Zobrať na seba meno Ježiša Krista

V roku 2018 bola na Utažskej univerzite vytvorená špeciálna profesúra s názvom „Prezidentská katedra kardiotorakálnej chirurgie Dr. Russella M. Nelsona a Dantzel W. Nelsonovej“ – kardio, čo znamená „srdce“, a torakálny, čo znamená „hrudník“. Oceňovala dôležitú prácu prezidenta Nelsona ako kardiochirurga a podporu, ktorú mal od svojej zosnulej manželky Dantzel. Tento profesorský post bol financovaný z fondu, ktorý bol určený na dlhodobé financovanie. Osoba vybraná na tento prestížny profesorský post získava uznanie, finančnú podporu a prostriedky na výskum.

Prvým chirurgom vybraným na profesorský post bol Dr. Craig H. Selzman, skúsený kardiochirurg, ktorý nie je členom našej cirkvi. Na slávnostnom udelení profesúry Dr. Selzmanovi sa zúčastnilo mnoho dôležitých hostí vrátane prezidenta Nelsona a jeho manželky sestry Wendy W. Nelsonovej. Počas stretnutia prezident Nelson skromne hovoril o svojej priekopníckej chirurgickej kariére.

Dr. Selzman sa potom podelil o to, čo pre neho znamenalo byť vymenovaný na tento profesorský post. Rozprával, že štyri dni predtým, po dlhom dni strávenom na operačnej sále, zistil, že jeden z jeho pacientov sa musí vrátiť na operačnú sálu. Bol unavený a sklamaný, pretože vedel, že bude musieť stráviť ďalšiu noc v nemocnici.

Tohto večera mal Dr. Selzman rozhovor so sebou samým, ktorý mu zmenil život. V tej chvíli si pomyslel: „V piatok budem menovaný na tento profesorský post pomenovaný po Dr. Nelsonovi. Bol vždy známy ako niekto, kto si udržiava svoje emócie na uzde, správa sa ku každému s rešpektom a nikdy nestratí nervy. Teraz, keď moje meno bude spájané s tým jeho, musím sa snažiť byť viac taký, ako je on.“ Dr. Selzman bol už veľmi ohľaduplný chirurg. Ale chcel byť ešte lepší.

Jeho chirurgický tím predtým možno videl, že je unavený a frustrovaný, pretože to možno dal najavo svojím správaním a tónom hlasu. Ale v tú noc sa Dr. Selzman v operačnej sále svedomito snažil byť pre svoj tím obzvlášť nápomocný a chápavý. Cítil, že to niečo zmenilo, a rozhodol sa, že sa bude naďalej snažiť byť viac ako Dr. Nelson.

O päť rokov neskôr prezident Nelson daroval svoje odborné práce Utažskej univerzite. Predstavitelia univerzity sa prišli prezidentovi Nelsonovi formálne poďakovať. Počas tejto udalosti znova prehovoril Dr. Selzman. S odkazom na iniciály prezidenta Nelsona, RMN, povedal: „Na oddelení kardiochirurgie Utažskej univerzity teraz prevláda etika ‚RMN‘.“

Dr. Selzman vysvetlil, že vo frustrujúcich situáciách robí nasledovné: „Robím to, čo teraz učíme našich stážistov – sústredím sa, prekonám to a robím maximum. Táto etika v nás žije každý deň. Každému členovi oddelenia a každému novému stážistovi darujeme odznak. V spodnej časti odznaku sú písmená ‚RMN‘. Etika RMN je základom nášho výcviku; učíme ju všetkých.“ Dr. Selzman zámerne zlepšil svoj predchádzajúci postoj a ašpirácie, pretože jeho meno bolo teraz spájané s menom prezidenta Nelsona.

Táto séria udalostí týkajúcich sa Dr. Selzmana ma prinútila položiť si otázku: „Ako som sa zmenil odvtedy, čo som spojil svoje meno s menom Ježiša Krista? Prijal som v dôsledku toho Kristovu etiku? Snažil som sa úprimne stať lepším a viac podobným Jemu?“

V skúsenosti Dr. Selzmana vidíme najmenej päť podobenstiev procesu, prostredníctvom ktorého na seba berieme meno Ježiša Krista. Aj keď tento proces začína krstom, nie je dokončený, kým nebudeme čistejší a svätejší a nestaneme sa viac takými ako On.

Prvým podobenstvom je stotožnenie sa. Vymenovanie Dr. Selzmana na Nelsonovu profesúru na univerzite spojilo jeho meno s menom prezidenta Nelsona a Dr. Selzman sa s prezidentom Nelsonom začal stotožňovať. Keď na seba berieme meno Ježiša Krista, spájame svoje meno s Jeho menom. Stotožňujeme sa s Ním. Sme radi, že sme známi ako kresťania. Prijímame Spasiteľa a bez ospravedlňovania sa postavíme za to, aby sme boli považovaní za Jeho.

So stotožnením úzko súvisí ďalšie podobenstvo – spomínanie. Keď Dr. Selzman vojde do svojej ordinácie, jeho pohľad upúta medailón, ktorý dostal pri menovaní na Nelsonov profesorský post. Tento medailón mu denne pripomína etiku RMN. Nám prijímanie sviatosti každý týždeň pomáha pamätať na Ježiša Krista počas celého týždňa. Keď prijímame sviatosť, robíme tak na pamiatku ceny, ktorú zaplatil za to, aby nás vykúpil. Znovu uzatvárame zmluvu, že na Neho budeme pamätať, rozpoznávať Jeho veľkosť a vážiť si Jeho dobrotivosť. Opakovane uznávame, že len v Jeho milosti a skrze Jeho milosť sme zachránení pred fyzickou a duchovnou smrťou.

Pamätať si znamená, že sa riadime radami, ktoré nám dal prorok Alma z Knihy Mormonovej. „Nech všetky konania [naše] sú pre Pána, a kdekoľvek [ideme], nech je to v Pánovi; … nech všetky myšlienky [naše] smerujú k Pánovi; … nech náklonnosť srdca [nášho] leží na Pánovi naveky.“ Aj keď sme zaneprázdnení inými vecami, zostávame si Ho vedomí, rovnako ako si pamätáme svoje vlastné meno, bez ohľadu na to, na čo sa práve sústreďujeme.

Dôsledkom pamätania si na to, čo pre nás Spasiteľ urobil, je tretie podobenstvo – napodobňovanie. Dr. Selzman začal napodobňovať prezidenta Nelsona a etiku RMN. Verím, že etika prezidenta Nelsona je jednoducho prejavom jeho celoživotného učeníctva Ježiša Krista. Čím viac sa s Ježišom Kristom stotožňujeme a pamätáme na Neho, tým viac chceme byť ako On. Ako Jeho učeníci sa meníme k lepšiemu, keď sa zameriavame na Neho, viac ako keď sa zameriavame na seba. Snažíme sa stať sa Mu podobnými a chceme byť požehnaní Jeho vlastnosťami. Vrúcne sa modlíme, aby sme boli naplnení pravou láskou, čistou láskou Kristovou.

Ako učil prezident Nelson v apríli: „Keď sa pravá láska stane súčasťou našej povahy, stratíme chuť ponižovať druhých. Prestaneme posudzovať druhých. Budeme mať pravú lásku k ľuďom zo všetkých spoločenských vrstiev. Pravá láska ku všetkým … je základom nášho pokroku. Pravá láska je základom zbožného charakteru.“ Popri láske hľadáme, „pestujeme, používame a rozširujeme“ ďalšie duchovné dary od Spasiteľa, vrátane bezúhonnosti, trpezlivosti a usilovnosti.

Napodobňovanie Ježiša Krista nás vedie k štvrtému podobenstvu – zosúladeniu sa s Jeho zámermi. Pripájame sa k Nemu v Jeho diele. Ako chirurg bol Dr. Nelson známy aj ako učiteľ, liečiteľ a výskumník. Odznak používaný na oddelení Dr. Selzmana zdôrazňuje tieto snahy a obsahuje slová učiť, liečiť a objavovať. Pre nás je súčasťou brania mena Ježiša Krista na seba ochotné, úmyselné a nadšené zosúladenie našich cieľov s Jeho cieľmi. Pripájame sa k Nemu v Jeho diele, keď „milujeme, zdieľame a pozývame“. Pripájame sa k Nemu v Jeho diele, keď slúžime druhým, najmä zraniteľným a tým, ktorých zranili, zničili alebo zdrvili ich pozemské skúsenosti.

Takže, meno Ježiša Krista na seba plnšie berieme prostredníctvom stotožnenia sa s Ním, pamätaním na Neho, Jeho napodobňovaním a zosúladením sa s Ním. Tieto štyri kroky nás vedú k piatemu podobenstvu – posilneniu. V našich životoch máme prístup k Božej moci a požehnaniam. Nelsonov profesorský post poskytuje Dr. Selzmanovi uznanie a podporné finančné prostriedky, ktoré využíva na zmenu kultúry na svojom oddelení. Tento „dar moci“ používa na pomoc druhým. Podobne je to aj s nami – keď na seba zoberieme meno Spasiteľa, náš Nebeský Otec nás žehná svojou mocou, aby nám pomohol naplniť naše poslanie v smrteľnosti.

Keď uzatvárame ďalšie zmluvy s Bohom, plnšie na seba berieme meno Ježiša Krista. V dôsledku toho nás Boh viac žehná Svojou mocou. Ako učil prezident Nelson: „Každý človek, ktorý uzatvára zmluvy v krstiteľniciach a chrámoch – a dodržiava ich – má lepší prístup k moci Ježiša Krista. … Odmenou za dodržiavanie zmlúv s Bohom je nebeská moc – ktorá nás posilňuje, aby sme lepšie odolávali skúškam, pokušeniam a bolestiam srdca.“

Stávame sa duchovne vnímavejšími. Máme viac odvahy čeliť zdanlivo nezvládnuteľným okolnostiam. Sme viac posilnení v našom odhodlaní nasledovať Ježiša Krista. Keď zhrešíme, rýchlejšie činíme pokánie a vraciame sa k Nemu. Stávame sa lepšími v zdieľaní Jeho evanjelia s Jeho mocou a právomocou. Pomáhame tým, ktorí to potrebujú, a pritom sme menej kritickí, oveľa menej kritickí. Zachovávame si odpustenie svojich hriechov. Máme väčší pokoj a sme veselší, pretože sa môžeme vždy radovať. Jeho sláva bude okolo nás a Jeho anjeli budú na nás dozerať.

Spasiteľ nás pozýva: „[Aby ste prišli] k Otcovi v mene mojom a v príhodnom čase obdrža[li] z plnosti jeho.“ Naliehavo vás žiadam, aby ste to urobili. Poďte k nášmu Nebeskému Otcovi. Zoberte na seba meno Ježiša Krista. Stotožnite sa s Ním. Vždy na Neho pamätajte. Snažte sa byť ako On. Pridajte sa k Nemu v Jeho diele. Prijmite Jeho moc a požehnania vo svojom živote. Vryte si Jeho meno do srdca, ochotne a úmyselne. To vám dáva „postavenie“ pred Bohom a uschopňuje vás to k tomu, aby sa Spasiteľ za vás prihováral. Stanete sa tak povýšeným dedičom v kráľovstve nášho Otca v nebi, spoludedičom s Jeho Prvorodeným, naším milovaným Spasiteľom a Vykupiteľom.

On žije. Som si tým absolútne istý. On vás miluje. Dal za vás Svoj život. Naliehavo vás žiada, aby ste prišli k Otcovi skrze Neho. V mene Ježiša Krista, amen.