Urovnajte sa s Bohom
Urovnanie s Bohom, skrze uzmierenie Ježiša Krista, vedie k neotrasiteľnej viere.
Keď študujem písma, narážam na slová, ktoré naozaj upútavajú moju pozornosť, predovšetkým preto, že majú v dôsledku mojich životných skúseností zvláštny význam. Mojou kariérou bolo forenzné účtovníctvo. Vzhľadom na tieto okolnosti ma pri čítaní písiem zaujalo slovo zmieriť, v účtovníctve sa tomu hovorí „urovnať“. Náplň mojej práce spočívala v urovnávaní vykázaných súm s finančnými záznamami a to s využitím účtovných, audítorských a vyšetrovacích zručností. Inými slovami, mojím cieľom bolo urovnať finančné správy s podkladovými finančnými dokumentmi, aby sa zabezpečila presnosť a platnosť. Nezrovnalosti som sa snažil riešiť usilovne a bolo bežné, že som venoval značný čas riešeniu aj veľmi malých nezrovnalostí.
Apoštol Pavol prosil Korintských, aby sa zmierili, a teda urovnali s Bohom. Byť urovnaní s Bohom znamená byť opäť privedení do harmónie s Bohom alebo obnoviť vzťah s Bohom, ktorý bol narušený alebo prerušený kvôli našim hriechom alebo skutkom. Jednoducho povedané, byť urovnaní s Bohom znamená zosúladenie našej vôle a skutkov s Božou vôľou alebo tak, ako učil prezident Russell M. Nelson, znamená to nechať Boha, aby v našom živote zvíťazil.
Tak ako sa píše v písmach, sme slobodní, aby sme „jednali sami za seba – zvolili si cestu večnej smrti alebo cestu večného života“. Ale ak nie sme usilovní, táto sloboda jednať sami za seba môže viesť k strate súladu s vôľou Božou.
Prorok Jákob učil, že keď sa ocitneme v disharmónii alebo nesúlade s Bohom, jediný spôsob, ako dosiahnuť urovnanie, je byť „zmierení [s Bohom] skrze uzmierenie Krista“. Je potrebné si uvedomiť, že urovnanie závisí od milosrdenstva, čo naznačuje, že urovnanie je možné vďaka milostivému uzmiereniu Ježiša Krista.
Keď premýšľate nad svojím vlastným životom, zamyslite sa nad obdobím, kedy ste mali pocit, že ste od Nebeského Otca ďaleko, lebo ste sa od Neho vzdialili. Možno ste sa napríklad menej usilovali modliť sa k Nemu či dodržiavať Jeho prikázania. Tak ako sa rozhodneme od Boha vzdialiť, musíme sa rozhodnúť aj iniciovať úsilie o urovnanie. Pán zdôraznil našu zodpovednosť, keď povedal: „Priblížte sa mi, a ja sa priblížim vám; hľadajte ma usilovne, a nájdete ma; proste, a obdržíte; klopte, a bude vám otvorené.“
Ako nám Spasiteľ pomáha obnoviť a urovnať tento dôležitý vzťah? Ja osobne robím veľký pokrok na svojej ceste k urovnaniu sa s Bohom, keď sa riadim radami prezidenta Nelsona a každý deň činím pokánie. Dôvodom je, že urovnanie znamená obnovenie narušeného vzťahu, najmä medzi Bohom a ľudstvom, a to odstránením bariéry hriechu.
Jedným z veľkých urovnaní, o ktorých čítame v písmach, je to Enóšovo. V jeho živote bolo niečo, čo nebolo zosúladené s Bohom. Bol príkladom v tom, že sa spoliehal na uzmierenie Ježiša Krista, aby sa s Bohom urovnal. Vysvetlil svoju túžbu po pokání, svoju pokoru, zameranie a odhodlanie. Jeho urovnanie s Bohom sa potvrdilo, keď sa mu prihovoril hlas, hovoriac: „Enóš, hriechy tvoje sú ti odpustené a ty budeš požehnaný.“ Enóš si uvedomil vplyv, ktorý na neho malo pokánie a urovnanie, keď povedal: „A ja, Enóš, som vedel, že Boh nemôže klamať; a preto bola vina moja zotretá.“
Urovnanie prináša nielen úľavu od pocitov viny, ale aj pokoj v nás samých a v našich vzťahoch. Lieči vzťahy, obmäkčuje srdcia a posilňuje naše učeníctvo a dáva nám väčšiu sebadôveru pred Bohom. Veľkú nádej a dôveru mi prináša ďalší plod urovnania, ktorý opísal Enóš, keď povedal: „A potom, čo som ja, Enóš, počul slová tieto, moja viera v Pána začala byť neotrasiteľná.“
Keď som bol chlapec, môj starý otec z maminej strany mal veľký čerešňový sad. V tomto sade som mal možnosť pracovať najmä v lete, kedy sme zberali čerešne. Ako veľmi malý chlapec som sa do toho zapájal najmä tak, že mi podali vedro a poslali ma hore na strom po čerešne.
Keď si môj starý otec kúpil takzvanú trepačku čerešní, zber sa výrazne zmenil. Tento stroj vie uchopiť kmeň stromu a zatrasie ním, čím čerešne popadajú zo stromu do sietí, ktoré sa používajú na ich zber. Všimol som si, že keď trepačka začala triasť stromom, takmer všetky čerešne spadli zo stromu už za pár sekúnd. Tiež som si všimol, že či už sa strom triasol 10 sekúnd alebo celú minútu, niektoré čerešne nespadli vôbec. Boli naozaj neotrasiteľné.
Striasť čerešne zo stromu je možné kvôli uvoľňovaniu etylénu. Tento hormón spôsobuje oslabenie vrstvy buniek medzi stopkou čerešne a stromom. Takto sa, kvôli oslabenému spojeniu, stopka zrelej čerešne ľahšie oddelí od stromu.
Z písiem sa učíme, že Izajov peň je metaforou Mesiáša, Ježiša Krista, o ktorom sa prorokovalo, že pochádza z rodu Izajovho, otca kráľa Dávida. Tak ako etylén oslabuje spojenie zrelej čerešňovej stopky, neposlušnosť, pochybnosti a strach môžu oslabiť naše spojenie s Izajovým pňom alebo Ježišom Kristom, čo nám umožňuje ľahko sa od Neho otriasť a oddeliť. Nech sme akokoľvek verní, musíme sa chrániť pred tým, aby sa naše spojenie s Ježišom Kristom oslabilo.
V Náuke a zmluvách dostávajú varovanie dokonca aj tí, ktorí sú verní: „Ale je možnosť, že človek môže odpadnúť od milosti a odvrátiť sa od živého Boha.“ Pán pokračuje: „Áno, … dokonca nech aj tí, ktorí sú posvätení, sa majú tiež na pozore.“ Aby sa vyhlo tomuto odpadnutiu, Pán nám radí: „Takže, nech sa cirkev má na pozore a modlí sa vždy, aby neupadli do pokušenia.“
Ľahká otrasiteľnosť by sa dala prirovnať k tomu, čo písma opisujú ako stav dozrievania ku skaze s hroziacimi následkami za činy. Túto frázu možno použiť aj v širšom slova zmysle na označenie stavu rozkladu, zničenia alebo úpadku, ktorý robí niečo náchylným na zrútenie alebo skazu.
Čo reprezentuje táto zrelosť? Znamená to, že sa môžeme dostať do bodu, kedy nie sme schopní zmeniť sa? Nie, ja si myslím, že to znamená, že sa môžeme dostať do bodu, kedy nie sme ochotní zmeniť sa. Protiliekom na to, aby sme sa stali zrelými ku skaze, je robiť tie veci, ktoré naše spojenie s Ježišom Kristom posilnia. Ako som spomenul, pokánie priviedlo Enóša do bodu, kedy bola jeho viera neotrasiteľná. V pokání je sila – pravidelnom, okamžitom a častom pokání. Tak ako nás učil prezident Nelson: „Nič nie je viac oslobodzujúce, viac zušľachťujúce alebo rozhodujúcejšie pre náš individuálny pokrok než je pravidelné, každodenné zameranie sa na pokánie.“
Okrem toho, že prorok Jákob kázal o pokání, učil, že uvedomovanie si Božej ruky v našich životoch, vyhľadávanie a prijímanie zjavenia a počúvanie Boha, keď hovorí, nám pomáha byť neotrasiteľnými. Jákob tiež učil: „Skúmame prorokov a máme mnohé zjavenia a ducha proroctva; a majúc všetky tieto svedectvá, získavame nádej a naša viera sa stáva neotrasiteľnou.“ Ak počúvame slová prorokov a apoštolov a ich pozvania a konáme podľa nich, môže nás to naplniť nádejou, sebadôverou a silou, čoho výsledkom je, že naša viera sa stane neotrasiteľnou.
Naučil som sa, že túžbu po urovnaní s Bohom musí sprevádzať túžba po pokání. Pokánie a zakúsenie požehnaní prameniacich z uzmierenia Ježiša Krista vedie k neotrasiteľnej viere. Neotrasiteľná viera vedie k tomu, že túžime byť vždy zmierení s Bohom. Je to cyklický či opakujúci sa vzorec.
Bratia a sestry, pozývam vás, aby ste sa skrze uzmierenie Ježiša Krista urovnali s Bohom. Svedčím o tom, že uzatváranie a dodržiavanie zmlúv posilňuje naše puto so Spasiteľom, čím sa vyhýbame tomu, aby sme sa stali zrelými ku skaze. Svedčím o tom, že toto urovnanie s Bohom, skrze uzmierenie Ježiša Krista, vedie k neotrasiteľnej viere.
Viem, že Nebeský Otec vás i mňa miluje a poslal Svojho milovaného Syna Ježiša Krista, aby bol naším Spasiteľom, Vykupiteľom a veľkým Zmieriteľom. Svedčím o Ježišovi Kristovi, v mene Ježiša Krista, amen.