Dávajte si pozor na druhé pokušenie
Neskrývajte sa pred tými, ktorí vás budú mať radi a budú vás podporovať; namiesto toho utekajte smerom k nim.
Pred pár rokmi, keď som dovŕšil dvanásť rokov, som bol pozvaný, aby som sa zúčastnil svojho prvého tábora kvóra Áronovho kňazstva, kde sme mali aj prespať. Bolo to dlho očakávané pozvanie, pretože môj otec bol vedúcim kvóra a často chodil táboriť s chlapcami v zbore, zatiaľ čo ja som zostal doma.
Keď nadišiel ten deň, bol som nadšený. A musím sa priznať, že som chcel zúfalo zapadnúť medzi starších chlapcov. Bol som odhodlaný preukázať, že mám na to. Nemusel som sa snažiť dlho, kým ma nepreskúšali, aby videli, či sa k nim pripojím v žarte a či budem súčasťou skupiny.
Pridelili mi úlohu zobrať otcove kľúče od auta, aby si mohli vystreliť z vedúcich. Nepamätám si presne, čo som povedal, aby som svojho otca presvedčil, ale čoskoro som bežal ku skupine chlapcov s kľúčmi v ruke, hrdý na svoj úspech.
Potom prišla ďalšia úloha. Mal som odomknúť dvere na aute a zakliesniť konár medzi operadlo vodiča a klaksón. A mal som zamknúť dvere, aby klaksón trúbil do noci bez toho, aby sa vedúci mohli dostať do auta a tento jednoduchý nástroj odstrániť.
Toto je časť, kde sa príbeh pre mňa zmenil na hrozne zahanbujúci. Keď som konár upevnil na miesto, zamkol som dvere a bežal tak rýchlo, ako som vedel, aby som sa skryl v neďalekých kríkoch. Keď som si čupol na zem, pocítil som prudkú bolesť. V tme a rýchlosti som si sadol na pichľavý kaktus.
Moje bolestivé výkriky boli pohltené trúbiacim klaksónom a nemal som iného východiska, ako opatrne preskackať späť k autu, vyznať svoje „hriechy“ a požiadať o základnú a zahanbujúcu lekársku starostlivosť.
Po zvyšok večera som ležal na bruchu v stane, zatiaľ čo mi môj otec pomocou klieští vyťahoval kaktusové pichliače zo … nuž, poviem len toľko, že sa mi nesedelo pohodlne ešte niekoľko nasledujúcich dní.
Veľakrát som nad touto skúsenosťou premýšľal. Teraz sa už smejem nad pochabosťou svojej mladosti popri tom, ako mi boli objasnené niektoré základné zásady.
Mnohé vzorce ľudského správania sa zdajú byť pre prirodzeného človeka bežné – túžba zapadnúť, túžba preukázať svoju hodnotu, strach z toho, že nám niečo ujde a neodolateľná potreba skryť sa, aby sme sa vyhli následkom. Dnes sa zameriam práve na to posledné správanie – keď sa skrývame potom, ako sme urobili niečo, čo sme nemali.
V prvom rade, neprirovnávam svoj detinský žart k závažnému hriechu, ale môžeme z neho čerpať niektoré spojitosti, ktoré môžu byť užitočné pri tom, keď sme skúšaní počas nášho pobytu v smrteľnosti.
Adam a Eva žili v záhrade Éden za idylických okolností – mali dostatok jedla, nádheru záhrady, ktorej sa nič nevyrovnalo – nielen záhradu plnú nádhery, ale záhradu bez buriny či pichľavých kaktusov.
Tiež však vieme, že život v záhrade obmedzoval ich pokrok, ktorý potrebovali. Záhrada nebola ich konečným cieľom, ale skúškou, prvou z mnohých, ktorá ich mala preskúšať, pripraviť a umožniť im napredovať k ich konečnému cieľu, čo bol návrat do prítomnosti Otca a Syna.
Určite si pamätáte, že v záhrade bolo protivenstvo. Luciferovi bolo dovolené, aby Adama a Evu pokúšal. Najskôr pokúšal Adama, aby požil z ovocia stromu poznania dobra a zla. Adam si spomenul na prikázanie nejesť z neho, a tak odolal. Potom prišla na rad požehnaná Eva, ktorá sa rozhodla požiť z ovocia a presvedčila Adama, aby to urobil tiež.
Adam a Eva neskôr vyhlásili, že toto rozhodnutie bolo nevyhnutné pre naplnenie plánu Nebeského Otca. Požitím z ovocia však porušili zákon – zákon, ktorý dostali priamo od Otca. Výsledné a zdrvujúce porozumenie dobra a zla im muselo priniesť utrpenie, keď začuli Otcov hlas, ktorým im oznamoval Svoj návrat do záhrady. Uvedomili si, že sú nahí, pretože na sebe naozaj nemali oblečenie, keďže žili v stave nevinnosti. No čo bolo možno ešte bolestivejšie než to, že na sebe v tej chvíli nemali oblečenie, bolo, že bol teraz odhalený ich priestupok. Boli bezbranní a zraniteľní. Boli nahí v každom zmysle tohto slova.
Lucifer, oportunista v každej situácii, ktorý vedel o ich zraniteľnom a oslabenom stave, ich opäť raz pokúšal – tentokrát, aby sa pred Bohom skryli.
Toto pokušenie – nazvem ho „druhé pokušenie“ – je také, ktoré môže priniesť tie najväčšie dôsledky, ak mu podľahneme. Vyhnúť sa všetkým prvým pokušeniam porušiť Boží zákon je istotne ideálne, ale vieme, že všetci tu na zemi podľahnú rôznym prvým pokušeniam. Keď napredujeme vo svojej vyspelosti a porozumení, dúfame, že naša sila vyhýbať sa prvým pokušeniam sa bude neustále zväčšovať, keď sa snažíme stať viac takými, ako je náš Spasiteľ Ježiš Kristus.
Niektorí sa môžu pokúsiť pred Bohom skryť, pretože nechcú, aby ich objavili či odhalili, a cítia hanbu alebo vinu. Množstvo veršov nás však učí, že skryť sa pred Bohom je nemožné. O niekoľko z nich sa podelím.
Pán učí Jeremiáša prostredníctvom nasledujúcich otázok: „Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem?“
A Jób sa učí nasledovné:
„Lebo Jeho oči hľadia na cesty človeka, On vidí všetky jeho kroky.
Nieto tmy ani mrákavy, kde by sa skryli činitelia neprávosti.“
Žalmista Dávid veľmi poeticky zvoláva:
„Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. …
Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. …
Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.“
Noví obrátení
Pre tých, ktorí vstúpili do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní len nedávno, sa môže druhé pokušenie zdať obzvlášť náročné. Prostredníctvom krstu ste sa zaviazali vziať na seba meno Ježiša Krista, čo pre mnohých zahŕňa potrebnú zmenu životného štýlu. Zmeniť svoj životný štýl nie je jednoduché. Často si to vyžaduje, aby ste na napredovanie k svojmu milujúcemu Nebeskému Otcovi zmenili zvyky a praktivky, a dokonca aj vzťahy.
Protivník vie, že môžete byť zraniteľní voči jeho nenápadným útokom. Spôsobí, že vaša minulosť, ktorá vás v mnohých veciach nenapĺňala, sa bude zrazu zdať nereálne príťažlivou. Žalobník, ako je nazývaný v knihe Zjavenia, vás bude pokúšať myšlienkami, ktoré znejú takto: „Nie si dosť silný, aby si zmenil svoj život; nedokážeš to; nepatríš k týmto ľuďom; nikdy ťa neprijmú; si príliš slabý.“
Ak vám, ktorí ste ešte len začali cestu zmluvy, znejú tieto myšlienky vierohodne, úpenlivo vás prosíme, aby ste nedbali na hlas žalobníka. Máme vás radi; zvládnete to; prijímame vás; a so Spasiteľom budete mať silu všetko zvládnuť. V čase, keď potrebujete našu lásku a podporu najviac, sa nenechajte oklamať v tom, že si budete myslieť, že vás odmietneme, ak urobíte krok späť k vášmu predchádzajúcemu životnému štýlu. Pomocou neporovnateľnej moci uzmierenia Ježiša Krista môžete byť opäť uzdravení. Ale ak sa pred Ním skryjete a vzdialite sa od svojej komunity viery, ktorú ste práve našli, vzďaľujete sa od samotného zdroja, ktorý vám môže dať silu, aby ste problémy mohli prekonať a aj vám túto silu dá.
Jeden môj drahý priateľ, nedávno obrátený, mi povedal, aké je ťažké udržať si vieru v izolácii. V tom, keď sa stanete súčasťou podporujúcej komunity a zostanete v nej, je veľká sila – všetci sa potkýnajú, no zároveň napredujú a sú požehnaní láskou Ježiša Krista.
Prezident Russell M. Nelson učil, že „premáhanie sveta nie je udalosť, ktorá sa udeje za deň alebo dva. Deje sa počas celého života, keď opakovane prijímame Kristovu náuku. Vieru v Ježiša Krista pestujeme každodenným pokáním a dodržiavaním zmlúv, ktoré nám prinášajú moc. Zostávame na ceste zmluvy a sme požehnaní duchovnou silou, osobným zjavením, rastúcou vierou a službou anjelov“.
Ak nadobudnete fyzické zranenie a nevyhľadáte náležitú lekársku starostlivosť, váš stav sa zhorší a váš život môže byť v ohrození. Platí to aj pre duchovné rany. Iba neliečené duchovné rany môžu ohroziť vašu večnú spásu. Neskrývajte sa pred tými, ktorí vás budú mať radi a budú vás podporovať; namiesto toho utekajte smerom k nim. Dobrí biskupi, prezidenti pobočiek a vedúci vám môžu pomôcť získať prístup k uzdravujúcej moci uzmierenia Ježiša Krista.
Tí, ktorí sa možno skrývate, úpenlivo vás prosíme, aby ste sa vrátili späť. Potrebujete to, čo ponúka evanjelium a uzmierenie Ježiša Krista, a my potrebujeme to, čo ponúkate vy. Boh pozná vaše hriechy. Nemôžete sa pred Ním skryť. Zmierte sa s Ním.
Ako Jeho Svätí musíme všetci podporovať kultúru spolupatričnosti v Cirkvi, ktorá je milujúca, prijímajúca a povzbudzujúca voči všetkým, ktorí túžia napredovať na Jeho ceste.
Dávajte si pozor na toto druhé pokušenie! Riaďte sa radami starodávnych aj súčasných prorokov a majte na pamäti, že pred milujúcim Otcom sa nemôžete skryť.
Využite namiesto toho zázračnú uzdravujúcu moc uzmierenia Ježiša Krista. Toto je samotným účelom našej existencie – získať oslabené a smrteľné telo, ktoré „[podlieha] všelijakým slabostiam“ a ktoré žiaľ podľahne mnohým prvým pokušeniam; napredovať, aj keď podľahneme týmto pokušeniam; a potom vyhľadávať božskú pomoc, aby sme sa mohli stať viac takými, ako je náš Spasiteľ a náš Otec v nebi. Je to Jeho cesta. Je to jediná cesta. O týchto pravdách svedčím v mene Ježiša Krista, amen.