Aby všetci mohli byť vzdelávaní

Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, požehnaní spoločenstvom člena Božstva, môžeme mať pomoc dokonalého Učiteľa. Duch Svätý vie všetky veci, svedčí o pravde a všetko nám pripomína. Prezident Russell M. Nelson často hovoril o tom, aké je dôležité počúvať hlas Pána. Učil nás, ako pozvať vedenie Ducha Svätého, a opakovane nás prosil, aby sme zväčšili svoju duchovnú schopnosť prijímať zjavenie.

Dnes vás pozývam, aby ste sa zamysleli nad úlohou Ducha Svätého, konkrétne v súvislosti so študovaním a vyučovaním evanjelia doma a v cirkvi. Duch Svätý je nám daný, keď sa modlíme s vierou a keď sa snažíme žiť tak, aby sme boli tohto vzácneho daru hodní. V inšpirovanej cirkevnej príručke Učme tak, ako učil Spasiteľ sú opísané ďalšie zásady, ktoré Pán stanovil, ktoré nám pomôžu pozvať vplyv Ducha Svätého.

Jednou touto zásadou je „vyzývajte k dôslednému štúdiu“. V minulosti sme možno považovali výučbu za príležitosť pre rodičov alebo učiteľov, aby do svojej vlastnej prípravy pozvali Ducha a potom sa s deťmi alebo členmi triedy, ktorých úlohou bolo počúvať, podelili o to, čo sa naučili. Ešte účinnejšie však je, keď aj my – ako tí, ktorí sa učia – prichádzame pripravení, a keď učitelia vytvárajú také vzdelávanie, ktoré podnecuje osobné zjavenie priamo v našom srdci a mysli. Potom, keď dostaneme príležitosť zdieľať to, čo sa učíme prostredníctvom štúdia a od Ducha Svätého, pomáhame si navzájom, aby sme sa poučili a vzdelávali. Keď uplatňujeme zásady evanjelia, Duch opäť svedčí o ich pravdivosti.

Tak ako vo všetkých veciach, Ježiš Kristus je dokonalým príkladom. Každého z nás pozval, aby sme sa usilovne učili a prevzali zodpovednosť za svoje vlastné svedectvo. Pozval Svojich učeníkov, aby sa pripravili na to, že sa budú učiť, aby to, čo sa učia, aj zdieľali a aby konali s vierou. Modlil sa za nich, videl ich božský potenciál, počúval ich a pomáhal im uvedomiť si, že sú milovaní a potrební..

Ako učitelia sa môžeme viac sústrediť na pokrok tých, ktorých učíme, na ich potreby a na pomoc pri rozvíjaní duchovných návykov, ktoré sú spojené s celoživotným učeníctvom. Keď ako tí, ktorí sa učia, uplatňujeme v procese učenia sa svoju slobodu jednania, dávame Duchu Svätému najavo svoju ochotu dovoliť Mu, aby nás učil.

Som vďačný učiteľke, ktorá ma povzbudila, aby som sa lepšie učil. Keď som začal chodiť na vysokú, mylne som si myslel, že školu musím len pretrpieť, aby som mohol robiť šport. Jedného dňa mi moja profesorka po prečítaní práce, ktorú som napísal, povedala, že si myslí, že mám nadanie na analytické myslenie. Ani som len netušil, čo to znamená. Povedala, že keď sa budem viac snažiť, môže zo mňa byť dobrý študent. To mi nikdy ani len nenapadlo. Jej záujem, povbudenie a pozvanie zmenili smer môjho vzdelávania a veľmi požehnali môj život.

Ďalšou zásadou, ktorá je dôležitá pre pozvanie Ducha Svätého, je výučba pravej náuky. To znamená, že naše štúdium evanjelia a jeho vyučovanie sú zakorenené v Božom slove a že nerobíme senzácie z toho, čo Pán nezjavil a ani o tom nešpekulujeme. Namiesto toho sa zameriavame na základné a večné zásady evanjelia, ktoré umožňujú Duchu svedčiť o pravde. Nasledujeme príklad Spasiteľa. On povedal: „Moj[a] [náuka] nie je moj[a], ale Toho, ktorý ma poslal.“

Pravá náuka sa nachádza v písmach a učeniach novodobých prorokov. Pánovo napomenutie, aby sme študovali písma individuálne a ako rodiny, a aby sme každý týždeň chodili na zhromaždenia a učili sa tam Jeho evanjelium, poskytuje pozoruhodný rámec na štúdium Jeho náuky a počúvanie Jeho hlasu. Študujeme písma, aby sme pochopili príbehy a zásady, ktoré učia, a uplatnenie týchto právd v našom živote. Aké je len požehnanie mať písma na dosah ruky. Predstavte si, že by Adam a Eva, Abinadi alebo dokonca Majster učiteľ Ježiš Kristus navštívili náš domov alebo triedu, aby nás učili. A aj môžu, keď hodujeme na Božom slove. Vďaka dôslednému úsiliu sa môžeme naučiť písmam rozumieť a milovať ich a dôverovať tomu, že sa v nich nachádzajú odpovede na otázky duše.

Moja manželka Kristi mala predtým, ako sme sa vzali, obdobie, kedy pre ňu bolo ťažké cítiť lásku Nebeského Otca a pochopiť Jeho plán pre ňu. Keď sa modlila o vedenie, dostala nabádanie, že má ísť na inštitút, a tak sa zapísala do kurzu, kde sa študoval Nový zákon. Spôsob, akým jej učiteľ na inštitúte vyučoval z písiem, dokonca aj to, ako ich držal, svedčil o tom, ako veľmi miloval Božie slovo. Keď tam chodila, Duch Svätý jej našepkával, že v písmach je niečo, čo potrebuje. Láska jej učiteľa k písmam a nabádania Ducha Svätého v nej vzbudili túžbu začať sa vážne venovať štúdiu Božieho slova, čo sa stalo celoživotnou cestou hlbokého obrátenia a zasvätenej služby.

Tak ako sa odporúča v príručke Učme tak, ako učil Spasiteľ, to, ako vyučujeme a ako sa učíme, by malo byť vždy zamerané na Ježiša Krista. Môžeme o Ňom hovoriť častejšie a s väčšou úctou a hľadať viac príležitostí, ako vyjadriť naše svedectvo, vďačnosť a lásku k Nemu. Nech už sú okolnosti akékoľvek, keď na Neho pamätáme, budeme môcť „vždy mať Jeho Ducha, aby bol s [nami]“.

Jedným zo spôsobov, ako urobiť Ježiša Krista stredobodom našej výučby, je zdôrazniť, že On je dokonalým príkladom, stelesnením a vyjadrením všetkých zásad evanjelia. Aj keď sa o Ňom v nejakom biblickom príbehu priamo nehovorí, stále Ho môžeme uviesť ako príklad zásady, ktorá sa vyučuje. Môžeme sa jednoducho opýtať: „Napadá vám situácia, kedy bol Ježiš Kristus príkladom tejto zásady?“

Jedným zo spôsobov, ako urobiť Ježiša Krista stredobodom našej výučby, je zdôrazniť, že On je dokonalým príkladom, stelesnením a vyjadrením všetkých zásad evanjelia. Pri štúdiu zásady pokánia je napríklad dôležité pochopiť, ako pokánie činiť. Je však tiež dôležité pamätať na to, čo urobil Ježiš Kristus, aby bolo pokánie možné, a pochopiť, čo nás pokánie učí o Ňom, o Jeho skutočnej podstate a vlastnostiach. Čo hovorí to, že máme možnosť činiť pokánie, o Jeho láske, trpezlivosti a milosrdenstve, Jeho viere v náš božský potenciál, Jeho ochote uzmieriť naše hriechy a radosti, ktorú nachádza v odpúšťaní? A pochopenie Jeho titulov – ako Baránok Boží, Vykupiteľ a Lekár – nám pomáha pochopiť, že pokánie je Jeho pozvaním, aby nás očistil, zmenil a uzdravil. Zameranie sa na to, čo pre nás urobil, a na to, čo to vypovedá o tom, kým je, nám môže pomôcť mať „vieru k pokániu“.

Vlastnosti Spasiteľa, ktoré sú opísané v písmach, niekedy asi hneď neuvidíme. Keď napríklad čítame o tom, ako Nefi staval loď, možno sa zameriavame len na Nefiho. Keď sa však zameriavame na Spasiteľa, môže nám to pomôcť pochopiť, že tento záznam nebol zachovaný, aby nás poučil o veľkosti Nefiho, ale aby nám ukázal veľkosť Boha – že On nám dáva silu dodržiavať Jeho prikázania a keď to potrebujeme, vyslobodí nás.

Na ústrednú úlohu Ježiša Krista sa môžeme zamerať aj v dokonalom pláne šťastia nášho Nebeského Otca. Keď sa na naše okolnosti pozeráme cez optiku Božieho večného plánu namiesto toho, aby sme sa na tento plán pozerali cez optiku našich časných okolností, môže to zmeniť smer nášho života. Evanjelium nie je zoznamom požiadaviek. Je dobrou zvesťou, že Ježiš Kristus premohol svet a smrť. Práve vďaka tomu, že prostredníctvom dodržiavania našich zmlúv s Bohom máme prístup k Jeho úžasnej milosti, môžeme teraz žiť radostne a pripravovať sa na život s naším Otcom v nebi vo večnosti. Keď sa naučíme v písmach vidieť Nebeského Otca a Spasiteľa, lepšie Ich spoznáme a budeme vo svojom živote častejšie a silnejšie vnímať Ich lásku.

Nikdy nezabudnem na Ducha, ktorého som cítil ako mladý chlapec, keď nám učiteľ rozprával o posledných dňoch života Spasiteľa. Pomohol nám pochopiť význam udalostí v hornej miestnosti, v Getsemanskej záhrade, na Golgote a pri prázdnom hrobe. Vyjadril svoju hlbokú vďačnosť Spasiteľovi a svoju nespútanú túžbu nasledovať Ho. Jeho výučba bola pozvaním pre Ducha Svätého, aby svedčil o Ježišovi Kristovi. A Duch, ktorého som na tejto lekcii pocítil, prehĺbil moju vieru a prehĺbil moju lásku a vďačnosť voči Spasiteľovi. Vplyv tohto učiteľa ma sprevádza po celý život. Tak ako bolo povedané o ďalšom učiteľovi: „Oheň jeho viery nám zahrial ruky.“

Keď sa v našich domovoch a na cirkevných zhromaždeniach zameriavame na Ježiša Krista, vyučujeme Jeho náuku a usilovne sa učíme, pozývame Ducha Svätého, aby prehĺbil našu vieru v Ježiša Krista a pomohol nám stať sa Mu viac podobnými, čo je cieľom celej výučby a štúdia evanjelia.

Som vďačný za učiteľov v mojom živote, od dobrých rodičov a miestnych vedúcich a učiteľov až po mužov a ženy, ktorí boli povolaní učiť a svedčiť spoza tohto rečníckeho pultu a ktorí nám pomáhajú spoznať a nasledovať Ježiša Krista. A som vďačný za Ducha Svätého, dokonalého Učiteľa. Práve prostredníctvom Ducha Svätého viem, že Nebeský Otec nás miluje a že má pre nás dokonalý plán, že Ježiš je Kristus, Spasiteľ a Vykupiteľ sveta a že Jeho evanjelium a Cirkev boli znovuzriadené. S vďačnosťou svedčím o týchto veciach v mene Ježiša Krista, amen.