Vaše pokánie Ježiša Krista nezaťažuje, ale rozjasňuje Jeho radosť

Pred niekoľkými rokmi som na výlete na Floride sedela vonku a čítala knihu. Jej názov hovoril o tom, že aj keď teraz nie som dokonalá, dostanem sa do neba. Žena, ktorá išla okolo, sa opýtala: „Myslíte, že je to možné?“

Zmätene som zdvihla zrak a potom som si uvedomila, že hovorí o knihe, ktorú som čítala. Povedala som niečo absurdné ako: „No, neprečítala som ešte veľa strán, ale dám vám vedieť, ako to skončí.“

Ach, ako rada by som chcela cestovať späť v čase! Povedala by som jej: „Áno, je to možné! Pretože nebo nie je pre ľudí, ktorí boli dokonalí; je pre ľudí, ktorým bolo odpustené, ktorí si znovu a znovu zvolili Krista.“

Dnes chcem hovoriť k tým z nás, ktorí niekedy majú takýto pocit: „Zdá sa, že pokánie a odpustenie fungujú pre každého okrem mňa.“ K tým, ktorí v súkromí premýšľajú: „Keďže robím stále tie isté chyby, možno som jednoducho taký.“ K tým, ktorí majú podobne ako ja dni, keď sa im zdá, že cesta zmluvy je taká strmá, že je to takmer túra zmluvy!

O podobný pocit sa vo svojom svedectve pri odchode podelil aj úžasný misionár v Austrálii, starší QaQa (vyslovujte Gángá) z Fidži: „Viem, že ma Boh miluje, ale niekedy sa pýtam, ‚či Boh vie, že milujem aj ja Jeho‘? Lebo nie som dokonalý a stále robím chyby.“

V tej jedinej láskyplnej, neodbytnej otázke starší QaQa zhrnul presne to, z čoho som často mala obavy aj ja. Možno sa aj vy čudujete a myslíte si: „Tak veľmi sa snažím, ale vie Boh, že sa naozaj snažím? Keď sa mi stále nedarí, vie Boh, že Ho aj tak milujem?“

Je mi smutno, keď to musím priznať, ale aj ja som merala svoj vzťah so Spasiteľom podľa toho, ako dokonale som žila. Myslela som si, že poslušný život znamená, že nikdy nebudem musieť činiť pokánie. A keď som robila chyby, čo bolo každý deň, vzďaľovala som sa od Boha, pretože som si myslela: „Musí byť zo mňa veľmi sklamaný.“

To jednoducho nie je pravda.

Naučila som sa, že ak čakáte, kým budete dostatočne čistí alebo dokonalí, aby ste mohli ísť k Spasiteľovi, tak vám unikol zmysel tohto celého!

Čo keby sme o prikázaniach a poslušnosti uvažovali inak?

Svedčím o tom, že hoci sa Boh zaujíma o naše chyby, viac sa zaujíma o to, čo sa stane po tom, čo chybu urobíme. Budeme sa k Nemu obracať zas a znova? Zotrváme v tomto zmluvnom vzťahu?

Možno počujete Pánove slová: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ a cítite sa skľúčene, pretože ste nezachovávali všetky prikázania. Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že prikázaním je aj pokánie! V skutočnosti je to možno najčastejšie opakované prikázanie v písmach.

Alma sa nás vo svojom monológu „ó, kiež by som bol anjelom a dostalo sa mi priania srdca môjho, … a hlásať pokánie“ nesnažil zahanbiť poukazovaním na naše chyby. Chcel hlásať pokánie, aby sme sa ja aj vy mohli vyhnúť utrpeniu vo svete. Jedným z dôvodov, prečo Alma nenávidel hriech, je, že nám spôsobuje bolesť.

Niekedy si musím pripomenúť, ako nalepovacím lístkom na čele, že prikázania sú cestou preč od bolesti. A pokánie tiež. Náš prorok povedal: „Spasiteľ nás miluje vždy, ale hlavne vtedy, keď činíme pokánie.“

Keď teda Pán hovorí: „Čiňte pokánie, čiňte pokánie!“, čo keby ste si Ho predstavili, ako hovorí: „Mám ťa rád. Mám ťa rád!“ Predstavte si Ho, ako vás prosí, aby ste zanechali správanie, ktoré vám spôsobuje bolesť, a pozýva vás, aby ste vystúpili z temnoty a obrátili sa k Jeho svetlu.

V zbore mojej dcéry Carly si nový kňaz kľakol, aby požehnal sviatosť, a namiesto slov „aby to mohli činiť na pamiatku krvi tvojho Syna“, nechtiac povedal: „Aby to mohli činiť na pamiatku lásky tvojho Syna.“ Carly sa naplnili oči slzami, keď si uvedomila pravdivosť týchto slov.

Náš Spasiteľ bol ochotný zniesť bolesť Svojho uzmierenia, pretože vás miluje. V skutočnosti ste „[radosť], čo Ho čakala“, kým On trpel.

Pozvanie k pokániu je prejavom Božej lásky.

Keď na toto pozvanie povieme áno, je to náš prejav lásky k Nemu.

Predstavte si svoj obľúbený obraz Krista. Teraz si Ho predstavte, ako sa žiarivo usmieva radosťou zakaždým, keď použijete Jeho dar, pretože „On je dokonalý jas nádeje“.

Áno, vaše pokánie Ježiša Krista nezaťažuje, ale rozjasňuje Jeho radosť.

Poďme to učiť!

Pretože pokánie je našou najlepšou zvesťou!

Na ceste zmluvy sa neudržíme tak, že nikdy neurobíme chybu. Na ceste sa udržíme tým, že každý deň činíme pokánie.

A keď činíme pokánie, Boh nám odpúšťa bez toho, aby nás zahanboval, porovnával s niekým iným alebo nás karhal, pretože je to tá istá vec, z ktorej sme činili pokánie minulý týždeň.

Je nadšený vždy, keď nás vidí na kolenách. Teší sa, že nám môže odpustiť, pretože sme pre Neho úžasní!

Nemáte pocit, že je to pravda?

Tak prečo je pre nás také ťažké tomu uveriť?!

Satan, veľký žalobník a klamár, využíva hanbu, aby nás udržal od Boha. Hanba je takou ťažkou temnotou, že sa zdá, že keby ste ju vytiahli z tela, mala by skutočnú váhu.

Hanba je hlas, ktorý vás bije a hovorí: „Čo si si myslel? Podarí sa ti niekedy niečo urobiť správne?“

Hanba nám nehovorí, že sme urobili chybu; hovorí nám, že my sami sme našimi chybami. Môžete dokonca počuť: „Schovaj sa.“ Protivník robí všetko, čo je v jeho silách, aby udržal ťažobu vo vnútri, pričom nám hovorí, že cena je príliš vysoká, že bude ľahšie, ak to zostane v temnote, čím nás zbavuje všetkej nádeje.

Satan je zlodej nádeje.

A vy to potrebujete počuť, takže tieto slová poviem nahlas: Nie ste hlasom vo svojej hlave ani chybami, ktoré ste urobili. Možno si to budete musieť povedať nahlas aj vy sami. Povedzte Satanovi: „Dnes nie.“ Zabudnite na neho.

Pocíťte tú príťažlivosť, zbožný zármutok, ktorý vás obracia k vášmu Spasiteľovi, a sledujte, ako Jeho milosť vstupuje do vášho života a do života tých, ktorých milujete. Sľubujem, že v okamihu, keď k Nemu odvážne prinesieme zlomené srdce, On je okamžite pri nás.

Keby ste videli, že sa niekto topí, nenatiahli by ste ruku a nezachránili ho? Viete si predstaviť, že by váš Spasiteľ odmietol vašu natiahnutú ruku? Predstavujem si Ho, ako sa ponorí do vody, zostupuje pod všetky veci, aby nás zdvihol, aby sme mohli lapiť dych! Nikto nemôže klesnúť hlbšie, ako svieti Kristovo svetlo.

Spasiteľ je navždy jasnejší ako temnota hanby. Nikdy by nenapadol vašu hodnotu. Tak sledujte pozorne.

• Predstavte si, že táto ruka predstavuje hodnotu.

• Táto ruka predstavuje poslušnosť. Možno ste sa dnes ráno zobudili, vyslovili ste zmysluplnú modlitbu a hľadali ste v písmach, aby ste počuli Boží hlas. Robíte dobré rozhodnutia a k ľuďom okolo seba sa správate s kresťanskou láskou. Počúvate generálnu konferenciu! Vaša poslušnosť je prítomná!

• Alebo sa možno veci nevyvíjali tak dobre. V poslednom čase máte problém robiť tie malé, prosté veci, aby ste sa spojili s nebom. Urobili ste niekoľko rozhodnutí, na ktoré nie ste hrdí.

• Kde je vaša hodnota? Pohla sa vôbec táto ruka?

Vaša hodnota sa neviaže na poslušnosť. Vaša hodnota je konštantná, nikdy sa nemení. Dostali ste ju od Boha a vy ani nikto iný to nemôže zmeniť. Poslušnosť prináša požehnania, to je pravda. Ale hodnota nie je jednou z nich. Vaša hodnota je vždy „veľká v očiach Božích“ bez ohľadu na to, kam vás vaše rozhodnutia zaviedli.

Aj keď robím chyby, chcem zostať v zmluvnom vzťahu s Kristom a poviem vám prečo.

Počas dospievania som chodila na hodiny skokov do vody a naučila som sa, že keď rozhodcovia hodnotia skok, sledujú jeho prevedenie. Bol vstup dokonale vertikálny, s prstami do špičky a malým vyšplechnutím? Potom urobia niečo výnimočné. Zohľadňujú stupeň náročnosti.

Každý skáče s vlastným stupňom náročnosti. A váš Spasiteľ je jediný, kto skutočne vie, s akou náročnosťou robíte ten skok. Chcem vzťah s jedinou osobou, ktorá ma chápe, ktorá pozná moje srdce a vie, ako veľmi sa snažím!

Vie, že hmly temnoty zostupujú na všetkých nás putujúcich, a že naša cesta prechádza okolo špinavej vody – takže aj keď sa držíme železnej tyče, ošpliecha nás.

Prichádzať ku Kristovi znamená hovoriť: „Pomôžeš mi?“ s nádejou, so zjavenou istotou, že Jeho náruč je k vám vždy natiahnutá. Verím, že tento nový pohľad na pokánie znamená, že aj keď ešte nie sme dokonale poslušní, teraz sa snažíme byť láskyplnne poslušní, rozhodujeme sa zostať, zas a znova, pretože Ho milujeme.

Pamätáte sa na ľud kráľa Benjamína, ktorý už nemal sklon konať zlo, ale len neustále činiť dobro? Myslíte si, že si zbalili stany, odišli domov a už nikdy neurobili žiadnu chybu? Samozrejme, že nie! Rozdiel je v tom, že už nechceli hrešiť. Boli poslušní s láskou! Ich srdcia boli obrátené a naladené na Boha, zatiaľ čo sa borili s problémami!

Raz som na pláži videla vtáka, ktorý letel proti vetru, veľmi silno, takmer zúrivo, mával krídlami, ale zostával na tom istom mieste. Potom som si všimla ďalšieho vtáka, ktorý bol vyššie. Zachytil stúpavý prúd a ľahko sa vznášal vo vetre. To je ten rozdiel medzi tým, keď sa to snažíme zvládnuť sami, a tým, keď sa obrátime k nášmu Spasiteľovi a necháme Ho, aby nás pozdvihol s uzdravením na Svojich krídlach.

Ako vedúci misie v Austrálii sme sa počas poslednej návštevy s každým misionárom rozprávali o 3. Nefi 17, kde boli ľudia blízko Spasiteľa a počuli, ako sa za nich modlí. Spýtali sme sa: „Keby ste mohli počuť Spasiteľa, ako sa za vás modlí, čo by podľa vás povedal?“

Počúvať ich odpovede bol jeden z najduchovnejších zážitkov v mojom živote. Každý z týchto misionárov sa pozastavil a oči sa mu zaliali slzami, keď sme mu pripomenuli: „Váš Spasiteľ pozná stupeň náročnosti, ktorý prežívate. On ho cítil!“

O to sa títo misionári potichu a láskyplne podelili. Jedna sestra povedala: „Ježiš by povedal Otcovi: robí všetko, čo je v jej silách, viem, ako veľmi sa snaží.“ Jeden starší povedal: „Po tom všetkom, čo sa mu v živote stalo, som na neho hrdý.“

Skúsme to. Dnes večer si pred modlitbou predstavte Ježiša Krista nablízku. On je vaším Obhajcom u Otca. Spýtajte sa sami seba: „Čo by môj Spasiteľ o mne povedal Otcovi?“

A potom zostaňte potichu.

Počúvajte hlas, ktorý o vás hovorí dobré veci – hlas Spasiteľa, vášho najlepšieho priateľa, a vášho Otca v nebi, ktorý tam naozaj je. Pamätajte, že Ich láska a vaša hodnota sú vždy veľké, nech sa deje čokoľvek.

Stojím tu, aby som svedčila o tom, že Ježiš Kristus dáva svetlo tým, ktorí sedia v temnote. Takže v tých dňoch, keď cítite ten hlas, ktorý vám hovorí, aby ste sa skryli, že by ste sa mali ukryť v tmavej miestnosti úplne sami, vás pozývam, aby ste boli odvážni a verili Kristovi! Prejdite k Nemu a zapnite Svetlo – náš dokonalý jas nádeje.

Keď sa budete kúpať v Jeho svetle, uvidíte okolo seba ľudí, ktorí sa tiež cítili osamelí, ale teraz, keď sa rozsvietilo svetlo, sa vy aj oni budete pýtať: „Prečo sme sa v temnote tak báli? A prečo sme tam zostali tak dlho?“

„Nech vás Pán svetiel objíme vo Svojom náručí a uteší vás a bude vás neustále milovať.“ Kiež Ho neustále milujeme a vyberáme si Ho zas a znova. V mene Ježiša Krista, amen.