Usmiate tváre a vďačné srdcia
Veľkosť našich Svätých v Afrike je ešte zreteľnejšia, keď čelia životným výzvam a požiadavkám rastúcej Cirkvi.
Pred vyše rokom som bol uvoľnený z funkcie v predsedníctve sedemdesiatnikov, čo bolo oznámené tu na generálnej konferencii. Keďže moje meno zaznelo takmer naraz s menami generálnych autorít, ktoré dostali emeritný status, mnohí predpokladali, že aj ja končím svoju službu. Po konferencii som dostal množstvo ďakovných správ a prianí do ďalšej fázy môjho života. Niektorí mi dokonca ponúkli, že odkúpia môj dom v North Salt Lake. Bolo pekné vidieť, že im budem chýbať, a tiež vedieť, že keď skončím, nebudeme mať problém s predajom nášho domu. Ale ešte v tej fáze nie som.
Moje nové poverenie nás s Monicou zaviedlo do krásnej Afriky, kde Cirkev prekvitá. Slúžiť medzi vernými Svätými na území Afrika – juh a byť svedkom Pánovej lásky k nim, bolo požehnaním. Je inšpirujúce vidieť rodiny všetkých generácií a rôzneho pôvodu, vrátane mnohých úspešných a vzdelaných členov Cirkvi, ktorí venujú svoj čas a talenty službe druhým.
Zároveň sa k Cirkvi vzhľadom na demografickú situáciu v regióne pridáva mnoho ľudí, ktorí žijú skromne a menia svoj život prostredníctvom požehnaní vyplývajúcich z vernosti v platení desiatku a vzdelávacích príležitostí, ktoré Cirkev ponúka. Programy ako Succeed in School (Uspejte v škole), EnglishConnect, BYU – Pathway Worldwide a Stály vzdelávací fond požehnávajú veľa životov, najmä nastupujúce pokolenie.
Prezident James E. Faust raz povedal: „Hovorí sa, že táto Cirkev možno nepriťahuje nevyhnutne veľkých ľudí, ale skôr robí z obyčajných ľudí veľkých.“
Veľkosť našich Svätých v Afrike je ešte zreteľnejšia, keď čelia životným výzvam a požiadavkám rastúcej Cirkvi. Vždy k tomu pristupujú pozitívne. Dobre stelesňujú známe učenie prezidenta Russella M. Nelsona:
„Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.
Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … a Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.“
Napriek svojim výzvam nachádzajú radosť. Naučili sa, že náš vzťah so Spasiteľom nám umožňuje pristupovať k ťažkostiam s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Dovoľte mi podeliť sa s vami o niektoré moje skúsenosti s týmito vernými Svätými, ktorí ilustrujú túto zásadu. Začnem Mozambikom.
Mozambik
Pred niekoľkými mesiacmi som predsedal konferencii kolu, ktorý existoval rok a mal už 10 jednotiek. Malú kaplnku a tri stany, ktoré boli postavené vonku, zaplnilo viac ako dvetisíc ľudí. Prezident kolu má 31 rokov, jeho manželka má 26 rokov a majú dve malé deti. Tento rastúci a náročný kôl vedie bez sťažností – len s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
V pohovore s patriarchom som sa dozvedel, že má vážne chorú manželku a kvôli financiám má problém zaobstarať jej starostlivosť. Po tom, ako sme sa s prezidentom kolu venovali tomuto problému, sme jej udelili kňazské požehnanie. Spýtal som sa patriarchu, koľko patriarchálnych požehnaní v priemere udeľuje.
„Osem až desať,“ povedal.
Opýtal som sa: „Za mesiac?“
On odpovedal: „Za týždeň!“ Poradil som mu, že robiť toľko za víkend nie je múdre.
„Starší Godoy,“ povedal, „oni prichádzajú každý týždeň, vrátane nových členov a mnohých mladých.“ Znova, bez sťažností – iba s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Po sobotňajšom večernom zasadaní konferencie kolu som na ceste do hotela zbadal ľudí, ktorí si neskoro večer kupovali pri ceste jedlo. Spýtal som sa vodiča, prečo si ho kupujú po tme a nie cez deň. Odpovedal, že cez deň pracujú, aby mali peniaze na to, aby si ho mohli zakúpiť neskôr.
„Aha, takže dnes pracovali, aby sa zajtra mohli najesť,“ povedal som.
On ma však opravil: „Nie, pracovali cez deň, aby mali čo jesť dnes večer.“ Dúfal som, že naši členovia budú v lepšej situácii, ale on potvrdil, že mnohí v tejto časti krajiny čelia podobným výzvam. Nasledujúce ráno, počas nášho nedeľného zasadania, keď som si už uvedomoval ich situáciu, ma ešte viac dojali ich usmiate tváre a vďačné srdcia.
Zambia
Na ceste na nedeľňajšie zhromaždenie sme s prezidentom kolu zbadali pár, ktorý išiel popri ceste s bábätkom a dvoma malými deťmi. Zastavili sme a ponúkli sa, že ich zvezieme. Boli prekvapení a potešili sa. Keď som sa spýtal, ako ďaleko musia ísť pešo cirkevnej budovy, otec odpovedal, že to môže trvať 45 minút až hodinu, v závislosti od tempa detí. Každú nedeľu absolvovali túto cestu tam a naspäť, bez sťažností – len s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Malawi
Jednu nedeľu pred konferenciou kolu som navštívil dve pobočky, ktoré ako zhromažďovacie budovy využívali verejné školy. Šokovali ma skromné a jednoduché podmienky v budovách, v ktorých chýbalo aj niektoré základné vybavenie. Keď som tam stretol niekoľkých členov, bol som pripravený, že sa ospravedlním za nevyhovujúce podmienky v ich zhromažďovacej budove, ale oni boli radi, že majú v blízkosti miesto, kde sa môžu stretávať, a nemusia tak absolvovať zvyčajnú dlhú cestu pešo. Znova bez sťažností – iba s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Zimbabwe
Po sobotňajšom školení pre vedúcich ma prezident kolu vzal na nedeľnú bohoslužbu, ktorá sa konala v prenajatom dome. Bolo tam 240 ľudí. Potom mi biskup predstavil 10 členov, ktorí sa v ten týždeň dali pokrstiť. Zbor sa rozdelil do dvoch malých miestností, pričom niektorí členovia sedeli aj vonku pred budovou a sledovali zhromaždenie cez okná a dvere. Znova bez sťažností – iba s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Lesotho
Navštívil som túto krásnu malú krajinu, známu aj ako „horské kráľovstvo“, aby som navštívil cirkevný okrsok, ktorý sa pripravuje na to, že sa stane kolom. Po sobotňajších stretnutiach som sa v nedeľu zúčastnil zhromaždenia v jednej ich pobočke v prenajatom dome. Miestnosť, kde sa vysluhovala sviatosť, bola preplnená, ľudia stáli aj vonku pred dverami, aby tam mohli byť. Povedal som prezidentovi pobočky, že potrebuje väčší dom. Na moje prekvapenie mi povedal, že toto je len polovica jeho členov. Druhá polovica mala prísť na zhromaždenie sviatosti po tom, ako sa skončí druhá hodina. Znova bez sťažností – iba s usmiatou tvárou a vďačným srdcom.
Neskôr som sa do Lesotha vrátil kvôli smrteľnej dopravnej nehode, do ktorej bolo zapojených niekoľko našich mladých ľudí, čo už spomenul starší D. Todd Christofferson. Keď som navštívil ich rodiny a vedúcich, očakával som pochmúrnu atmosféru. Namiesto toho som stretol silných a nezlomných Svätých, ktorí sa s touto situáciou vyrovnávali povzbudivým a inšpirujúcim spôsobom.
Mpho Aniciah Nku, 14-ročné dievča na tejto fotografii, ktoré nehodu prežilo, to výstižne vyjadrila svojimi vlastnými slovami: „Verte v Ježiša a vždy sa na Neho spoliehajte, pretože skrze Neho nájdete pokoj a On vám pomôže v procese uzdravovania.“
Toto je len niekoľko príkladov, kde vidíme ich pozitívny postoj, pretože svoje životy sústreďujú na evanjelium Ježiša Krista. Vedia, kde nájdu pomoc a nádej.
Spasiteľova uzdravujúca moc
Prečo nám a tiež im môže Spasiteľ pomáhať v akýchkoľvek životných situáciách? Odpoveď možno nájsť v písmach:
„A on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu. …
A vezme na seba ich slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom, … aby poznal … , ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.“
Ako učil starší David A. Bednar, neexistuje žiadna fyzická bolesť, utrpenie ani slabosť, ktoré prežívame, ktoré by Spasiteľ nepoznal. „V slabej chvíľke možno vy i ja zvoláme: ,Nikto … nechápe, [čím si prechádzam]. …’ Žiadna ľudská bytosť to pravdepodobne [nevie]. Ale Syn Boží [to] vie a dokonale rozumie.“ A prečo? Pretože „On cítil a niesol naše bremená skôr ako my“.
Svoj príhovor ukončujem svedectvom o Kristových slovách v Matúšovi 11:
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;
Lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“
Tak ako Svätí v Afrike, viem, že toto zasľúbenie je pravdivé. Je pravdivé tam a je pravdivé všade. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.