Ha kóva ha’e pe vida eterna
Tupã pendekuaa ha Ha’e pene’invita peikuaa haĝua Chupe.
Añe’ẽ peẽme, generación pyahu, jóvenes ha jóvenes adultos, solteros terã pemendáva, ha’éva umi futuros lideres ko Ñandejára tupaogua. Opa tekovai, sarambi, kyhyje ha confusión oĩva ko mundo ko’áĝaguápe reheve, añe’ẽta peẽme tesakãme pe majestad ha jehovasa oĩva jaikuaarõ Tupãme.
Jesucristo ombo’e heta añetegua ombohesapéva pe Túva plan de felicidad, ha pene renda pe plan eterno-pe. Añecentráta mokõi añeteguápe penepytyvõtava pekomprende haĝua pene identidad.Tupã ra’y ha rajykuéraicha ha peikuaa haĝua pende propósito ko tekovépe.
Peteĩha: “Tupã ohayhu etereígui opa yvypórape, ome’ẽ vaekue Ta’ýra peteĩete, ani haĝua omano umi hese ojeroviáva, oikove haĝua uvei opa ára.”
Mokõiha: “Ha upe jeikove opa’ỹva niko kóva: Ta nde kuaa ndéve Tupã añete ha peteĩetéva, ha Jesucrístope, upe nde rembou vaekuépe.”
Peguereko pene akãme ko’ã añetegua – ha’ekuéra ombo’e mba’érepa — añeha’ã aja adescribi mba’éichapa ikatu peẽ ha opavave ñande jaikuaa Tupãme.
Jaikuaa Chupe ñembo’e rupive.
Che angirũnguéra penemitãva, ikatu ñañepyrũ jaikuaa Tupãme ñembo’e rupive.
7 de abril de 1829, Oliver Cowdery, oguerekóvo 22 años, oñepyrũ hembiapo escribiente ramo José Smith peĝuarã, oguerekóva 23 años. Ha’ekuéra imitã kuri peẽicha. Oliver ojerure peteĩ konfirmación Tupãme pe Restauracion-gui ha hembiapo ipype.
“Peina ápe, nde reikuaa reporandu hague chéve ha che ambohesape ne apytu’ũ …
“Heẽ, ha’e ndéve reikuaa haĝua ndaiporiha oikuaáva ne pensamientokuéra ha ne korasõ oipotáva ndaha’éirõ Tupã …
“… Reipotavérõ testimonio, epensa pe pyhare rejerure’asyva’ekuépe chéve ne korasõme …
“¿Nañe’ẽi piko py’aguapy ne apytu’ũme … ? ¿Mba’e testimonio tuichave piko ikatu reguereko ndaha’éirõ Tupãgui?”
Peñembo’e vove peẽ jerovia reheve peñandúta Tupã mborayhu Ijespiritu oñe’ẽtagui pene ángape. Peñeñandurõ jepe pene’añoha terã inseguro sapy’ánte, napeiméi pene’año ko mundo-pe. Tupã pende kuaa peẽme personalmente. Peñembo’eháicha, peẽ peikuaavéta Chupe
Jaikuaa chupe estudio de las escrituras rupive.
Pe’estudiaháicha escriturakuéra, ndaha’éi pe’aprendévante pe Salvador gui, ha katu añetehápeikatu peikuaa pe Salvador-pe.
Conferencia General abril 1985-pe, Elder Bruce R. McConkie oñe’ẽ, ha ha’ekuri 13 dias omano mboyve. Ha’e ombopaha ko testimonio reheve:
“Che ha’e peteĩ itestigo, ha peteĩ ára hi’aĝuívape apokóta umi clavo marca Ipo ha Ipýpe ha ambojahúta Ipy che resay reheve.
“Ha katu upe momento-pe che kuaapy ndaha’emo’ãi mas firme ha’évaguiche kuaapy ko’áĝaite, Ha’e ha’eha pe Tupã Ra’y ipu’akapáva, ha’eha ñande Salvador ha Redentor, ha pe salvación ojehupyty Huguy expiatoriore ha rupive, ha ni peteĩ ambue medio rehe.”
Umi ñahenduva’ekue Elder McConkie-pe oñe’ẽ upéicha upe árape araka’eve nañanderesarái mba’éichapa ñañeñandu. Oñepyrũvo idiscurso, he’i mba’érepa itestimonio ipoderosoiterei. Ha’e he’i:
“Añe’ẽ haĝua ko’ã mba’e hechapyrãvare, aipurúta che ñe’ẽte, ikatu jepe peimo’ã ha’eha Escriturakuéragui …
“Añetehápe ambuekuéra opronunciava’ekue ko’áĝa mboyve ha katu ko’áĝa che mba’e, Tupã Espiritu Santo otestifikágui chéve añeteguaha, ha ko’áĝa ha’e Ñandejára orrevelaramoguáicha chéve en primera instancia; upévare ahendu Iñe’ẽ ha aikuaa Iñe’ẽ.”
A medida que pe’estudia ha pejepy’amongeta umi escriturare, peẽ avei pehendúta Tupã ñe’ẽ, peikuaáta Iñe’ẽnguéra ha peikuaáta Chupe. Tupã orreveláta umi Hi’añetegua ijapyra’ỹva peẽme personalmente. Ko’ã doctrina ha principiokuéra oformáta parte mávapa ha’e peẽ ha osẽta pene angaitégui.
Escriturakuérape ñemoarandu individual rire, tuicha mba’e avei pe Escriturakuérape ñemoarandu en familia.
Ore rógape, roipota ore familaikuéra to’aprende ohechakuaa haĝua pe Espiritu ñe’ẽ. Aguerovia upéva oiko kuri ro’estudia aja Libro de Mormón ára ha ára familia-pe; Ñande testimonio oñemombaretéta ñañe’ẽvo umi añetegua sagrado-re.
Estudio de las escrituras ha’e pe canal Espiritu Santo ome’ẽha rupi opavavépe peteĩ mbo’epy personalizado. Ja’estudiaháicha escriturakuéra ára ha ára, pene’año ha pende familiakuéra ndive, pehechakuaáta pe Espiritu Santo ñe’ẽ ha peikuaáta Tupãme.
Jaikuaa Chupe jajapóvo Ivoulntad.
Ñañembo’e ha ja’estudia rire escriturakuéra, jajapova’erã Tupã voluntad.
Pe Salvador ha’e ñande ejemplo perfecto. Ha’e he’i “Che niko ndajúi vaekue ko yvy ári ajapo haĝua pe che aipotávante. Aju vaekue katu ajapo haĝua che Ru, che mbou vaekue, oipotáva.”
Pe Salvador resucitado ojehechauka vove nefitakuérape he’i: “Ha péina ápe, che ha’e yvóra tesape ha tekove; ha hay’úkuri pe kópa iroitévagui Túva ome’ẽva’ekue chéve, ha amboverapy Túvape amoĩvo che ári yvóra angaipakuéra, ha upéva rupi añemoĩ Túva rembipotápeopa mba’épe iñepyrũmby guive.”
Peẽ ha che jajapo Túva rembipota ñañongatúvo ñane konveniokuéra, ñaneñe’ẽrendúrõ mandamientokuérare ha jaservi Tupã ha ñande rapichakuérape.
Che rembireko Rhonda ha che roguereko tuvakuéra ha’éva personas normales, oiméne ojoguaitereíva pende tuvakuérape. Upevére, peteĩ mba’e chegustaitereíva ñande rukuéragui ha’e odedikahague hekove oservi haĝua Tupãme ha orembo’e rojapo haĝua upeicha.
Rhonda tuvakuéra oguerekóramo mokõi áño ramo omendahague, Rhonda túva oguereko 23 años, oñehenóirõ oservi haĝua peteĩ misión de tiempo completo. Oheja hembireko imitãva ha itajýra oguerekóva dos años. Uperõ hembireko oñehenói oservi haĝua hendive imisiónpe umi siete mese paha, ha oheja hikuái imembykuñáme ifamiliakuéra cuidado-pe.
Tardeve, oguerekómavo cuatro ifamilia, ova hikuái Missoula, Montana-pe, ikatuhaĝuaicha itúva oho universidad-pe. Upevére, oĩ jave upépe unos meses ramónte, presidente Spencer W. Kimball ha el élder Mark E. Petersen oipyso peteĩ llamado che suegro-pe ha’e haĝua primer presidente pe estaka Missoula-pe ojecrea ramóva. Ha’e oguerekókuri 34 años ramónte. Ha oheja de lado pe universidad oñeha’ãvo ojapo Ñandejára voluntad ha ndaha’éi ivoluntad propio.
Che ru ha che sy oservi templo-pe mas de 30 año aja. Che ru sellador ramo ha che sy obrera de las ordenazas ramo. Avei ome’ẽ servicio cinco misiones de tiempo completo oñondive, Riverside, California; Ulaanbaatar, Mongolia; Nairobi, Kenia; en el Templo de Navoo, Illinois, ha Templo de Monterrey, Mexico-pe. Mexico-pe oñeha’ã heta o’aprende haĝua peteĩ idioma pyahu, hasýva ochenta año reheve. Ha katu oñeha’ã ojapo haĝua Ñandejára voluntad osatisface rangue ideseos propios ko tekovépe.
Chupekuéra ha opavave umi Santos de los Ultimos Dias hekojojávape opa ko mundo jerére, arrepeti umi ñe’ẽ Ñandejára he’iva’ekue profeta Nefi Helaman raýpe : Ejehovasapyréva nde, umi mba’e rejapova’ekuére; kane’õ’ỹre … [nde] nereñeha’ãigui nderekovére, ha katu reñeha’ã rejapo che aipotáva, ha neñe’ẽrendu che rembiapoukapykuérare.”
Ñañeha’ãvo ñande jajapo haĝua Tupã rembipota japrestavo servicio Chupe ha ñande rapichakuérape, ñañandu Ijaprobación ha añetehápe jaikuaa Chupe.
Jaikuaa Chupe ha’évo Ha’eicha.
Pe Salvador he’i ñandéve jaikuaaporãveicha Tupãme ningo ha’erõ Ha’eicha. Ha’e he’i: Upévare, mba’eichagua kuimba’e piko ha’eva’erã peẽ? Añetehápe che ha’e peẽme, chéicha jepeve.”
Tekove marangatu ha’eva tuichaite mba’e oiko haĝua ñandehegui Ha’éicha. Pe Salvador he’i: “Peñemomarangatu; heẽ, pemopotĩ pende korasõ ha pemopotĩ pende po… ante mí, Che poromopotĩ haĝua.” Ñañepyrũvo pe tape ha’e haĝua Ha’éicha, ñañe’arrepenti ha jarrecibi Iperdon, ha Ha’e omopotĩ ñane ánga.
Ñanepytyvõ haĝua jakakuaavévo Túva gotyo, Ñandejára ojapo ñandéve ko promesa: “Opa ánga ohejáva hembiapovaikuéra ha oúva che rendápe, omoñe’ẽva che réra, ohendúva che ñe’ẽ ha iñe’ẽrendúva che rembiapoukapykuérare, ohecháta che rova ha oikuaáta che ha’eha.”
Ñande jerovia Isacrificio expiatoriore rupive, pe Salvador ñanemopotĩ, ñanemonguera ha opermiti jaikuaa Chupe ñanepytyvõvo ha’ehaĝua Ha’é icha. Mormón ombo’e: “pejerure Túvape opa pene korasõ mbarete reheve, oiko haĝua pendehegui Tupã ra’ykuéra [ha tajyrakuéra]; ha’e ojehechauka vove ha’e haĝua Ha’é icha.” Ñañeha’ãháicha ha’e haĝua Tupãicha, Ha’e ikatu ojapo ñandehegui hetave ñande ikatúvagui jajapo ñandejehegui rei.
Jaikuaa Chupe jaseguivo Mentores ejemplokuéra.
Ñanepytyvõ haĝua ñane ñeha’ãme Tupã ome’ẽ ñandéve modelokuéra jasegui haĝua ha Mentor-kuéra. Akompartise penendive che remiandu peteĩ che Mentor rehe, Elder Neal A. Maxell. Ha’e oñeha’ã meme omoĩ haĝua ivoluntad Túva guype, iñeha’ãme ha’e haĝua Tupãicha.
Ojapo mas de 20 años okomparti chendive hemiandukuéra justo oje’e rire chupe oguerekoha cáncer. He’i cheve: “Aimese pe equipo-pe, ko’agotyo [velo-gui] terã amogotyo. Ndapytaséi aguapývo línea de banda rapykuéri. Ahugase pe partido.”
Umi semana ohasava’ekuépe, ha’e ndojerureséi Tupãme omonguera haĝua chupe; ojaposente Tupã rembipota. Hembireko Colleen, he’i chupe pe clamor peteĩha Jesus ojapova’ekue huerto de Getsemani-pe ha’ekuri: “Si es posible, pase de mí esta copa”. Upeinte he’i : “Pero no sea como yo quiero, sino como tú”. Ha’e omokyre’ỹ Elder Maxwell-pe osegui haĝua pe Salvador ejemplo ha ojerure haĝua alivio ha upéi osomete haĝua ivoluntad Tupã voluntad-pe, ha ojapo upéicha.
Ohasa’asy rire umi tratamiento puku ha ñanemokangýva rupive un año rupi, oĩ jey “pe partido-pe” de manera total ha completa Ha ome’ẽve servicio siete año aja.
Umi año oseguívape, aguereko heta tembiapo hendive ha añandu, ipy’aporã, poriahuvereko ha mborayhu. Ahecha irrefinamiento espiritual ijehasa’asy ha iservicio constante rupive, oñeha’ã aja ha’e haĝua pe Salvador-cha.
Pe ejemplo jaseguiva’erã ha pe mentor supremo opavave jaguerekóva ñande alcance-pe ha’e Ñandejára ha Salvador Jesucristo, he’iva’ekue: “Che hína ha’e upe tape, upe añete ha upe tekovete. Che rupi mante ikatu oñeguahẽ che Ru rendápe.” “Eju ha eiko che rapykuerépe.”
Che hermano ha hermanakuéra penemitãva, Jaikuaa Tupãme ha’e peteĩ ñeha’ã oduráva opa ñande rekove. “Ha kóva ha’e tekove opa’ỹva: [jaikuaa ]chupe, Tupã añete peteĩetéva, ha Jesucristo-pe, upe [Túva] ombou vaekuépe.”
“¿Anichéne nda jahái adelante mba’e tuicháiteva rapykueri?… ¡Py’aguasu, [che angirũ penemitãva]; ha peho adelante, adelante victoria rapére!”
Tupã pende kuaa ha pene invita peikuaa haĝua Chupe. Peñembo’e Túvape, pe’estudia Escriturakuéra, peñeha’ã pejapo Tupã rembipota, peñeha’ã ha’ehaĝua pe Salvador-cha ha pesegui Mentores hekojojávape. Pejapoháicha upéva, peẽpeikuaáta Tupã ha Jesucristo-pe ha pehupytýta pe vida eterna. Kóva ha’e che invitación peẽme ĝuarã, Itestigo especial-cha oñeordenava’ekue. Ha’ekuéra oikove, ha penderayhu. Upévagui atestifika Jesucristo rérape. Amén.