A my hovoríme o Kristovi

Na konci dlhého zahraničného poverenia sme s manželkou Lesou vošli do letiskového terminálu, aby sme nastúpili na posledný let – nočný – a dostali sa domov. Keď sme sa spolu s mnohými ďalšími posúvali krok za krokom v dlhých radoch, cítili sme rastúce znepokojenie spolucestujúcich, ktorí sa obávali, či stihnú let, či prejdú kontrolou pasov a víz a či úspešne zvládnu bezpečnostné kontroly.

Nakoniec sme sa dostali na stanovište colníčky, ktorá sa zdala byť nedotknutá vysokou úrovňou stresu a úzkosti v miestnosti. Takmer mechanicky, bez očného kontaktu, siahla po mojich dokladoch, potvrdila moju fotografiu, prelistovala jednu stránku za druhou a nakoniec mi do pasu s ťažkým úderom dala pečiatku.

Potom siahla po Lesiných dokladoch. Bez emócií, so sklonenou hlavou a sústredená na prácu, metodicky prechádzala stránky a odborným okom sa sústredila na detaily dokumentov, ktoré mala pred sebou. Trochu nás prekvapilo, keď sa zrazu zastavila, zdvihla hlavu a nadviazala s Lesou očný kontakt zámerným a láskavým pohľadom smerom nahor. S milým úsmevom jemne opečiatkovala Lesin pas a vrátila jej doklady. Moja manželka sa na oplátku usmiala, zobrala si svoje dokumenty a vymenila si s ňou pár srdečných slov na rozlúčku.

„To bolo čo?“ spýtal som sa neveriacky.

Lesa mi potom ukázala, čo úradníčka zbadala – malú kartičku s vyobrazením Spasiteľa. V Lesinej kabelke sa náhodou dostal medzi stránky v pase. Toto je to, čo colníčka videla. Práve to zmenilo celé jej správanie.

Grace and Truth [Milosť a pravda], Simon Dewey, s láskavým dovolením altusfineart.com, © 2025, použité so súhlasom

Tento malý obrázok Spasiteľa spojil srdcia dvoch inak nijako nespojených neznámych ľudí. Vďaka nemu sa to, čo bolo neosobné zmenilo na osobné, zachytávajúc krásu, zázrak a skutočnosť Svetla Ježiša Krista. Po zvyšok toho dňa a často aj potom som s úžasom premýšľal o tomto milom, jednoduchom okamihu a tešil som sa z nádherného pôsobenia Svetla Kristovho na deti Božie.

Sme nasledovníci Ježiša Krista a snažíme sa prijímať a zdieľať Jeho svetlo. V názve Cirkvi je obsiahnutá naša teológia, že „uholným kameňom je sám Ježiš Kristus“. Prostredníctvom dávnych a žijúcich prorokov nám náš Nebeský Otec prikázal: „Vypočuj ho!“ a „[príďte] ku Kristovi“. „A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, [a] prorokujeme o Kristovi.“

Učíme, že Ježiš Kristus je Syn Boží a počas Svojej pozemskej služby učil Ježiš Svoje evanjelium a založil Svoju Cirkev.

Svedčíme, že Ježiš na konci Svojho života uzmieril naše hriechy, keď trpel v Getsemanskej záhrade, bol ukrižovaný na kríži a potom bol vzkriesený.

Radujeme sa, že ak budeme činiť pokánie, môže nám byť vďaka Spasiteľovej zmiernej obeti odpustené a môžeme byť očistení od svojich hriechov. To nám prináša pokoj a nádej a umožňuje nám to vrátiť sa do Božej prítomnosti a obdržať plnosť radosti.

Prorokujeme, že vďaka Ježišovmu vzkrieseniu smrť nie je koncom, ale dôležitým krokom vpred. „Všetci budeme vzkriesení po tom, ako zomrieme. To znamená, že duch a telo každého človeka budú znovu zjednotené a budú žiť navždy.“

Žijúci proroci v našich dňoch – ktorí dostávajú zjavenie od Boha, aby nás učili a viedli – nás čoraz naliehavejšie pozývajú, aby sme prišli ku Kristovi. Pomáhajú nám, aby sme svoje srdcia, uši a oči viac zamerali na Neho. Mohli by sme uviesť množstvo príkladov úprav a vylepšení, ktoré oznámilo Prvé predsedníctvo a ktorých cieľom je, aby sme sa sústredili na Ježiša Krista. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Rozhodnutie prestať používať názov „mormonská cirkev“ a nahradiť ho správnym názvom, ktorým je Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

• Dostupnosť nového, inšpiratívneho umenia s tematikou Krista pre priestory zhromažďovacích budov.

• Témy a hudba pre Mladé ženy a kvóra Áronovho kňazstva zamerané na Ježiša Krista, napríklad „Učeník Ježiša Krista“ a „Hľaďte ku Kristovi“.

• Väčší dôraz na uzmierenie a doslovné vzkriesenie Ježiša Krista ako na najveľkolepejšie udalosti v dejinách.

• Oslava Veľkej noci ako obdobia, a nie len ako sviatku, s dôrazom na Ježiša Krista.

• Predstavenie vizuálneho identifikátora Cirkvi Ježiša Krista a jeho symbolickej povahy.

Pozrime sa bližšie na vplyv niektorých z týchto vecí. Po prvé, symbol Cirkvi.

V roku 2020 prezident Russell M. Nelson predstavil nový vizuálny identifikátor Cirkvi. Tento symbol vyjadruje pravdu, že Kristus je stredobodom Svojej Cirkvi a má byť aj stredobodom nášho života. Tento známy symbol teraz vidíme na chrámových odporučeniach, cirkevných internetových stránkach a časopisoch, ako ikonku aplikácie Knižnica evanjelia a dokonca aj na vojenských identifikačných štítkoch členov Cirkvi slúžiacich v ozbrojených silách. Symbol obsahuje názov Cirkvi obsiahnutý v uholnom kameni, ktorý je preložený a používaný v 145 jazykoch, tu vidíte príklad v kambodžtine a ktorý nám pripomína, že Ježiš Kristus je hlavným uholným kameňom.

V strede symbolu je vyobrazená obľúbená mramorová socha Krista od Bertela Thorvaldsena, ktorá sa začala všeobecne spájať s Cirkvou a nachádza sa v návštevníckych centrách a na chrámových pozemkoch po celom svete. Jej významné postavenie v symbole Cirkvi naznačuje, že Kristus má byť stredobodom všetkého, čo robíme. Podobne aj Spasiteľova otvorená náruč naznačuje Jeho prísľub, že prijme všetkých, ktorí prídu k Nemu. Tento symbol je vizuálnym znázornením lásky Spasiteľa Ježiša Krista a neustálou pripomienkou žijúceho Krista.

Zo zvedavosti som sa pýtal mnohých rodín a priateľov na jeden dôležitý prvok cirkevného symbolu. Mnohí si prekvapivo neuvedomujú posvätnú vec, ktorú stelesňuje. Ježiš Kristus stojí pod oblúkom. To predstavuje vzkrieseného Spasiteľa, ktorý vychádza z hrobu. Skutočne oslavujeme vzkrieseného, žijúceho Krista, a to aj používaním tohto cirkevného symbolu.

Teraz sa zamyslime nad významom Veľkej noci. V nedávnych posolstvách Prvého predsedníctva o Veľkej noci sme dostali výzvu „oslavovať vzkriesenie nášho žijúceho Spasiteľa tým, že budeme študovať Jeho učenia a pomáhať zavádzať veľkonočné tradície v celej našej spoločnosti, najmä v našej rodine“. Skrátka, boli sme povzbudení, aby sme sa posunuli k vznešenejšej a svätejšej oslave Veľkej noci.

Mám rád pokračujúce zjavenie týkajúce sa Veľkej noci a tešia ma vaše mnohé snahy o to, aby sa Veľká noc stala posvätnou a svätou udalosťou. Okrem hodinového zhromaždenia sviatosti na Veľkonočnú nedeľu sú ďalšími príkladmi dôstojných aktivít zborové a kolové slávnostné zasadania a aktivity na Kvetnú nedeľu, ako aj počas Veľkého týždňa. Tieto pripomienky zahŕňajú aktivity s deťmi a mládežou a často sa na nich zúčastňujú medzináboženské spevácke zbory. Iní organizovali dni otvorených dverí s názvom „Žijúci Kristus“ pre členov a priateľov a zúčastňovali sa na veľkonočných podujatiach viacerých denominácií.

Takéto aktivity odrážajú zástupy v meste Jeruzalem, ktorých hlasy spoločne oslavovali Spasiteľa počas Jeho triumfálneho vstupu. Rovnako pôsobivé sú aj správy o vašich reakciách na výzvu Prvého predsedníctva uctievať doma, aby ste si tento najdôležitejší sviatok pripomenuli ako rodiny.

Myslím si, že rodinné uctievanie spojené s Veľkou nocou sa pozoruhodne zvýšilo. Pred dvoma rokmi som hovoril o odhodlaní našej rodiny zlepšiť spôsob, akým slávime Veľkú noc. Priznávam, že na tom ešte stále pracujeme. Vždy sme sa tešili zo špeciálneho jedla na Veľkonočnú nedeľu, veľkonočných košíkov a hľadania veľkonočných vajíčok a stále sa na to tešíme. Pridanie zámerného duchovného rozmeru, ktorý sa zameriava na Ježiša Krista a Jeho uzmierenie do našich osláv však prinieslo krásnu rovnováhu do našej oslavy týchto najsvätejších udalostí.

Tento rok bude naším tretím pokusom o to, aby sme Veľkú noc viac zamerali na Krista. Podobne ako je to pri vianočnom betleheme, naša rodinná veľkonočná hra tiež obsahuje základné kostýmy, čítanie veršov z Nového zákona a Knihy Mormonovej, hudbu, veľkonočné obrázky, palmové listy, a ak mám byť úplne úprimný, tak aj trochu chaosu. Chvály, ktoré počas Kvetnej nedele čítajú a recitujú deti, ako: „Hosana! … požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ a slová „to je … Ježiš z galilejského Nazareta“ sa zdajú byť rovnako relevantné ako „na zemi pokoj, ľuďom dobrá vôľa“ v období Vianoc.

Teraz sa tešíme zo zmesi dekorácií. To, čo bolo kedysi takmer výlučne dekorované zajačikmi a veľkonočnými vajíčkami, je teraz vyvážené sochou Krista a obrazmi prázdneho hrobu, vzkrieseného Spasiteľa, ktorý sa zjavil v záhrade pred hrobom, a Spasiteľovho zjavenia Nefitom. Snažíme sa tiež o to, aby sa Veľká noc stala obdobím, a nie len dňom. Snažíme sa lepšie oboznámiť s Kvetnou nedeľou a Veľkým piatkom, a posvätnými udalosťami, ktoré sa odohrali počas celého Veľkého týždňa, premýšľať nad nimi a osláviť ich.

Veľká noc nám umožňuje uctiť si zmiernu obeť Ježiša Krista, ako aj Jeho doslovné a radostné vzkriesenie. Je nám ťažko, keď si predstavíme Spasiteľovo utrpenie v záhrade a na Kalvárii, ale naše srdcia sa radujú, keď si predstavíme prázdny hrob a nebeský výrok: „Vstal!“

Nedávne povzbudenie od Prvého predsedníctva k tomu, aby sme sa „tešili na Veľkú noc a vzkriesenie Ježiša Krista – najslávnejšie zo všetkých posolstiev ľudstvu“, zdôrazňuje význam tohto obdobia. Hoci sa zdá, že medzi rôznymi kresťanskými teológmi rastie tendencia vnímať vzkriesenie v prenesenom a symbolickom zmysle, my potvrdzujeme našu náuku, že „vzkriesenie znamená, že všetci, ktorí kedy žili, budú vzkriesení, a vzkriesenie je doslovné“. „Ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi.“ Ježiš Kristus zlomil putá smrti pre každú živú dušu.

Naozaj sme všetci užasnutí milosťou, ktorú nám dáva Ježiš. Prijímame Jeho slová, že „nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov“.

C. S. Lewis uviedol, že „hlásať kresťanstvo znamenalo [pre apoštolov] predovšetkým hlásať vzkriesenie. … Vzkriesenie je ústrednou témou každej kresťanskej kázne, o ktorej sa píše v Skutkoch apoštolov. Vzkriesenie a jeho dôsledky boli ‚evanjeliom‘ alebo dobrou zvesťou, ktorú priniesli kresťania“.

Prehlasujem, že „vzkriesenie je, … hrob nemá žiadne víťazstvo a osteň smrti je pohltený v Kristovi“.

Na záver svedčím, že všetci, ktorí prijmú pozvanie nášho žijúceho proroka a jeho radcov, aby sme si zámernejšie pripomínali sväté udalosti, ktoré Veľká noc predstavuje, zistia, že ich puto s Ježišom Kristom je čoraz silnejšie.

Len pred niekoľkými dňami som sa dozvedel o babičke, ktorá so svojím štvorročným vnukom nacvičovala veľkonočný príbeh pomocou replík hrobu, kameňa, ktorý zakrýval hrob, Ježiša, Márie, učeníkov a anjela. Malý chlapec pozorne sledoval a počúval, ako jeho babička rozpráva o pochovaní, zatvorení a otvorení hrobu a o scéne vzkriesenia v záhrade. Neskôr opatrne zopakoval príbeh s prekvapivými detailmi svojim rodičom, keď pohyboval postavičkami okolo seba. Po tomto milom okamihu dostal otázku, či vie, prečo máme Veľkú noc. Chlapec zdvihol zrak a s detskou rozumnosťou odpovedal: „Lebo On žije.“

Pripájam svoje svedectvo k jeho a vášmu svedectvu, a k svedectvám anjelov a prorokov, že On vstal z mŕtvych a že On žije, o čom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.