Ngaahi Kī ki he Fiefiá
ʻOku fakaafeʻi kitautolu ʻe he Ki Hono Fakamālohia ʻo e Toʻu Tupú: Ko ha Fakahinohino ki Hono Fakahoko ha Ngaahi Filí ke tau maʻu ʻa e fiefiá ʻia Sīsū Kalaisi ([2022], 34). Naʻe folofola ʻa Sīsū ʻo pehē, “Kuó u lea ʻaki ʻa e ngaahi meʻá ni kiate kimoutolu, … ke kakato ai hoʻomou fiefiá” (Sione 15:11). Ka ko e hā e ngaahi meʻa naʻá Ne folofola ʻakí? “Ko au ko e vainé, ko e ngaahi vaʻá ʻa kimoutolu; ko ia ʻoku nofo ʻiate au, mo au ʻiate iá, ko ia ia ʻe fua lahí: ka māvae mo au, ʻe ʻikai te mou faʻa fai ha meʻa” (Sione 15:5). Kuo pau ke tau fetuʻutaki mo Kalaisi ke ʻomi ʻa e fua ʻo e fiefiá. ʻOku tau fai ia ʻo fakafou ʻi he ngaahi fuakavá. (Vakai, peesi 2 ʻi he pulusinga ko ʻení.)
He ʻikai ke tau lava ʻo lea fekauʻaki mo e fiefiá pea ʻikai lea foki fekauʻaki mo hotau sinó, he ko e kī ia ki hono maʻu “ʻa e kakato ʻo e fiefiá” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 138:17). ʻOku ʻikai ha ofo ʻi he pehē ʻe he tohi fakahinohinó, “ʻOku toputapu ho sinó” (22). ʻE ala feinga ʻa Sētane ke talaatu ʻoku palakū ho sinó, ka ko hono ʻuhingá he ʻikai ke ne teitei maʻu ʻe ia ha sino. ʻOua te ke fanongo kiate ia. (Vakai ki he peesi 8, 14, 22 mo e 27 ʻi he pulusinga ko ʻení.)
ʻI hoʻo fetuʻutaki mo Kalaisi mo “tauhi ho sinó—mo e sino ʻo e niʻihi kehé—ʻaki ʻa e fakaʻapaʻapá” (Ki Hono Fakamālohia ʻo e Toʻu Tupú, 24), te ke maʻu ʻa e fiefiá.
ʻOfa atu,
Michael T. Nelson
Tokoni Ua ʻi he Kau Palesitenisī Lahi ʻo e Kau Talavoú