Náš nebeský navádzací systém

V prehlásení o rodine sa píše, že „každý je milovaným duchovným synom alebo dcérou nebeských rodičov a, ako taký, má božské vlastnosti a určenie. … V predpozemskej ríši duchovní synovia a dcéry poznali a uctievali Boha ako svojho Večného Otca a prijali Jeho plán, pomocou ktorého môžu Jeho deti obdržať hmotné telo a získať pozemské skúsenosti, aby postúpili bližšie k dokonalosti a nakoniec naplnili svoje božské určenie ako dedičia večného života“.

Ježiš Kristus sa pred Svojím narodením do smrteľnosti zjavil Mojžišovi a prehovoril k nemu v mene Otca. Povedal Mojžišovi, že má pre neho veľkú prácu. Počas tohto stretnutia ho Pán niekoľkokrát oslovil „syn môj“.

Po tejto skúsenosti prišiel Satan, ktorý ho pokúšal slovami: „Mojžiš, syn človeka, uctievaj ma.“

Mojžiš zareagoval na toto pokúšanie tým, že si spomenul na svoju božskú povahu, a povedal: „Kto si? Lebo hľa, ja som syn Boží.“ Pravda oslobodila Mojžiša z útoku protivníka.

Bratia a sestry, háčiky smrteľnosti sú skutočné. Často sú lákavé, ale majú len jeden cieľ: vytiahnuť nás zo smeru živých vôd, ktoré vedú k Otcovi a večnému životu.

Viem, aké skutočné môžu tieto háčiky smrteľnosti byť. Raz v nedeľu som ako nový obrátený vyučoval triedu kňazstva, keď sa rozprúdil znepokojivý rozhovor. Mal som problémy svoju lekciu dokončiť. Urazil som sa a cítil som sa ako obeť. Bez slova som sa pobral k východu s myšlienkou, že sa na nejakú dobu do cirkvi nevrátim.

V tej chvíli sa predo mňa postavil jeden držiteľ kňazstva, ktorý si o mňa robil starosti. S láskou ma pozval, aby som sa zameral na Krista a nie na situáciu, ktorá sa odohrala v triede. Keď som sa pozrel spätne na túto skúsenosť s ním, pamätám si, že sa so mnou vtedy podelil o to, že počul hlas, ktorý mu povedal: „Choď za ním, je pre mňa dôležitý.“

Moji drahí priatelia, my všetci sme pre Neho dôležití. Prezident Nelson učil, že „vďaka našej zmluve s Bohom sa On nikdy neunaví vo Svojom úsilí pomôcť nám a my nikdy nevyčerpáme Jeho milosrdnú trpezlivosť s nami“. Naša božská povaha a zmluvný vzťah s Bohom nás oprávňujú na to, aby sme dostali božskú pomoc.

Tak ako losos potrebuje výživu v oceáne, aby rástol, aj my potrebujeme duchovnú výživu, aby sme sa vyhli tomu, že zomrieme na duchovnú podvýživu. Modlitba, písma, chrám a naša pravidelná účasť na nedeľných zhromaždeniach sú v našom duchovnom jedálničku zásadné.

V novembri 1956 v Čile vstúpil Ricardo García do vôd krstu, čím sa stal prvým členom Cirkvi v mojej krajine. Len jeden deň predtým, ako zomrel, vyhlásil pred svojou rodinou a priateľmi: „Pred mnohými rokmi misionári pozvali mňa aj moju rodinu, aby sme boli šťastní. Som šťastný muž. Povedzte každému v Čile, že evanjelium je šťastie.“

Po tom, čo bol Ricardo vyživovaný evanjeliom Ježiša Krista, zasvätil celý svoj život láskyplnej službe Bohu a svojim blížnym. Jeho príklad učeníctva požehnal celé generácie vrátane mňa. Prorok Joseph Smith učil, že „človek naplnený láskou Božou nie je spokojný iba s tým, že požehná svoju rodinu, ale pustí sa naprieč celým svetom, horlivo sa usilujúc požehnať celú ľudskú rasu“.

Hlboko v každom z nás je túžba vrátiť sa do nášho nebeského domova a Ježiš Kristus je naším nebeským navádzacím systémom. On je tá cesta. Jeho zmierna obeť nám umožňuje uzatvoriť posvätné zmluvy s Bohom. Keď uzatvoríme zmluvy, budeme niekedy plávať proti prúdu. Nebezpečenstvo, sklamanie, pokušenie a strasti budú skúšať našu vieru a duchovnú silu. Požiadajte o pomoc. Ježiš Kristus nám rozumie a je vždy ochotný pomôcť nám s našimi bremenami.

Pamätajte, že je známy ako „muž bolestí, ktorý poznal choroby“. Spasiteľ učil: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ Jeho zmierna obeť umožňuje, aby nám boli naše hriechy odpustené, dokonca až tak, že On na ne už viac nepamätá.

My možno na svoje hriechy úplne nezabudneme, čo je súčasťou nášho učenia sa v smrteľnosti, aby sme si pamätali, že ich nemáme opakovať. Namiesto toho budeme pamätať na Neho, keď prijímame sviatosť každú nedeľu na zhromaždení. Tento obrad je nevyhnutnou súčasťou uctievania a duchovného rozvoja. Keď porozumieme tomu, že to nie je len ďalší deň, naplní nás radosť. „Sobota [sabat] bola ustanovená pre človeka“ s cieľom poskytnúť nám odpočinutie od sveta a obnovu nášho tela a ducha.

Pamätáme na Neho aj vtedy, keď ideme do chrámu – domu Pána. Chrámy nám dávajú hlbšie poznanie Ježiša Krista ako stredobodu zmluvy, ktorá nás vedie k večnému životu, najväčšiemu Božiemu daru.

Návšteva chrámu mi poskytla útechu a veľkú nádej ohľadom nášho večného údelu. Zažil som nebeské spojenia s ľuďmi na oboch stranách závoja. Videl som zázraky uzdravenia v živote mojich malých detí, z ktorých dve žijú s chorobami, ktoré nie je vidieť, a ktoré si vyžadujú každodennú starostlivosť po zvyšok tohto života.

Naša rodina sa raduje, keď sa delíme o plán šťastia. Tváre mojich detí sa rozjasnia, keď počujú, že vďaka Ježišovi Kristovi ich „strasti … potrvajú len malú chvíľku“. Hlboko milujeme naše deti a vieme, že jedného dňa, ako učil prezident Jeffrey R. Holland, „budú stáť pred nami oslávení v impozantnom, dych vyrážajúcom dokonalom tele s dokonalou mysľou“. Naše zmluvy nás približujú k Bohu až tak, že nemožné sa stáva možným, čo napĺňa každý kúsok temnoty a pochybností svetlom a pokojom.

Vďaka Ježišovi Kristovi existuje nádej a opodstatnené dôvody, aby sme naďalej milovali, podporovali a modlili sa za tých, na ktorých nám záleží.

Viem, že On žije. Pozná nás a miluje nás. On je cesta, pravda a život sveta.

Všetkých nás dnes pozývam, aby sme zamerali svoj život na Ježiša Krista a Jeho učenia. Pomôže nám to vyhnúť sa tomu, aby sme sa zahryzli do háčikov pokušenia, urážok a sebaľútosti. Budeme stáť ako chrámy – svätí, pevní a stáli. Prekonáme búrky a dostaneme sa domov, vytrváme do konca a budeme sa radovať až do konca. V mene Ježiša Krista, amen.