To meno, ktorým ste nazývaní

Prezident Russell M. Nelson učil, že keby k vám Pán hovoril priamo, ako prvé by sa uistil, že chápete svoju pravú identitu: sme deti Božie, deti zmluvy a učeníci Ježiša Krista. Akékoľvek iné označenie nás nakoniec sklame.

Toto som sa naučil na vlastnej koži, keď môj najstarší syn dostal svoj prvý mobilný telefón. S veľkým nadšením začal do svojich kontaktov zadávať mená svojej rodiny a priateľov. Jedného dňa som si všimol, že volá jeho mama. Na obrazovke sa objavilo meno „Matka“. Bola to rozumná a dôstojná voľba – a, priznávam, prejav úcty k tomu lepšiemu rodičovi v našej domácnosti. Prirodzene, zaujímalo ma to. Aké meno mi dal?

Prechádzal som jeho kontakty a predpokladal, že ak Wendi bola „matka“, ja musím byť „otec“. Ale nebolo to tam tak. Hľadal som teda „ocko“. Stále nič. Moja zvedavosť sa zmenila na mierne obavy. Má ma tam uloženého ako „Corey“? Nie. V poslednom zúfalom pokuse som si pomyslel: „Sme futbalisti – možno ma pomenoval ‚Pelé‘.“ Naivné želanie. Nakoniec som mu zavolal sám a na jeho displeji sa objavili dve slová: „Nie matka“!

Bratia a sestry, akým menom ste nazývaní vy?

Ježiš nazýval Svojich nasledovníkov mnohými menami: Učeníci. Synovia a dcéry. Deti prorokov. Ovečky. Priatelia. Svetlo sveta. Svätí. Každé nesie večný význam a zdôrazňuje osobný vzťah so Spasiteľom.

Ale medzi týmito menami je jedno, ktoré vyniká nad ostatnými – meno Kristus. V Knihe Mormonovej kráľ Benjamín mocne učil:

„Nie je dané žiadne iné meno, ktorým prichádza spása; takže chcel by som, aby ste vzali na seba meno Krista. …

A stane sa, že kto toto učiní, bude nájdený na pravici Božej, lebo bude poznať meno, ktorým je nazývaný, lebo bude nazývaný menom Kristovým.“

Tí, ktorí na seba berú meno Krista, sa stávajú Jeho učeníkmi a svedkami. V knihe Skutky apoštolov sa píše, že po vzkriesení Ježiša Krista dostali vyvolení svedkovia príkaz svedčiť o tom, že každý, kto uverí v Ježiša, dá sa pokrstiť a prijme Ducha Svätého, obdrží odpustenie hriechov. Tí, ktorí prijali tieto posvätné obrady, sa zhromaždili s Cirkvou, stali sa učeníkmi a boli nazývaní kresťanmi. Kniha Mormonova tiež opisuje veriacich v Krista ako kresťanov a ľudí zmluvy nazýva „deťmi Kristovými, synmi jeho a dcérami jeho“.

Čo znamená byť nazývaní menom Kristovým? Znamená to uzatvárať a dodržiavať zmluvy, vždy na Neho pamätať, dodržiavať Jeho prikázania a byť „ochotní … stáť ako svedkovia Boží vo všetkých dobách a vo všetkých veciach“. Znamená to stáť s prorokmi a apoštolmi, keď nesú Kristovo posolstvo – s jeho náukou, zmluvami a obradmi – do celého sveta. Znamená to tiež slúžiť druhým tak, aby sme zmiernili ich utrpenie, byť svetlom a prinášať všetkým ľuďom nádej v Kristovi. Samozrejme, ide o celoživotné úsilie. Prorok Joseph Smith učil, že „toto je stav, do ktorého sa žiadny človek nikdy nedostal v okamihu“.

Pretože cesta učeníctva si vyžaduje čas a úsilie, ktoré je budované „riadok za riadkom, predpis za predpisom“, je ľahké nechať sa uniesť svetskými titulmi. Tie prinášajú len dočasnú hodnotu a samy o sebe nikdy nebudú stačiť. Vykúpenie a veci večnosti prichádzajú iba „vo Svätom Mesiášovi a skrze neho“. Preto je nasledovanie prorockej rady a stanovenie učeníctva za prioritu aktuálne aj múdre, najmä v dobe toľkých súperiacich hlasov a vplyvov. Toto bolo jadrom rady kráľa Benjamína, keď povedal: „Chcel by som, aby ste pamätali na to, aby ste si udržiavali … meno [Krista] vždy napísané v srdciach svojich, … aby ste počuli a poznali hlas, ktorým vás zavolá, a tiež meno, ktorým vás nazve.“

Videl som to vo vlastnej rodine. Môj prastarý otec Martin Gassner sa navždy zmenil preto, lebo pokorný prezident pobočky odpovedal na Spasiteľovo volanie. V Nemecku v roku 1909 boli ťažké časy a peňazí bolo málo. Martin pracoval ako zvárač v závode na výrobu rúr. Podľa jeho vlastného priznania väčšina výplaty končila pitím, fajčením a kupovaním rúnd v krčme. Jeho žena ho nakoniec varovala, že ak sa nezmení, odíde.

Jedného dňa stretol Martin cestou do krčmy svojho kolegu, ktorý mal v rukách pokrčenú náboženskú brožúrku. Našiel ju na ulici a povedal Martinovi, že po prečítaní brožúrky s názvom „Was wissen Sie von den Mormonen?“, čo v preklade znamená „Čo viete o Mormonoch?“, cítil niečo zvláštne. Som si istý, že ten názov sa teraz zmenil.

Adresa vyrazená na zadnej strane bola dostatočne čitateľná na to, aby sa dalo rozlúštiť, kde sa nachádza cirkevná budova. Bolo to dosť ďaleko, ale to, čo čítali, ich dojalo a rozhodli sa, že v tú nedeľu tam pôjdu vlakom, aby to tam preskúmali. Keď dorazili, zistili, že na adrese nebola cirkevná budova, ktorú očakávali, ale pohrebný ústav. Martin zaváhal. Bolo to preto, lebo cirkevná budova v pohrebnom ústave znelo trochu príliš ako ponuka výhodného balíka dva v jednom.

Ale hore, v prenajatej sále, našli malú skupinku Svätých. Jeden muž ich pozval na svedecké zhromaždenie. Martina sa dotkol Duch a jednoduché, vrúcne svedectvá na neho tak zapôsobili, že sám vydal svedectvo. A práve tam, na tom najnepravdepodobnejšom mieste, povedal, že už vie, že to musí byť pravdivé.

Neskôr sa muž predstavil ako prezident pobočky a spýtal sa, či sa vrátia. Martin vysvetlil, že býva príliš ďaleko a nemôže si dovoliť chodiť tam každý týždeň. Prezident pobočky jednoducho povedal: „Poďte za mnou.“

Prešli niekoľko blokov k neďalekej továrni, kde pracoval priateľ prezidenta pobočky. Po krátkej konverzácii bola Martinovi a jeho priateľovi ponúknutá práca. Potom ich prezident pobočky zaviedol do bytového domu a zabezpečil bývanie pre ich rodiny.

Toto všetko sa stalo v priebehu dvoch hodín. Martinova rodina sa presťahovala nasledujúci týždeň. O šesť mesiacov neskôr sa dali pokrstiť. Muž, kedysi známy ako beznádejný opilec, sa stal tak horlivým vo svojej viere, že ho ľudia v meste začali volať, možno nie až tak láskyplne, „ten kňaz“.

Čo sa týka prezidenta pobočky, neviem vám povedať jeho meno – na jeho identitu sme časom zabudli. Ale ja ho nazývam učeníkom, vyslancom, kresťanom, milosrdným Samaritánom a priateľom. Jeho vplyv je stále citeľný aj o 116 rokov neskôr a ja stojím na pleciach jeho učeníctva.

Hovorí sa, že môžete spočítať jadierka v jablku, ale nemôžete spočítať jablká, ktoré pochádzajú z jedného jadierka. Semienko, ktoré zasial tento prezident pobočky, prinieslo nespočetné ovocie. Netušil, že o 48 rokov neskôr bude v chráme v Berne vo Švajčiarsku spečatených niekoľko generácií Martinovej rodiny na oboch stranách závoja.

Najväčšie kázne sú možno tie, ktoré nikdy nepočujeme, ale tie, ktoré vidíme v tichých, nenápadných činoch a skutkoch pozorovaných v životoch bežných ľudí, ktorí sa snažia byť ako Ježiš a konajú dobro. To, čo urobil tento láskavý prezident pobočky, nebolo súčasťou kontrolného zoznamu. Jednoducho žil podľa evanjelia, ako je opísané v knihe Almovej: „Neodohnali nikoho, … kto bol hladný, alebo kto bol smädný, alebo kto bol chorý, … boli štedrí ku všetkým, ako ku starým, tak k mladým, … ako k mužom, tak k ženám.“ A čo by sme nemali prehliadnuť, neposlali preč nikoho, „či už mimo cirkev alebo z cirkvi“.

Tí, ktorí na seba berú meno Kristovo, uznávajú, ako povedal Joseph Smith, že „človek naplnený láskou Božou nie je spokojný iba s tým, že požehná svoju rodinu, ale pustí sa naprieč celým svetom, horlivo sa usilujúc požehnať celú ľudskú rasu“.

Takto žil Ježiš. V skutočnosti robil toľko, že Jeho učeníci to nedokázali všetko zapísať. Apoštol Ján zaznamenal: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“

Snažme sa nasledovať Kristov príklad, konať dobro a urobiť si z učeníctva celoživotnú prioritu, aby zakaždým, keď komunikujeme s druhými, cítili Božiu lásku a potvrdzujúcu moc Ducha Svätého. Potom sa môžeme pridať k môjmu prastarému otcovi i miliónom ďalších, ktorí vyhlásili, podobne ako učeník Andrej: „Našli sme Mesiáša.“

Nakoniec, naša identita nie je definovaná svetom. Ale naše učeníctvo je definované obradmi, ktoré prijímame, zmluvami, ktoré dodržiavame, a láskou, ktorú prejavujeme Bohu a blížnemu jednoducho konaním dobra. Ako učil prezident Nelson, sme skutočne deti Božie, deti zmluvy, učeníci Ježiša Krista.

Svedčím o tom, že Ježiš Kristus žije a že nás vykúpil. On je Ten, kto povedal: „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!“ V mene Ježiša Krista, amen.