Ñeime ñembo’yhápe hyepýpe ha dispuestopaite
Ajerure’asy tajarrekalkula ñande rape oñeikotevẽ ramo ha ñamaña ára oútavare esperanza ha fe reheve. Ajerure’asy “tañañemoĩ ñembo’yhápe ñande ryepýpe” ñaimévo py’aguasúpe ha “dispuestopaite”
Ojapo heta áño, ore ñéta michĩva odispara cherendápe ha, emoción reheve, he’i: “¡Abuelo, abuelo,amoinge mbohapy gol che partido de futbol-hápe ko árape!”
Ambohovái kyre’ỹ chupe: “¡Upéva niko iporãiterei, Sarah!”.
Isy upémarõ omaña saraki cherehe ha he’i: “Pe puntuación niko dos a uno”.
¡Nañanimái aporandu mávapa ogana!
Conferencia niko peteĩ tiempo reflexión rehegua, revelación ha, sapy’ánte, redirección.
able, dice: “Recalculando la ruta; cuando sea posible, dé una vuelta permitida en U”. Oĩ peteĩ empresa kóche alquiler rehegua orekóva GPS sistema (posicionamiento global) hérava Ani rekañy. Remoĩ rire moõpa rehose, nde reme’ẽvo peteĩ jere avy, ñe’ẽpu ogueraháva nde’íri: “¡Ndevyroitépa!”, sino, ñe’ẽpu porãvare, he’i: “Recalculando tape; ikatu jave, ejapo peteĩ vuelta permitida en U”
Ezequiel-pe jalee ko promesa iporãmbajepéva:
“Ha katu pe iñañáva, ojei ramo umi pekádo ojapova’ekuégui, ha oñongatu che estatuto-kuéra ha ojapo juicio ha justicia, añete oikovéta; nomanomo’ãi.
“Ndaipóri transgresione ojapova’ekue oñeromandu’átava.”
Pe promesa iporãmbajepe, ha katu oikotevẽ tajajapo mokoi tembiapo ikatu hagua ñamoguahe upe promesa: tajajei opa mba’égui, tañañangatupa, ha upéicharo opa mba’e oñeperdona. Upéva oikotevẽ tañaime “¡dispuestopaite!”
Ndaha’éiva’erã pe kuimba’e, he’iháicha Wall Street Journal, omondo’akue peteĩ sobre renyhẽ pirapire efectivo peteĩ carta hera’ỹva reheve Administración Federal de Ingresos Públicos-pe he’íva: “Estimada agencia: Kóvandi pejuhúta pirapire adevéva impuesto-re. P.D. Kóva rire arekónterõ conciencia ky’a, amondóta ofaltáva.”
¡Péicha ndajajapóiva!Ndajajokói upe págo jahecha hağua cantidad mínima ikatuhápe jajeskapa. Ñandejára ojerure pe korasõ ha mente dispuesto porã, ¡Opaite ñane korasõ!Ñañemongaraívo, ñanemoñapymimbaite promesa símbolo ramo jasegívo Ñandejárape, ndaha’éi michĩmínte. Ñañekomprometepávo ha ñaime “dispuestopaite”, yvága ojetyvyróta ñane ñeime porãrã. Ñandetívionterõ térã jajededika nungánterõ, ndajahupytýi heta umi tovasapy tuichavéva yvagagua.
Ojapo heta áño, araha umi scouts peteĩ campamento-hápe desierto-pe. Mitãkaria’ykuéra oke aja tatarendy guasu ojapova’ekue ykére, ha opa líder scout-cha, che ake che camioneta parte trasera-pe. Pyhareve, apu’ãvo ha ahecha pe campamento, ahecha peteĩ scout, ahenóitava Paul, ha’etéva ndaohasaporãiva’ekue pyhare. Aporandu chupe mba’éichapa okéra’e, ha ombohovái: “Ndaha’éi ake porãmbáva”.
Aporandúvo mba’érepa, he’i: “Chero’ýkuri, pe tatarendy ningo oguékuri”.
Ha’e chupe péa upeichanteva’erãha. “¿Nde vosa rekeha piko ndahakuporãi?”
Nombohováiri.
Upémarõ ambue scouts omombe’u: “Ndoipurúi ivosa okẽ hağua”.
Arovia’ỹre, aporandu: “¿Mba’ére, Paul?”.
Okirirĩete, ha ipahápe iñembohovái hi’otĩ reheve: “Néi, apensa adesenrolla’ỹ ramo, natekotevẽi a’enrolla jey”.
Nda’exaherái: are aja oñekonhela oñeha’ãgui o’ahorra cinco minuto ñemba’apo. Ikatu ñapensa: ¡Vyroreiete piko! ¡Máva ojapóne péicha?Néi, jajapo meme heta henda ipeligrosoveháicha katu. Upéicha, ndajadesenrollaséi ñande vosakuéra espirituales jake hağua jajapyhývo tiempo ñañembo’e hağua, ja’estudia ha javivi pe Evangelio kyre’ỹ reheve ára ha ára; ndaha’éi oguétavante tatarendy, sino ñaiméta indefenso ha ñanero’ysãmbáta espiritualmente.
Ñaimérõ indiferente ñane convenio-kuérape, ñaime responsable ikonsekuensiakuérare. Ñandejára oñemoñe’ẽ ñandéve jareko hağua “ñeñangareko, ñandejehe, ñaimévo diligentemente atento umi ñe’ẽ hekove apyra’ỹvare.” Ha avei odeclara: “… che ruguy nomopotĩmo’ãi chupekuéra nacherendúi ramo.”
Añete, ndahasyive ñaime “disponiblepaite” ñaime rãngue nungánte. Ñaimévo dispuesto nungánte térã nañaiméirõ voi, ojehu, Guerrade las galaxias-pehe’iháicha, “peteĩ perturbación ñemombaretépe”. Ñaime Tupã voluntad kóntrape ha, upévare, vy’a naturaleza kóntrape Isaías he’i:
“… umi iñañáva niko mar áravaipeguáicha, ikatu’ỹva opyta, ha hi’y opoíva cieno ha tuju.
“Ndaipóri pytu’u iñañávape ğuarã, he’i Tupã.”
Suerte ramo, o’importa’ỹre moõpa ñaime térã moõpa ñaimékuri, nañaiméi ñanderupytyta’ỹhápe ñande Salvador, he’íva’ekue: “Upévare, oñe’arrepentíva ha oúvape che rendápe peteĩ mitã michĩmícha, che amoğuahẽta, umíva mba’égui Tupã reino. Ha péina ápe, ko’ãvare che ame’ẽ che rekove, ha ajapyhy jey”
Ñañearrepentívo ha jajerovia meme Ñandejárare, ñanembarete jey jareko jeývo humildad ha fe peteĩ mitãicha, enriquecido pe arandu oúva tekove experiencia-gui. Job omombe’u: “… oguatáta pe justo hapére, ha pe ipo potĩva ombotuichavéta imbarete”. Pe poeta Tennyson o’escribi: “Che mbarete ha’e diez mbaretéicha, che korasõ ipotĩre.” Ñandejára oñemoñe’ẽ: “… pepyta tenda marangatúpe ha ani peñemomýi.”
Ore ra’y Justin omano 19 años orekóvo oñorairõ rire peteĩ mba’asýndi hekove aja. Peteĩ discurso ome’ẽva’ekuépe peteĩ reunión sacramental-pe oho mboyvemínte, omombe’u peteĩ historia oiméne he’iséva chupe, peteĩ túva ha ita’ýra oike tienda de juguetes-pe oĩháme peteĩ boxeo vosa oñembovúva ha’etéva kuimba’e. Mitãkaria’y ombyepoti kuimba’e oñembovúva ha ojaivýva ha upepete opu’ã jey káda golpe rire. Túva oporandu ita’yra’ípe mba’érenepa pe kuimba’e opu’ã jey. Mitã’i opensa’imi ha upéi he’i: “Ndaikuaái. Che ha’e oñembo’ýre hyepýpe”.Ñaimérõ “dispuesto-paite”, tekotevẽ “ñañembo’y ñanderyepýpe”, “tou oúva”
Ñañembo’y ñanderyepýpe ñaha’arõvo pacientemente Ñandejárape oipe’a térã ome’ẽ hağua ñandéve mbarete ña’aguanta hağua umi ñande jukuéra ñande ro’ópe. Umíva umi ju ikatu ha’e mba’asy, discapacidad, desorden mental, jahayhúva ñemano, ha hetave mba’e.
Ñañembo’y ñande ryepýpe jajokóvo umi po ho’áva. Ñañembo’y ñande ryepýpe ñadefendévo añetegua peteĩ mundo añaite ha secular kóntrape ojerovavéva ára ha ára ndohoporãiva tesapéndi, he’íva ivaívape iporãha ha iporãvape ivaiha, ha “okondenávo umi hekojojávape ijoja haguére.”
Ikatu ñañembo’y ñande ryepýpe dificultad pa’ῦme jarekóre Espíritu Santo seguridad fortalecedora ha consoladora perspectiva eterna ohasáva comprensión mortal. Ñande rekove premortal-pe jasapukái vy’águi pe oportunidad-re ña’experimentávo tekove terrenal. Ñaime “dispuestopaite” jajapyhy kyre’ỹvo decisión ha’e hağua ñande Ru Yvagagua plan defensor ipy’aguasúva. ¡Órama ñañembo’ývo ha ñadefende jey Iplan!
Nda’aréi omanohague che ru 97 áño orekóvo. Káda oñeporandu chupe mba’éichapa oĩ, iñembohovái meme ha’e: “Escala 1 ha10 mbytépe, aime 25-pe”. Avei pe kuimba’e ojehayhuetéva ikatu’ỹhápe oñembo’yve térã oguapy, ha orekohápe heta dificultades oñe’ẽ hağua, iñembohovái upéichante avei. Akoiete oñembo’y hyepýpe.
Che ru orekópe 90 áño, roime jave aeropuerto-pe aporandu chupe aguerútapa peteĩ silla de rueda. He’i: “Nahániri, Gary, Ikatu áğa che tuja vove”. Ha upéi ombojoapy: “Avei, chekane’õvo jeguatágui, ikatu adipara”. Naikatúi ramo ñaime “dispuestopaite” jaguataháicha, upéicharõ ikatu tekotevẽ jadispara; ikatu tekotevẽ jarrekalkula ñande rape. Avei ikatu jajapo peteĩ ñembojere sentido contrario gotyo. Ikatu tekotevẽ ja’estudia, ñañembo’e kyre’ỹve, térã jahejátante jajapo’ỹre heta mba’e jajagarra atã hağua umi mba’e o’importa añetéva. Ikatu tekotevẽ jaheja umi mba’e mundo-gua jajapyhy atã hağua eternidad. Che rúpe hesakãporã upéva.
Oĩ jave marina-pe Segunda Guerra Mundial aja, oĩkuri persona pe edificio tuicha ha ipyrusúvape oñembohorýva iprincipiokuérare; ha katu mokõi iñirῦ, Dale Maddox ha Don Davidson, ohecha upéva ha ndojapói. Ha’ekuéra oporandu: “¿Sabin, ¿mba’ére neambuete opavavégui? Rereko principios morales yvate ha ndere’úi, ndererepitái ni nda’eréi ñe’ẽ ky’a, ha katu ha’ete ndepy’aguapy ha revy’áva”.
Pe impresión positiva ojerekóva che rúgui ndojeguerahái umi oñembo’eva’ekuére chupekuéra mormon-kuéragui, ha che ru ikatúkuri ombo’e ha omongarai mokõive iñirῦ tripulación-guápe. Dale rukuéra ipochyeterei ha he’i chupe oike ramo Tupaópe, operdetaha ichíka, Mary Olive-pe, ha katu ha’e oñembyaty misionero-kuérandi, ojerurévo chupe, ha avei ikarai.
Guerra opakuévo, presidente Heber J. Grant ohenói misionero-kuérape, avei umi kuimba’e omendávape.Dale ha hembireko, Mary Olive, odesidi Dale oservitaha oha’arõ ramo jepe ita’ýra peteĩha.Ára ohasávo oreko hikuái nueve familia: mbohapy kuimba’e ha sei kuña. Umi nuéve oservi mision-pe, osegívo Dale ha Mary Olive, okumpliva’ekue mbohapy misione. Decenas iñetokuéra avei oservi. Mokõi ita’ýra, John ha Matthew Maddox, ko’áğa Coro del Tabernáculo miembrokuéra, Matthew yerno-icha, Ryan.
Rohechávo umi papá documento-kuéra, rojuhu peteĩ Jennifer Richards carta, peteĩva umi Don Davidson. cinco tajýra apytépe ambue iñirῦ barco-pegua, Ha’e o’escribi: “Irrectitud omoambue hekovekuéra.Hasy niko jaikuaa mba’éichanepa ñande rekove Tupao’ỹre. Che ru mano ohayhuhápe upe Evangelio ha oñeha’ãvo oiko ipype ipaha peve”
Hasy ñamedi hağua pe impacto porã káda persona ikatúva oreko oñembo’ývo hyepýpe. Che ru ha mokoive iñirῦnguéra nohenduséi umi edificio tuicha ha ipyrusuguávape ohechaukáva ikuã jeja’e’ỹre. Ha’ekuéra oikuaa iporãveha jasegi Creador-pe ke upe multitud-rãngue.
Apóstol Pablo ikatu odescribi ñande ára he’ívo Timoteo-pe “oivo ojedesviáva, osẽ ñe’ẽreíre.” Ko mundo ko’ağaguápe oĩ hetaiterei “ñe’ẽrei”. Ha’ete pe ñomongeta oikóva edificio tuicha ha ipyrusúvape. Py’ỹi ohechauka peteĩ forma ojehustifika hağua ñaña térã oñemanifiesta umi hénte ohokuévo tape vaíre ha oguata pya’eve. Sapy’ánte ou umi ndopagaivagui precio oĩ hağua “dispuestopaite” ha ohosénte kuimba’e natural rapykuéri profeta rãngue.
Iporãveha, jaikuaa mba’étapa umi fiel destino-kuéra. Ñaime jave “dispuesto-paite”, jareko seguridad umi “ohayhúvape ğuarã Tupãme, opa mba’e omba’apo jojáta iñeimeporã.” He’iháichaélder Neal A. Maxwell: “Ani rekyhyje, tan solo vive corrrectamente”.
Che suegro ombo’ekuri BYU ha oipy’ara’ãiterei chupe BYU fútbol ha katu ndohechaséi umi iñeha’ã omoĩre chupe nervioso oikuaávo mba’éichapa osẽ. Upémaro ojehu peteĩ mba’e iporambajepéva: oñeinventa pe videograbadora, opermitíva chupe ograva juego-kuéra. ¡BYU ogana ramo, ohecháta pe grabación confianza reheve, seguroite mba’éichapa opáta! Ojehavira joja’ỹ ramo katu, ose lesionados térã atrasado cuarto tiempo-pe, ¡ndoje’estrésái oikuaáre ohupytýtava!Ikatu ja’e orekoha “peteĩ fulgor perfecto de esperanza.”
Upeichaite ojeaplika ñandéve. Ñaimérõ fiel, ikatu jaikuaa porã ipahápe oiporãmbataha ñandéve. Umi Ñandejára promesa-kuéra niko añete. Upéva nde’iséi ndahasymo’ãiha térã nañanerasemo’ãiha, ha katu Pablo o’escribi haguéicha: “mba’e tesa ohecha’ỹva, ni apysa ohendu’ỹva, ni ojupi’ỹva kuimba’ekuéra korasõme, ha’e umi Tupã ombosako’íva umi ohayhúvape ğuarã chupe.”
Hermano ha hermana-kuéra, avave ndopekái ko’ẽrõ. Añembo’e tajajapo ñemyatyrõ ñaikotevẽva ha ñamaña ára oútavare tuicha esperanza ha fe reheve. Añembo’e “tañañembo’y ñanderyepýpe” ñandepy’aguasúvo ha ñaime “dispuestopaite”. Tañanepotĩ ha ñandepy’aguasu ñadefendévo pe ñande Ru Yvagagua plan ha pe Ita’ýra misión, ñande Salvador. Ame’ẽ che testimonio ñande Ru Yvagagua oikoveha, Jesus ha’eha pe Cristo, ha igran plan de felicidad ha’e añeteguaha. Che ñembo’e Ñandejara jehovasakuera ojeiporavovéva toĩ penendive! Jesucristo réra sagrado-pe. Amén