Vynahradzujúce požehnania

Keď slúžim v Predsedajúcom biskupstve, mám tú česť stretávať sa so Svätými neskorších dní po celom svete na mnohých miestach a z mnohých kultúr. Neustále ma inšpiruje vaša trvalá viera v Pána Ježiša Krista a oddanosť Jemu. Dojímajú ma však tiež rôzne a často ťažké okolnosti, ktorým mnohí z vás čelíte – výzvy ako choroba, postihnutie, obmedzené zdroje, nedostatok príležitostí na manželstvo či vzdelanie, zneužívanie inými či iné obmedzenia. Niekedy sa môže zdať, že tieto ťažkosti bránia vášmu pokroku a spochybňujú vaše úsilie žiť plne podľa evanjelia, a spôsobujú, že je ťažšie slúžiť, uctievať a plniť si posvätné povinnosti.

Moji drahí priatelia, ak niekedy cítite, že vás vaše životné okolnosti obmedzujú alebo znevýhodňujú, chcem, aby ste vedeli toto: Pán vás miluje osobným spôsobom. Pozná vaše okolnosti a dvere k Jeho požehnaniam pre vás ostávajú dokorán otvorené, bez ohľadu na výzvy, ktorým čelíte.

Túto pravdu som pochopil prostredníctvom osobnej skúsenosti, ktorá, hoci sa môže zdať nevýznamná, sa mi natrvalo zapísala do srdca. Keď som mal 22 rokov a slúžil som vo francúzskom letectve v Paríži, nadchlo ma, keď som sa dozvedel, že apoštol Pána, starší Neal A. Maxwell, bude hovoriť na konferencii na Champs-Élysées. Avšak hneď pred touto udalosťou som dostal pokyny, aby som zaviezol vyššieho dôstojníka na letisko a to presne v rovnakom čase, kedy sa mala konať konferencia.

Bol som veľmi sklamaný. Bol som však odhodlaný, že sa jej zúčastním, dôstojníka som vysadil a ponáhľal som sa na konferenciu. Potom, ako som našiel parkovacie miesto, som bežal po Champs-Élysées smerom k miestu konferencie a prišiel som tam zadychčaný iba päť minút predtým, ako sa stretnutie skončilo. Hneď ako som vošiel dnu, som počul staršieho Maxwella, ako povedal: „Teraz vám dám apoštolské požehnanie.“ V tom okamihu som mal prekrásnu a nezabudnuteľnú duchovnú skúsenosť. Naplnil ma Duch a zdalo sa, že slová požehnania prenikli do každej bunky mojej duše, ako keby boli určené práve mne.

To, čo som v ten deň zažil, bolo malou, avšak mocnou ukážkou utešujúcej stránky Božieho plánu pre Jeho deti: Keď nám okolnosti mimo našej kontroly znemožňujú napĺňať spravodlivé túžby nášho srdca, Pán nám to vynahradí spôsobmi, ktoré nám umožnia, aby sme Jeho zasľúbené požehnania obdržali.

Táto uisťujúca pravda je založená na troch kľúčových zásadách, ktoré sa nachádzajú v znovuzriadenom evanjeliu Ježiša Krista.

1. Boh dokonale miluje každého z nás. On nás všetkých pozýva, aby sme prišli k Nemu a podieľali sa na dobrotivosti jeho. Jeho plán vykúpenia zaisťuje, že všetci, bez výnimky, dostanú jedného dňa spravodlivú príležitosť na obdržanie požehnaní spásy a povýšenia.

2. Keďže Boh je spravodlivý a milosrdný a Jeho plán je dokonalý, nebude chcieť, aby sme sa zodpovedali za veci, ktoré sú mimo našej kontroly. Starší Neal A. Maxwell vysvetlil, že „Boh … zoberie milostivým spôsobom na vedomie nielen naše túžby a naše výkony, ale tiež mieru ťažkosti, ktorú nám naložili naše rôzne okolnosti“.

3. Prostredníctvom Ježiša Krista a Jeho uzmierenia môžeme nájsť silu na to, aby sme vytrvali vo všetkých životných výzvach a aby sme ich prekonali. Ako učil Alma, Spasiteľ zobral na Seba nielen hriechy kajúcnikov, ale tiež „bolesti a choroby ľudu svojho“ a „ich slabosti“. Pánovo milosrdenstvo a milosť nás teda nielen vykupujú z našich chýb, ale podporujú nás aj počas nespravodlivosti, nedostatkov a obmedzení, ktoré nám priniesli naše pozemské skúsenosti.

Obdržanie týchto vynahradzujúcich požehnaní prichádza s určitými podmienkami. Pán nás žiada, aby sme robili „všetko, čo my môžeme urobiť“ a „obet[ovali] celú dušu svoju ako obeť jemu“. Toto si vyžaduje hlbokú túžbu, úprimné a verné srdce a našu maximálnu usilovnosť v dodržiavaní Jeho prikázaní a v zosúladení našej vôle s tou Jeho.

Keď naše úprimné úsilie nedosiahne naše ambície a to kvôli okolnostiam mimo našej kontroly, Pán stále príjme túžby nášho srdca ako hodnú obeť. Prezident Dallin H. Oaks učil: „Za spravodlivé túžby nášho srdca budeme požehnaní, ak aj niektoré vonkajšie okolnosti spôsobili, že tieto spravodlivé túžby nie je možné premeniť na skutky.“

Keď sa prorok Joseph Smith trápil nad svojím bratom Alvinom, ktorý zomrel bez prijatia nevyhnutných obradov evanjelia, obdržal toto utešujúce zjavenie: „Tiež všetci, ktorí zomrú odteraz bez … poznania [evanjelia], ktorí by ho prijali celým srdcom svojím, budú dedičmi … kráľovstva [Božieho].“ Potom Pán dodal: „Lebo ja, Pán, budem súdiť všetkých ľudí podľa ich skutkov, podľa priania ich sŕdc.“

Pánovi nezáleží na tom, či sme schopní, ale či sme ochotní urobiť všetko, čo môžeme, aby sme nasledovali Spasiteľa.

Jeden priateľ raz utešoval mladého misionára, ktorý smútil preto, lebo ho kvôli zdravotným problémom uvoľnili skôr z misie, napriek jeho úprimným modlitbám a horlivej túžbe slúžiť. Tento priateľ sa podelil o verš, kde Pán vyhlásil, že keď Jeho deti „idú so všetkou mocou svojou“ a „nepoľavia v usilovnosti svojej“, aby naplnili Jeho prikázania, „a ich nepriatelia [ktorých by mohli zahŕňať i nepriaznivé okolnosti v našom živote] budú im brániť vo vykonávaní oného diela, hľa, je to vôľa moja nežiadať už viac oné dielo z rúk oných [ľudí] ale prijať ich obete“.

Môj priateľ tomuto mladému mužovi svedčil, že Boh vie, že on do odpovede na povolanie slúžiť dal všetko, čo bolo v jeho silách. Uistil ho, že Pán jeho obeť prijal a že nezadrží požehnania prisľúbené všetkým verným misionárom.

Pánove vynahradzujúce požehnania často prichádzajú prostredníctvom láskavosti a služby od iných, ktorí nám pomáhajú dosiahnuť to, čo sami nedokážeme. Pamätám si na obdobie, počas ktorého sme žili ďaleko od našej dcéry vo Francúzsku a cítili sme sa bezmocní, keďže sme jej nemohli pomôcť po ťažkom pôrode. V ten istý týždeň hľadal náš zbor v Utahu pomoc pre matku, ktorej sa práve narodili dvojičky. Moja manželka Valérie sa podujala, že jej prinesie jedlo a v srdci mala modlitbu za túto novú matku ako aj za našu dcéru, ktorá bola v núdzi. Onedlho sme sa dozvedeli, že sestry v zbore našej dcéry vo Francúzsku sa zorganizovali, aby jej rodine nosili jedlo. Pre nás to bolo, ako keby Boh zodpovedal naše modlitby a poslal Svojich anjelov, aby priniesli útechu, keď sme ju my priniesť nemohli.

Keď čelíme svojim vlastným obmedzeniam a výzvam, uvedomme si svoje vlastné požehnania – svoje dary, zdroje a čas – a použime ich na to, aby sme slúžili tým v núdzi. Keď tak budeme robiť, nepožehnáme len druhých, ale do svojho života tiež prizývame uzdravenie a vynahradenie.

Jedným z najmocnejších spôsobov, ako môžeme prispieť k Božím vynahradzujúcim požehnaniam, je pomocou zástupnej práce, ktorú robíme za svojich predkov v dome Pána. Keď za nich vykonávame obrady, aktívne sa zúčastňujeme Pánovho veľkého diela spásy a používame svoje dary a schopnosti, aby sme poskytli požehnania tým, ktorí nemali príležitosť ich obdržať počas ich smrteľného života.

Láskyplná služba, ktorú ponúkame vo svätých chrámoch, nám pripomína, že Spasiteľova milosť presahuje tento život. V živote, ktorý príde, budeme môcť dostať nové príležitosti, aby sme dosiahli to, čo sme nemohli urobiť počas smrteľného života. Prezident Lorenzo Snow, ktorý sa prihováral sestrám, ktoré ešte nenašli večného spoločníka, s láskou povedal: „Neexistuje žiaden Svätý neskorších dní, ktorý keď zomrie potom, ako žil spravodlivým životom, by stratil niečo preto, lebo nezvládol urobiť určité veci, keď mu či jej neboli poskytnuté príležitosti. … Budú mať všetky požehnania, povýšenie a slávu, ktoré bude mať každý muž alebo žena, ktorí túto príležitosť mali.“

Toto posolstvo nádeje a útechy je pre všetkých nás, pre deti Božie. Nikto z nás nemôže uniknúť pred výzvami a obmedzeniami smrteľnosti. Koniec koncov, každý z nás sa narodil s vrodenou neschopnosťou spasiť sám seba. Máme však milujúceho Spasiteľa a „vieme, že milosťou sme spasení po všetkom, čo my môžeme urobiť“.

Svedčím o tom, že hoci je mnoho okolností v našom živote mimo našej kontroly, nikto z nás nie je mimo dosahu Pánových nekonečných požehnaní. Spasiteľ prostredníctvom Svojej zmiernej obete vytvorí náhradu pre každú neschopnosť a nespravodlivosť, ak Mu ponúkneme celú svoju dušu. V mene Ježiša Krista, amen.