Poznajte, kým skutočne ste
Bez ohľadu na to, kde sa na našej ceste učeníctva nachádzame, náš život sa zásadne zmení, ak lepšie porozumieme tomu, kým skutočne sme.
Naša dcéra mala pred niekoľkými rokmi na svojej misii významnú skúsenosť. S jej dovolením sa podelím o výňatok z toho, čo nám v ten týždeň napísala:
„Členka, ktorá sa chce vrátiť do Cirkvi, nás včera poprosila, aby sme k nej čo najrýchlejšie prišli. Keď sme prišli, našli sme ju na zemi, ako nekontrolovateľne plače. Cez jej slzy sme zistili, že stratila prácu, bude vysťahovaná zo svojho bytu a zase bude bez domova.“
Naša dcéra pokračovala: „Horúčkovito som začala prehľadávať písma, aby som niečo našla – čokoľvek – čo by jej pomohlo. Keď som hľadala nejaký dokonalý verš, pomyslela som si: ‚Čo to robím? Toto by Kristus nerobil. Toto nie je problém, ktorý viem vyriešiť, no ona je doslovnou Božou dcérou, ktorá potrebuje moju pomoc.‘ A tak som zatvorila písma, kľakla si vedľa nej a držala ju, zatiaľ čo sme spolu plakali, až kým nebola pripravená postaviť sa a čeliť tejto skúške.“
Po tom, čo naša dcéra túto ženu utešila, použila písma, aby sa jej pokúsila pomôcť porozumieť skutočnosti jej božskej hodnoty a aby ju učila jednu z najzákladnejších právd našej existencie – že sme milovanými synmi a dcérami Boha, Boha, ktorý s nami má dokonalý súcit, keď trpíme a je pripravený pomôcť nám, keď sa znovu postavíme na nohy.
Je poučné, že prvým bodom náuky, ktorú naši misionári učia, je, že Boh je naším milujúcim Nebeským Otcom. Všetky ostatné pravdy sú postavené na tomto základnom porozumení toho, kým skutočne sme.
Susan H. Porterová, generálna prezidentka Primáriek, učila: „Keď viete a chápete, ako naplno ste milovaní ako deti Božie, zmení sa tým všetko. Zmení sa, aké pocity máte o sebe, keď robíte chyby. Zmení sa to, ako sa cítite, keď sa dejú ťažké veci. Zmení sa váš pohľad na Božie prikázania. Zmení sa váš pohľad na druhých a na vašu schopnosť byť výraznou zmenou.“
Táto zmena je znázornená v tej časti písiem, kde čítame o skúsenosti, ktorú mal Mojžiš, keď sa tvárou v tvár rozprával s Bohom. Počas tohto rozhovoru Boh opakovane učil Mojžiša o jeho božskom dedičstve, hovoriac: „Mojžiš, … ty si syn môj.“ Boh Mojžišovi vysvetlil, že je v podobenstve Jeho Jednorodeného. Mojžiš jasne porozumel tomu, kým je, že má vykonať istú prácu a že má milujúceho Nebeského Otca.
Po tejto skúsenosti prišiel protivník, aby ho pokúšal a okamžite sa mu prihovoril slovami: „Mojžiš, syn človeka.“ Toto je bežný a nebezpečný nástroj v arzenále protivníka. Zatiaľ čo Nebeský Otec nám neustále a s láskou pripomína, že sme Jeho deti, protivník sa bude vždy pokúšať dať nám nálepku podľa našich slabostí. No Mojžiš sa už naučil, že je viac ako len „synom človeka“. Satanovi vyhlásil: „Kto si? Lebo hľa, ja som syn Boží.“ Podobne, aj keď my čelíme výzvam smrteľnosti alebo keď cítime, že sa nám niekto snaží dať nálepku podľa našich slabostí, musíme sa pevne držať znalosti ohľadom toho, kým skutočne sme. Uznanie musíme hľadať vo vertikálnej rovine, nie v horizontálnej. A keď to budeme robiť, tiež budeme môcť odvážne prehlásiť: „Ja som dieťa Božie.“
Na celosvetovom slávnostnom zasadaní pre mladých dospelých náš milovaný prezident Russell M. Nelson učil: „Takže kto ste? Predovšetkým ste dieťa Božie, dieťa zmluvy a učeník Ježiša Krista. Keď prijmete tieto pravdy, náš Nebeský Otec vám pomôže dosiahnuť váš konečný cieľ, ktorým je večný život v Jeho svätej prítomnosti.“
Nie je náhoda, že v tom zrejme najviac opakovanom verši nám Boh pripomína náš vzťah s Ním. Zo všetkých mien, akými by mohol byť označený v modlitbe sviatosti, požiadal, aby bol nazývaný „Boh, Večný Otec“.
Keď skutočne zistíme, kým sme, budeme pevnejšie veriť, že nám náš milujúci Nebeský Otec poskytol plán, aby sme sa vrátili a opäť žili s Ním. Starší Patrick Kearon učil: „Krásny plán nášho Otca, či Jeho ,báječný‘ plán, je navrhnutý tak, aby vás priviedol domov, nie aby vás udržal mimo neho. … Boh sa o vás neúnavne snaží.“ Na chvíľu sa nad tým zamyslite – náš všemocný, milujúci Otec „sa o vás neúnavne snaží“.
Bez ohľadu na to, kde sa na našej ceste učeníctva nachádzame, náš život sa zásadne zmení, ak lepšie porozumieme tomu, kým skutočne sme. Rád by som navrhol dva spôsoby, ako môžeme toto porozumenie prehĺbiť.
Po prvé, modlitba
Keď bol Spasiteľ na začiatku Svojej služby v smrteľnosti, bol vedený do pustatiny, aby „bol s Bohom“. Možno by sme mali zmeniť svoj prístup – namiesto jednoduchého vyslovenia modlitieb by sme si mali nájsť dostatok času, aby sme každý deň skutočne komunikovali s Bohom a „boli s Ním“.
Zistil som, že kvalita mojich modlitieb sa zlepšuje, keď si nájdem pár minút na to, aby som sa pripravil na rozhovor so svojím Otcom. Písma nám ukazujú, že je to vzor, ktorý funguje. Či už ide o Josepha Smitha, Nefiho, syna Helamana alebo Enóša, všetci nejakým spôsobom hĺbajú a rozjímajú pred svojou zaznamenanou komunikáciou s Bohom. Enóš povedal, že keď slová jeho otca prenikli hlboko do jeho srdca, jeho duša lačnela. Každý z týchto príkladov nás učí o nutnosti duchovne sa každý deň pripraviť na čas, keď budeme „s Bohom“.
Spasiteľ Nefitom nariadil: „Keď sa modlíš, vojdi do komôrky svojej, a keď si zavrel dvere svoje, modli sa k Otcovi svojmu.“
Či už ide o komôrku alebo spálňu, zásadou je nájsť si miesto, kde môžete byť pri modlitbe sami, aby ste umožnili svojej duši byť v pokoji a cítiť nabádania tichého šelestu. Môžeme sa pripraviť tak, že popremýšľame nad vecami, za ktoré sme vďační a nad otázkami či obavami, o ktorých sa chceme so svojím Otcom porozprávať. Mali by sme sa snažiť, aby naše modlitby neboli mechanické, ale aby sme sa so svojím Otcom rozprávali, nahlas, ak je to možné.
Uvedomujem si, že v zhone nášho života, keď sa namáhame s malými deťmi alebo sa náhlime z jedného stretnutia na druhé, možno nemáme luxus tichej komôrky a pozornej prípravy – no tieto tiché, rýchle a naliehavé modlitby môžu byť omnoho zmysluplnejšie, keď vynaložíme úsilie „byť s Bohom“ skôr v danom dni.
Môžu tu byť ľudia, ktorí sa už dlho nemodlili, alebo iní, ktorí necítia, že ich modlitby sú vypočuté. Sľubujem vám, že váš Nebeský Otec vás pozná, že vás miluje a že si vás chce vypočuť. Chce s vami komunikovať. Chce, aby ste si pamätali to, kým ste.
Starší Jeffrey R. Holland nedávno učil: „Nech už sa modlíte akokoľvek veľa, modlite sa ešte viac. Nech už sa modlíte akokoľvek dôkladne, modlite sa ešte dôkladnejšie.“
Okrem častejších a vrúcnejších modlitieb nám pri príprave našej mysle na zjavenie pomôže aj každodenné štúdium Knihy Mormonovej a uctievanie v chráme. Keď sa budeme snažiť zlepšiť svoju komunikáciu s Nebeským Otcom, On nás požehná tým, že budeme silnejšie cítiť to, že sme Jeho deti.
Po druhé, poznanie, že Ježiš je Kristus
Najväčším prejavom lásky Nebeského Otca k nám ako Jeho deťom je skutočnosť, že poslal Svojho Syna, nášho vlastného osobného Spasiteľa, aby nám pomohol prísť domov. Preto Ho musíme spoznať.
Keď som pred rokmi slúžil ako prezident kolu, odoslal som odporučenie ohľadom jedného brata, aby slúžil ako chrámový pracovník pri obradoch. Po tom, ako som vysvetlil, akým úžasným chrámovým pracovníkom by bol, som nechtiac stlačil možnosť „Neschvaľujem“, čím sa odporučenie odoslalo. Po neúspešnom pokuse vrátiť túto správu späť som zavolal prezidentovi chrámu a povedal som: „Urobil som strašnú chybu.“ Tento dobrý prezident chrámu bez zaváhania povedal: „Prezident Eyre, neexistuje nič, čo ste urobili, čo by nemohlo byť odpustené a nakoniec napravené.“ Aká to úžasná pravda. Vskutku, Ježiš Kristus má „moc spasiť“.
V roku 2019 nastala v otázkach pre získanie chrámového odporučenia významná zmena. Predtým jedna otázka znela, či máte svedectvo o úlohe Ježiša Krista ako Spasiteľa a Vykupiteľa. Teraz sa vás v nej pýtajú, či máte svedectvo o Jeho úlohe ako vášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Uzmierenie Ježiša Krista nefunguje len pre druhých; funguje aj pre vás a pre mňa. On je mojím Spasiteľom. Je vaším Spasiteľom. Pre každého osobitne. Iba skrze Neho sa môžeme vy aj ja vrátiť, aby sme boli s naším Otcom.
Bratia a sestry, hľadajme Ho teda. Študujme Jeho božský vzťah s Otcom a s každým z nás. Zakúsme pieseň vykupiteľskej lásky, ktorá prichádza ku každému jednému z nás prostredníctvom nášho Vykupiteľa, keď činíme pokánie. Keď spoznáme „toho, ktorý má moc spasiť“, budeme rozumieť, že ako deti Božie sme Jeho radosťou – Jeho najdôležitejším zameraním – a každý z nás je vskutku hodný spásy.
Svedčím, že máme milujúceho Nebeského Otca. Keď získame poznanie o tejto večnej pravde pomocou mocnej modlitby, osobného zjavenia a približovania sa k Ježišovi Kristovi, budeme môcť teraz a vždy odvážne prehlásiť: „Ja som dieťa Božie.“ V mene Ježiša Krista, amen.