemi.
Pán nás pozýva, aby sme sa k Jeho kráľovstvu nielen pripojili, ale aby sme boli aj horlivo zamestnaní jeho budovaním. Boh si predstavuje ľud, ktorý je „jedného srdca a jednej mysle“. A na to, aby sme boli jedného srdca, musíme sa snažiť mať čisté srdcia, a to chce mocnú zmenu srdca.
To však neznamená, že ja zmením svoje srdce tak, aby bolo v súlade s tým vaším. Neznamená to ani, že vy zmeníte svoje srdce tak, aby bolo v súlade s tým mojím. Znamená to, že my všetci zmeníme svoje srdce tak, aby bolo v súlade s tým Spasiteľovým.
Ak tam ešte nie sme, pamätajte: s Pánovou pomocou nič nie je nemožné.
Zapadnutie a spolupatričnosť
A ak máte niekedy pocit, že niekam nie tak celkom zapadáte, vedzte, že v tom nie ste sami. Neboli sme už všetci v životných situáciách, keď sme sa cítili ako „ten čudák“? Už neraz sa mi to stalo. Keď som mal jedenásť, s rodinou sme boli nútení opustiť náš domov a presťahovať sa do neznámeho regiónu. Všetko bolo iné ako to, na čo som bol zvyknutý. A môj prízvuk dával ostatným deťom jasne najavo, že ja som iný, než na čo boli zvyknutí oni Vtedy, keď som zúfalo potreboval priateľov a potreboval som niekam patriť, som sa cítil osamelý a odstrčený.
Tu na zemi sa väčšina rozdielov, ktoré si všímame – rozdiely, ktoré niektorí z nás používajú na to, aby sa navzájom kategorizovali – týka pozemských vecí: fyzického vzhľadu, národnosti, jazyka, oblečenia, zvykov a podobne. Ale „Boh nehľadí na vonkajšieho človeka. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce“.
Z Jeho pohľadu má jedna kategória prednosť pred všetkými ostatnými: kategória Božieho dieťaťa. A do tej všetci perfektne zapadáme.
Je prirodzené, že sa chceme stýkať s ľuďmi, ktorí vyzerajú ako my, a aj tak hovoria, správajú sa a rozmýšľajú. A je to na mieste.
V Spasiteľovej Cirkvi však zhromažďujeme všetky Božie deti, ktoré sú ochotné sa zhromaždiť a ktoré hľadajú pravdu. To, čo nás spája, nie je náš fyzický vzhľad, naše politické naše názory, naša kultúra či náš etnický pôvod. To, čo nás zjednocuje, nie je náš spoločný pôvod. Je to náš spoločný cieľ, naša láska k Bohu a a láska k blížnemu, naša oddanosť Ježišovi Kristovi a Jeho znovuzriadenému evanjeliu. Sme jedno v Kristovi.
Jednota, o ktorú sa snažíme, nespočíva v tom, aby na tom boli všetci rovnako, ale v tom, aby všetci boli otočení tým istým smerom – k Ježišovi Kristovi. Sme jedno a nie preto, kde sme boli, ale kam sa snažíme ísť, nie preto, kým sme, ale kým sa chceme stať.
Práve o tom je pravá Kristova Cirkev.
Jedno telo
Ak milujete Boha, ak Ho chcete lepšie spoznať nasledovaním Jeho Syna, potom sem patríte. Ak sa horlivo snažíte zachovávať Spasiteľove prikázania – aj keď v tom ešte nie ste dokonalí –, potom ste pre Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní ako stvorení.
A čo ak ste iní ako ľudia navôkol? To z vás nerobí človeka, ktorý sem nezapadá – robí to z vás potrebnú súčasť Kristovho tela. V tele Kristovom sú všetci potrební. Uši vnímajú veci, ktoré by oči nikdy nevnímali. Nohy robia veci, ktoré by ruky nedokázali.
To neznamená, že vašou úlohou je zmeniť každého, aby bol taký ako vy. Znamená to však, že máte niečo dôležité, čím môžete prispieť – a že sa máte niečo dôležité naučiť!
Jeden hlas
Na každom zasadaní generálnej konferencie sme požehnaní inšpiratívnou hudbou od talentovaných zborov. Keď ich počúvate, možno si všímate, že nie všetci speváci spievajú podľa rovnakých nôt. Niekedy melódiu spieva jedna časť zboru, inokedy druhá. Všetci ale prispievajú k tomu, aby to znelo nádherne a sú úplne zjednotení. Hlavný cieľ každého člena speváckeho zboru je rovnaký: chváliť Boha a pozdvihovať k Nemu svoje srdcia. Každý z nich musí mať myseľ a srdce zamerané na ten istý božský účel. A keď sa to stane, skutočne sa stanú jedným hlasom.
Ak ešte nie ste členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, pozývame vás, aby ste sa k nám pripojili a radovali sa zo Spasiteľovej „ pies[ne] vykupiteľskej lásky“. Potrebujeme vás. Máme vás radi. Cirkev bude s vaším úsilím slúžiť Pánovi a Jeho deťom lepšie.
Ak ste prostredníctvom krstu, uzatvorenia zmlúv s Bohom už preukázali vašu túžbu „prísť do stáda Božieho a byť nazývaní ľudom jeho“, ďakujeme vám, že ste súčasťou tohto veľkého a božského diela a že pomáhate robiť Cirkev Ježiša Krista takou, akou ju chce mať Spasiteľ.
Tak ako som sa naučil od našej priateľky v Nemecku, naša láska k Bohu a Jeho deťom je pre svet silným svedectvom, že toto je skutočne Spasiteľova Cirkev.
Kiež nás Boh požehná, aby sme sa trpezlivo, ale usilovne snažili žiť podľa ideálov, ktoré pre nás stanovil náš Spasiteľ, Vykupiteľ a Majster, aby všetci vedeli, že sme Jeho učeníkmi. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.