Tupaogua angirũ ha investigador-kuérape
Rehepyme’ẽrõ pe revelación precio, reñemomirĩrõ, relee, reñembo’e ha reñe’arrepentirõ, yvága ojepe’áta ha reikuaáta che aikuaaháicha, Jesús ha’eha pe Cristo.
Peteĩ viernes ka’aru, 16 de setiembre 1988, Barrio Vicente Lopez capilla, Buenos Aires, Argentina-pe, ajebautiza miembro de la Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos Días ramo. Che bautisa peteĩ che angirũ, Alin Spannaus. Avy’aiterei, che vevuive, ha aĩ ansioso aikuaave haĝua.
Akompartise penendive algunas lecciones aaprendeva’ekue che bautismo rapére, lección aha’arõva oipytyvõ umi ohendúva hínape ha ndaha’évai gueteri Tuapogua miembro. Ajerure’asy pe Espíritu topoko pene korasõkuérare opokohaguéicha che mba’évare.
Peteĩha, peñerreuni misionerokuéra ndive.
Mba’érepa peteĩ persona oguereko’ỹva tuicha desafio, tekotevẽ, térã porandu oñerreuniséta misionerokuéra ndive ha ohendu ilecciónkuéra? Bueno, che kásope ha’ékuri mborayhúre, mborayhu peteĩ mitãkuña hérava Reneé rehe. Añe’enamora hese ha amendase hendive. Ha’e idiferente, ha oguereko distintos principios hetave ambue mitãkuñanguéra che aikuaávagui. Ha añe’enamora! Ajerure chupe omenda haĝua chendive, ha he’i chéve nahániri!
Añekonfundi. Chéve ĝuarã che ha’e peteĩ candidato porã! Aguereko 24 año, mitãkaria’y porã, aguereko peteĩ título universitario ha peteĩ trabajo hechapyrãva! Ha’e oñe’ẽ chéve imetakuéra rehe, omendataha peteĩ oguerahátava chupe templo-pe añónte, oguerekoseha peteĩ familia eterna; ha ombotove che oferta. Che akontinuase upe relación, upévare ahendu misionerokuérape. Ha’e piko kóva peteĩ razón porã ñañerreuni haĝua misionerokuéra ndive? Chéve ĝuarã ha’ékuri!
Añepyrũvo ahendu misionerokuérape nantendéi heta mba’e he’íva, ha ha’e porãserõ, oimene napenái voi hesekuéra. Che korasõ oñemboty peteĩ religión pyahupe ĝuarã, ha che ahechaukasénte ojavyha hikuái, ha aganase tiempo akonvese haĝua Reneé-pe omenda haĝua chendive.
Ko árape che familiakuéra oservíkuri ha oservi hína misión-kuéra, ha ohechakuaa opa pe sacrificio mitãkuimba’e pyahu ha mitãkuñanguéra pyahu ojapóva ombo’e haĝua Jesucristo evangelio. Apenaveĝa’ura’e umi misionero hechapyrãvare chembo’eva’ekue, Elder Richardson, Elder Farrell ha Elder Hyland.
Upévare che lección peteĩhagui ha’e peẽeme tupaogua angirũ ha investigador: peñerreuni vove misionerokuéra ndive, pe penamína hesekuéra; ha’ekuéra ome’ẽ hína mokõi año hekovekuérape iñimportánteva peẽme ĝuarã añónte.
Mokõiha, Tupaópe jeho
Peteĩha aha jave tupao reunión-pe ahendu heta ñe’ẽ ipyahu ndoguerekóiva sentido chéve ĝuarã. Máva piko abejita-kuéra? Mba’e piko pe Sacerdocio Aarónico? Pe Sociedad de Socorro?
Kóva ha’érõ peteĩha jave peteĩ Tupao reunión-pe ha reñeñandu konfundido umi mba’e nerentendéiva rehe, ani rejepy’apy! Che avei akañyetékuri! Ha katu che mandu’a gueteri umi impresión ha temiandu pyahu añanduva’ekue py’aguapy ha vy’a rehegua. Ndaikuaái upéramo kuri, ha katu pe Espíritu Santo oñe’ẽmbegue chéve che apysápe ha che korasõme: “Kóva iporã”.
Upéicharamo, pe permitimi chéve tamoĩ ko lección peteĩ oración-pe: Nerentendéirõ, ani rejepy’apy, nemandu’ánte temiandukuérare, umíva ou Tupãgui.
Mbohapyha, pemoñe’ẽ Mormón Kuatiañe’ẽ
Heta reunión rire misionerokuéra ndive che ndahái tenonde gotyo. Añandu ndarrecibi haguéi konfirmasiõ evangelio añeteguágui.
Peteĩ ára Reneé oporandu chéve: “Remoñe’ẽ piko hína Mormón Kuatiañe’ẽ?”
Ambohovái: “Nahániri”. Ahendúma ningo hína misionerokuérape, naĩporãima piko upéva?
Hesay hesáre, Reneé oasegura chéve ha’e oikuaaha Libro de Mormón añeteguaha, ha che aikuaaserõ avei añeteguahápa, mba’épa ajapova’erã? Amoñe’ẽva’erã! Ha upéi aporandu!
Emoñe’ẽ, emedita, nekorasõme, ha “eporandu Tupã, pe Túva Ijapyra’ỹvape, Cristo rérape,…korasõ añetépe, reipotáramo añetehápe, reguerekóvo jerovia Cristo rehe” (Moroni 10:4).
Jey, amombyky haĝua pe lección mbohapyha peteĩ oración-pe: Errecibi vove ko’ã mba’e, pe Libro de Mormón, ha reñe’invita remoñe’ẽ haĝua ha eporandu haĝua Tupãme añateguápa, ejapomíntena!
Ipahápe, ñañe’arrepenti
Experiencia paha akompartiséva ha’e arrepentimiento rehegua. Ahendupa rire lección-kuéra misional nañandúi gueteri ajapova’erãha kambio che rekovépe. Ha’ékuri Elder Cutler, peteĩ misionero imitãva, idecidídova, oñe’ẽ michĩmiva español, ouakue peteĩ ára ha he’i, “ Joaquin, ñamoñe’ẽ oñondive Alma 42, ha ñamoĩta nde réra jalee aja”.
Vyrorei lento chéve ĝuarã, ha katu ajapo Elder Cutler ojeruréva chéve ha amoñe’ẽ versículo 1: Ha ko’áğa, che ra’y,[Joaquín] che ahecha oĩveha peteĩ mba’e ojopýva ne apytu’ũ, ndaikatúiva reikũmby”. Ah! Pe libro oñe’ẽkuri chéve!
Romoñe’ẽve, versículo 2: “Ko’áğa péina ápe, che ra’y[Joaquín], che amyesakãta ndéve ko’ã mba’e” ha romoñe’ẽ Adán caída rehe.
Ha versículo 4: “Ha péicha jahecha, oñeme’ẽ hague [Joaquín-pe] peteĩ ára oñembyasy hağua”.
Rokontinua romoñe’ẽvo, mbeguekatu, versículo por versículo roĝuahẽ meve mbohapy versículo pahápe. Upéramo, pe mbarete oñe’ẽhague reheve chéve directamente pe libro, opoko cherehe ha añepyrũ cherasẽ amoñe’ẽ aja: “Ha ko’áğa, che ra’y [Joaqín], che ndaipotavéima reheja ndejopy ko’ã mba’e, ha eheja tandejopy ne angaipakuérante, pe py’apy ndeguerahátava reheve… ñembyasýpe” (versículo 29).
Ko’áĝa añeme’ẽ en cuenta che aha’arõkuri arrecibi revelación ahepyme’ẽ mboyve pe precio. Upe momento peve araka’eve nañe’ẽiva’ekue Tupã ndive, ha pe idea añe’ẽtaha peteĩ ndaipóriva presente ndive ojogua chéve vyrorei. Añemomirĩmanteva’erã, ajapo pe oje’éva chéve ajapo haĝua, jepe che apytu’ũ mundano-pe ojogua ha’eha algo sin sentido.
Upe ára aipe’ákuri che korasõ Espiritu-pe, añe’arrepentise ha ajebautizase! Upe momento peve apensákuri pe arrepentimiento ha’eha mba’e negativo oĩva relacionado pekado ha jejavy rehente, ha katu ahecha sapy’a peteĩ tesape pyahu guýpe, peteĩ mba’e positívoramo, oipe’áva pe tape kakuaa ha vy’apavẽme ĝuarã.
Elder Cutler oĩ ko’ápe ko ára, ha ame’ẽse chupe aguije cheresape’a haguére. Upe momento guive opa decisión ajapova’ekue oñeinfluencia upe moméntore añemomirĩ ha añembo’e haguépe ajerure haĝua perdón, ha Jesucristo Expiación añetegua oñekonverti peteĩ parte che rekovépe.
Lección paha peteĩ oración-pe ha’e: Evivi pe arrepentimiento experiencia. Mba’eve nañanemo’aĝuivéi Ñandejára Jesucristo-re ñande deseo de cambio-gui.
Che querido investigador, Tupaogua angirũ, rehendúramo hína ko árape, reime aĝuieterei rejuhu haĝuagui pe vy’apavẽ añeteguáva! Ne’aĝuieterei!
Ro’invitase, opa che korasõ mbarete reheve ha che ánga pypukuveha guive: Ejebautisa! Ha’éta upe rejapo porãvéva nde rekovépe! Okambiáta ndaha’éi rekove añónte ha katu avei nefamilia ha nietokuéra rekove.
Ñandejára che rovasa peteĩ famiia reheve. Amenda Reneé ndive ha roguereko cuatro familia porã porã. Ha ajebautisa haguére che ikatu ro’invita, ojapo haguéicha profeta Lehi ymaguare, re’u haĝua yvyramáta tekove rehegua yvágui, ha’éva Tupã mborayhu (tojehecha 1 Nefi 8:15; 11:25). Ikatu poipytyvõ peju haĝua Cristo-pe.
Ajerure’asy ndéve eguerahami en cuenta che experiencia-kuéra ha, (1) ejagarra en serio umi misionérope, (2) eho pe Tupaópe ha nemandu’a umi temiandu oúva Espíritu-gui, (3) emoñe’ẽ Libro de Mormón ha eporandu Ñandejárape añeteguápa, ha (4) eñe’arrepenti ha ejebautisa.
Atestifika ndéve, rehepyme’ẽrõ revelación precio, reñemomirĩramo, remoñe’ẽ ha reñe’arrepentíramo, yvagakuéra ojeipe’áta ha reikuaáta, che aikuaaháicha, Jesús ha’eha pe Cristo; Ha’e ningo che Salvador ha nde Salvador. Jesucristo rérape. Amén.