Evanjelium Ježiša Krista zamerané na rodinu

Náuka Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa zameriava na rodinu. Chrám je kľúčovým pre našu náuku o rodine. Obrady, ktoré tam získavame, nám umožňujú vrátiť sa do prítomnosti nášho Nebeského Otca ako večné rodiny.

Od generálnej konferencie v apríli 2025 prezident Russell M. Nelson oznámil výstavbu 200 nových chrámov. Veľmi rád oznamoval nové chrámy na záver každej generálnej konferencie, a my sme sa všetci radovali spolu s ním. Keďže je však teraz veľký počet chrámov v počiatočnej fáze plánovania a výstavby, je vhodné, aby sme spomalili oznamovanie nových chrámov. Preto so súhlasom Kvóra dvanástich apoštolov neoznámime na tejto konferencii žiadne nové chrámy. Posunieme sa teraz vpred v poskytovaní chrámových obradov členom Cirkvi na celom svete, vrátane toho kedy a kde oznámime výstavbu nových chrámov.

Tá časť môjho príhovoru, ktorú som práve predniesol, bola napísaná po smrti nášho milovaného prezidenta Russella M. Nelsona. To, čo bude nasledovať teraz, bolo napísané a schválené pred niekoľkými týždňami, no stále to predstavuje moje učenia inšpirované Pánom.

Prehlásenie o rodine, oznámené pred 30 rokmi, začína slovami: „Rodina je stredobodom Stvoriteľovho plánu pre večné určenie Jeho detí.“ Tiež prehlasuje, „že prikázanie, ktoré Boh dal Svojim deťom, aby sa rozmnožovali a naplnili zem, je stále v platnosti“. A „ďalej prehlasujeme, že Boh prikázal, aby boli posvätné sily plodenia používané len medzi mužom a ženou, ktorí sú zákonne zosobášení ako manžel a manželka“. Ako učil prezident Russell M. Nelson, ktorý bol vtedy ešte len starší, publikum na Univerzite Brighama Younga, rodina je „kľúčová pre Boží plán. … V skutočnosti je účelom plánu povýšiť rodinu“.

Cirkev Ježiša Krista je občas známa aj ako cirkev zameraná na rodinu. Je to tak! Náš vzťah k Bohu a zmysel nášho pozemského života sú vysvetlené z hľadiska rodiny. Evanjelium Ježiša Krista je plánom nášho Nebeského Otca, ktorý je určený pre dobro Jeho duchovných detí. Môžeme skutočne povedať, že o pláne evanjelia sme sa prvýkrát učili v rade večnej rodiny. Je uskutočňovaný prostredníctvom našich smrteľných rodín a jeho zamýšľaným účelom je povýšiť deti Božie vo večných rodinách.

Napriek tomuto náukovému kontextu tu existuje aj protivenstvo. V Spojených štátoch trpíme úpadkom manželstiev a pôrodnosti. Už takmer sto rokov klesá podiel domácností, v ktorých žijú manželské páry, a takisto aj pôrodnosť. Manželstvá a pôrodnosť členov našej Cirkvi sú oveľa pozitívnejšie, ale tiež výrazne poklesli. Je veľmi dôležité, aby Svätí neskorších dní nestratili pochopenie zmyslu manželstva a hodnoty detí. To je budúcnosť, o ktorú sa snažíme. „Povýšenie je rodinná záležitosť,“ učil nás prezident Nelson. „Iba skrze spásne obrady evanjelia Ježiša Krista môžu byť rodiny povýšené.“

Celonárodný pokles sobášnosti a rodičovstva je z historických dôvodov pochopiteľný, ale hodnoty a zvyky Svätých neskorších dní by mali tieto trendy zlepšovať – nie nasledovať.

Pred 80 rokmi, keď som bol ešte chlapec, som žil na farme svojich starých rodičov v prostredí, kde takmer všetko, čo sa dialo počas dňa, bolo pod dohľadom rodiny. Nebola tam žiadna televízia ani iná elektronika, ktorá by nás rozptyľovala od rodinných aktivít. Naproti tomu v dnešnej mestskej spoločnosti má len málo členov skúsenosti s pravidelnými aktivitami zameranými na rodinu. Mestský život a moderná doprava, organizovaná zábava a vysokorýchlostná komunikácia uľahčili mladým ľuďom vnímať svoje domovy ako internáty, kde spia a občas sa najedia, ale kde majú rodičia oveľa menšiu kontrolu nad ich aktivitami.

Vplyv rodičov bol tiež oslabený spôsobom, akým si väčšina súčasných členov Cirkvi zarába na živobytie. V minulosti bol jedným z najväčších faktorov, ktoré spájali rodiny, spoločný boj za dosiahnutie spoločného cieľa, ako napríklad osídlenie divokej prírody alebo zabezpečenie živobytia. Rodina bola organizovanou a riadenou jednotkou hospodárskej výroby. Dnes je väčšina rodín jednotkami ekonomickej spotreby, ktoré si nevyžadujú vysokú mieru rodinnej organizácie a spolupráce.

Aj keď vplyv rodičov slabne, Svätí neskorších dní majú stále Bohom danú zodpovednosť učiť svoje deti, aby sa pripravili na náš rodinný údel vo večnosti (pozri Náuka a zmluvy 68:25). Mnohí z nás to musia robiť, aj keď nie všetky naše rodiny sú tradičné. Rozvod, smrť a odlúčenie sú realitou. Zažil som to v rodine, v ktorej som vyrastal.

Môj otec zomrel, keď som mal sedem rokov, takže môj mladší brat, sestra a ja sme vyrastali s ovdovenou matkou. Ani v tých najťažších situáciách sa nevzdávala. Bola sama a zničená, ale s Pánovou pomocou nás viedlo jej pôsobivé učenie náuky znovuzriadenej Cirkvi. Ako sa len modlila za nebeskú pomoc pri výchove svojich detí. A bola požehnaná! Vyrastali sme v šťastnej rodine, v ktorej bol náš zosnulý otec vždy prítomnou skutočnosťou. Naučila nás, že máme otca a ona má manžela a že vďaka ich chrámovému manželstvu budeme vždy rodinou. Náš otec bol preč len dočasne, pretože ho Pán povolal k inej práci.

Viem, že mnohé iné rodiny nie sú také šťastné, ale každá slobodná matka môže učiť o láske Nebeského Otca a o požehnaniach, ktoré so sebou chrámové manželstvo prináša. Aj vy to dokážete! Plán Nebeského Otca zaručuje túto možnosť pre každého. Všetci sme vďační za chrámové manželstvo a za budúce požehnania pochádzajúce z toho, keď sme spečatení ako večná rodina. Rovnako ako moja matka, aj my radi citujeme Lechího sľub jeho synovi Jákobovi, že Boh „posvätí strasti tvoje k prospechu tvojmu“ (2. Nefi 2:2). To platí pre každú rodinu Svätých neskorších dní, či už úplnú alebo momentálne neúplnú. Sme rodinná cirkev.

Naša náuka a naša viera vo večnú rodinu nás posilňujú a spájajú. Nikdy nezabudnem na sľub Harrisa, môjho starého otca z matkinej strany, keď sme my deti žili na jeho farme neďaleko Paysonu v štáte Utah. Oznámil mi tragickú správu, že môj otec zomrel v ďalekom Denveri v štáte Colorado. Vbehol som do spálne, kľakol som si vedľa postele a srdcervúco som plakal. Starý otec prišiel za mnou, kľakol si vedľa mňa a povedal: „Ja budem tvojím otcom.“ Tento láskyplný sľub je mocným príkladom toho, čo môžu starí rodičia urobiť, aby zaplnili medzery, keď rodiny stratia člena alebo im nejaký člen chýba.

Rodičia – slobodní alebo zosobášení – a ďalší ľudia, ako napríklad starí rodičia, ktorí plnia túto úlohu pre deti – sú hlavnými učiteľmi. Najúčinnejšie učia vlastným príkladom. Kruh rodiny je ideálnym miestom na preukazovanie a učenie sa večných hodnôt, ako je dôležitosť manželstva a detí, zmysel života a skutočný zdroj radosti. Je to tiež najlepšie miesto na učenie sa ďalších dôležitých životných lekcií, ako sú láskavosť, odpustenie, sebaovládanie a hodnota vzdelania a poctivej práce.

Samozrejme, mnohí členovia Cirkvi majú milovaných rodinných príslušníkov, ktorí hodnoty a očakávania evanjelia neprijímajú. Takíto členovia potrebujú našu lásku a trpezlivosť. Vo vzájomných vzťahoch by sme mali pamätať na to, že dokonalosť, ktorú hľadáme, sa neobmedzuje len na stresujúce okolnosti smrteľnosti. Veľké učenie v Náuke a zmluvách 138:57 – 59 nás uisťuje, že pokánie a duchovný rast môžu pokračovať v duchovnom svete, ktorý nasleduje po smrteľnom živote. Ešte dôležitejšie je, že keď sa rodiny zjednocujú, aby sa navzájom posilňovali, mali by sme všetci pamätať na to, že hriechy a nevyhnutné nedostatky, ktoré všetci zažívame v smrteľnom živote, môžu byť odpustené prostredníctvom pokánia vďaka slávnemu a spásnemu uzmiereniu Ježiša Krista.

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus je naším najväčším vzorom. Ak budeme žiť podľa Jeho učení a príkladu sebaobetovania, budeme požehnaní. Nasledovať Krista a venovať sa službe jeden druhému je najlepším liekom na sebectvo a individualizmus, ktoré sa dnes zdajú byť také bežné.

Rodičia majú povinnosť učiť svoje deti okrem zásad evanjelia aj praktické vedomosti. Rodiny sa zjednocujú, keď spolu robia zmysluplné veci. Rodinné záhrady budujú rodinné vzťahy. Šťastné rodinné zážitky posilňujú rodinné putá. Kempovanie, športové aktivity a iné rekreačné činnosti sú obzvlášť cenné pre utužovanie rodinných väzieb. Rodiny by mali organizovať rodinné stretnutia, aby si pripomínali svojich predkov, čo vedie k chrámu.

Rodičia by mali deti naučiť základné životné zručnosti, vrátane práce na dvore a v domácnosti. Štúdium cudzích jazykov je užitočnou prípravou na službu na misii a moderný život. Učiteľmi týchto predmetov môžu byť rodičia, starí rodičia alebo členovia širšej rodiny. Rodiny prosperujú, keď sa spoločne učia a radia o všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú rodiny a jej členov.

Niektorí môžu povedať: „Ale my na také veci nemáme čas.“ Mnohí rodičia zistia, že aby si našli čas na to, čo je skutočne dôležité, stačí, keď si všetci vypnú svoje zariadenia a zamerajú sa na rodinu. A rodičia, pamätajte, že to, čo tieto deti naozaj chcú na večeru, je čas strávený s vami.

Do rodín prichádzajú veľké požehnania, ak sa spoločne modlia – večer a ráno pokľaknú, aby vzdali vďaku za požehnania a modlili sa za spoločné záležitosti. Rodiny sú tiež požehnané, keď spoločne uctievajú Boha na zhromaždeniach a na iných náboženských podujatiach. Rodinné putá posilňujú aj rodinné príbehy, vytváranie rodinných tradícií a zdieľanie posvätných zážitkov. Prezident Spencer W. Kimball nám pripomenul, že „inšpirujúce príbehy z našich vlastných životov a životov našich predkov … sú mocnými nástrojmi pre výučbu“. Často sú pre nás a naše potomstvo najlepším zdrojom inšpirácie.

Svedčím o Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý je Jednorodeným Synom nášho Večného Otca. Pozýva nás, aby sme nasledovali cestu zmluvy, ktorá vedie k nebeskému zlúčeniu rodín. Pečatiaca moc kňazstva, riadená kľúčmi znovuzriadenými v chráme v Kirtlande, spája rodiny na večnosť (pozri Náuka a zmluvy 110:13 – 16). V súčasnosti sa využíva v rastúcom počte chrámov Pána po celom svete. Toto je realita. Modlím sa o to, aby sme toho boli súčasťou. V mene Ježiša Krista, amen.