„Nenavrátite sa teraz ku mne, … aby som vás mohol uzdraviť?“

Kedysi sme bývali v dome obklopenom majestátnymi stromami. Vedľa vchodu stála krásna vŕba. Jednej smutnej noci sa strhla mohutná búrka a vŕba sa zrútila. Ležala na zemi, korene mala vytrhnuté. Bol to žalostný pohľad.

Už som bol pripravený naštartovať motorovú pílu a rozrezať strom na drevo, včom vybehol náš sused, aby ma zastavil. Pokarhal ma za to, že som to so stromom vzdal, a dôrazne nás vyzval, aby sme sa ho nezbavovali. Potom poukázal na jeden koreň, ktorý bol ešte v zemi, a povedal, že ak strom podoprieme, odsekneme mu konáre a budeme ho živiť, korene sa opäť uchytia.

Bol som skeptický a pochyboval som o tom, ako by strom, tak očividne spadnutý a v ťažkostiach, mohol prežiť a prinavrátiť sa k životu. Usúdil som, že aj keby začal opäť rásť, ďalšiu búrku by určite neprežil. Ale keďže náš sused veril, že strom má ešte budúcnosť, zariadili sme sa podľa tohto plánu.

A výsledok? Po určitom čase sme zbadali známky života, keď strom začal zapúšťať korene. Teraz, po dvanástich rokoch, je strom vitálny a plný života, má silné korene a znovu prispieva ku kráse krajiny.

Pri stretnutiach so Svätými po celom svete si spomínam na túto vŕbu a na to, že existuje nádej, aj keď sa zdá, že všetko je stratené. Niektorí kedysi mali svedectvo o evanjeliu, ktoré bolo silné a živé ako táto vŕba. Potom sa toto svedectvo z rôznych osobných dôvodov oslabilo, čo viedlo k strate viery. Ďalší sa držia len s najtenšími koreňmi, ktoré sa len jemne dotýkajú pôdy evanjelia.

Zas a znova ma však inšpirujú príbehy mnohých, ktorí sa rozhodli svoje učeníctvo obnoviť a vrátiť sa do svojho cirkevného domova. Namiesto toho, aby svoju vieru a presvedčenie odhodili ako bezcenné drevo, zareagovali na duchovné nabádania a láskyplné pozvania k návratu.

Zúčastnil som sa kolovej konferencie v Južnej Kórei, kde sa navrátený člen podelil o nasledovné: „Ďakujem bratom za ich ochotu prijať môj nedostatok viery a moju slabosť, za to, že sa so mnou spojili, a za členov, ktorí sú ku mne vždy takí láskaví. Stále mám okolo seba mnoho menej aktívnych priateľov. Je to vtipné, ale jeden druhému hovoria, že sa majú vrátiť do Cirkvi, aby svoju vieru získali späť. Myslím, že možno všetci túžia po viere.“

Všetkých tých z vás, ktorí túžia po viere, pozývame, aby ste sa vrátili späť. Sľubujem, že vaša viera sa môže posilniť, keď budete znovu uctievať so Svätými.

Bývalý misionár z Afriky napísal staršiemu cirkevnému vedúcemu s tým, že sa mu ospravedlnil a prosil ho o odpustenie za to, že ho urazilo to, čo učil o určitej kultúrnej tradícii, čo ho potom viedlo k tomu, aby opustil Cirkev. S pokorou sa vyjadril: „Žiaľ, za to, že som sa pred 15 rokmi urazil, som zaplatil nesmierne vysokú cenu. Stratil som toho toľko – omnoho viac, než som si kedy vedel predstaviť. Hlboko sa hanbím za škody, ktoré som možno na tejto ceste spôsobil, ale som hlavne rád, že som našiel cestu späť.“

Všetkých, ktorí vidia, čo stratili, pozývame, aby sa vrátili a znovu požili z radostného ovocia evanjelia.

Jedna sestra v Spojených štátoch bola dlhé roky mimo Cirkvi. Jej príbeh o návrate obsahuje silné ponaučenie pre rodičov a rodinných príslušníkov, ktorí sa trápia kvôli svojim milovaným, ktorí sa vzdialili. Napísala:

„Mohla by som vymenovať nespočetné množstvo dôvodov, prečo som odišla od Cirkvi, evanjelia a v istom zmysle aj od svojej rodiny. Ale na tom ani nezáleží. Neurobila som jedno veľké rozhodnutie opustiť Cirkev – urobila som asi tisíc rozhodnutí. Vždy som však vedela, že moji rodičia urobili jedno veľké rozhodnutie, ktorého sa aj držali. Rozhodli sa ma ľúbiť.

Nemôžem ani len tušiť, koľko vyronili sĺz, koľko nocí prebdeli, ani koľko úprimných prosebných slov modlitby za mňa vyslovili. Nevyčítali mi moje hriechy, práveže tu pre mňa boli v mojej hriešnosti. Nemala som u nich doma pri rodinných návštevách pocit, že by som nebola prijatá. Tieto pocity som si spôsobovala sama. Namiesto toho ma naďalej prijímali. Museli vidieť, že moje svetlo časom pohasína. Ale vedeli, že človek, ktorým som vtedy bola, bol len tieňom toho, kým som sa mala stať.

Tak ako bola zložitá moja cesta preč z Cirkvi, bola zložitá aj moja cesta späť. Ale jedna vec, ktorá pri návrate ťažká nebola, bol pocit, že som znovu doma, tam, kam patrím.“

Moje dnešné posolstvo venujem najmä všetkým, ktorí kedysi cítili Ducha, ale pochybujú, či existuje cesta späť alebo či je pre vás v znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista miesto. Je tiež pre všetkých, ktorí sa sotva držia alebo sú v pokušení vzdialiť sa.

Toto posolstvo nie je výzvou a nie je ani odsúdením. Je pozvaním, ktoré vám dávam s láskou a úprimnou túžbou privítať vás späť vo vašom duchovnom domove.

Modlil som sa, aby ste pocítili svedectvo Ducha Svätého, keď si teraz vypočujete toto láskyplné pozvanie a veľkolepý prísľub od nášho Spasiteľa Ježiša Krista:

„Nenavrátite sa teraz ku mne a nebudete činiť pokánie z hriechov svojich, a neobrátite sa, aby som vás mohol uzdraviť?“

Mnohí každý týždeň reagujú na Spasiteľovo pozvanie tým, že sa prinavracajú k učeníctvu a k účasti v Cirkvi, potichu a pokorne hľadajú uzdravenie, ktoré Ježiš prisľubuje. Na rozdiel od tvrdení, ktoré sa niekedy šíria, sa rekordne veľa našich mladých ľudí rozhoduje zostávať silnými a rozvíjať svoju vieru v Ježiša Krista.

Keď sa niektorým Ježišovým nasledovníkom v Kafarnaume zdali Jeho učenia ťažké a rozhodli sa odísť, obrátil sa k Svojim apoštolom a opýtal sa: „Či aj vy chcete odísť?“

Túto otázku si musí zodpovedať každý z nás, keď čelíme svojim individuálnym skúškam. Peter Ježišovi odpovedal nadčasovým a pôsobivým spôsobom: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš.“

Keď uvažujete o Spasiteľovom pozvaní prinavrátiť sa k Nemu, čo by ste sa mohli naučiť z príbehu o vŕbe?

1. Cesta späť často nie je jednoduchá ani pohodlná, ale vyplatí sa. Keď sme našu vŕbu opäť postavili, všetky konáre mala odrezané. Nebolo to pekné. Aj my sa môžeme cítiť zraniteľní, keď sa zbavujeme starých spôsobov a odkladáme pýchu. Keď svoju vieru zameriate na Ježiša Krista a Jeho evanjelium – kmeň a korene – dá vám to nádej a odvahu urobiť prvý krok k návratu.

2. Kým naša vŕba opäť získala svoju pôvodnú silu a krásu, trvalo to mnoho rokov. Teraz je ešte silnejšia a krajšia než predtým. Buďte trpezliví pri tom, ako sa rozvíja i vaša viera a svedectvo. To znamená aj to, že vás neurazia neuvážené poznámky typu: „Kde si bol celé tie roky?“

3. Vŕba by bez neustálej starostlivosti a výživy nikdy nebola prežila. Svojej viere a svedectvu dodáte výživu počas každotýždennej hostiny pri stole so sviatosťou a pri uctievaní v dome Pána.

4. Tak ako aj vŕba potrebovala slnečný svit, aby jej opäť vyrástli konáre a listy, tak porastie aj vaše svedectvo, keď budete citliví na pocity a svedectvo Ducha. Učte sa od Amuleka, ktorý opísal obdobie, kedy bol menej aktívnym členom, týmito slovami: „Lebo som bol mnohokrát volaný, a nechcel som počuť.“

5. Môj sused vedel, že vŕba sa môže znovu stať krásnym stromom. Tak aj Pán pozná váš božský potenciál a vie, čím sa vaša viera a vaše svedectvo môžu stať. Nikdy to s vami nevzdá. Skrze uzmierenie Ježiša Krista môže byť uzdravené všetko, čo je zlomené.

Svedčím o tom, že v nebi je radosť z tých, ktorí sa vracajú. Ste potrební a ste milovaní. Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ a všetkých, ktorí sa k nemu vracajú, požehnáva väčším pokojom a veľkou radosťou. Jeho ramená milosrdenstva nie sú uzavreté, ale otvorené a vztiahnuté k vám. Nie je príliš neskoro na to, aby ste sa vrátili. S láskou v srdci vás vítame doma. V mene Ježiša Krista, amen.