Sú vlastnými sudcami svojimi

Hlavným cieľom Otcovho plánu je poskytnúť Jeho duchovným deťom príležitosť získať fyzické telo, naučiť sa rozoznať „dobro od zla“ prostredníctvom skúsenosti v smrteľnosti, duchovne rásť a napredovať vo večnosti.

To, o čom Náuka a zmluvy hovorí ako o mravnej slobode jednania, je stredobodom v Božom pláne, ktorý má uskutočniť nesmrteľnosť a večný život Jeho synov a dcér. Táto základná zásada je opísaná v písmach aj ako sloboda jednania a sloboda zvoliť si a konať.

Pojem „mravná sloboda jednania“ je poučný. Medzi synonymá slova „mravný“ môžeme zaradiť „dobrý“, „čestný“ a „cnostný“. Medzi synonymá výrazu „sloboda jednania“ môžeme zaradiť „činnosť“, „aktivita“ a „práca“. Preto možno „mravnú slobodu jednania“ chápať ako schopnosť a výsadu vyberať si a konať za seba spôsobom, ktorý je dobrý, čestný, cnostný a úprimný.

Božie stvorenia zahŕňajú „ako to, čo pôsobí, tak to, na čo je pôsobené“. A mravná sloboda jednania je božsky určená „sila nezávislého konania“, ktorá nás ako Božie deti uschopňuje stať sa činiteľmi, ktorí konajú, a nie iba predmetmi, na ktoré je pôsobené.

Zem bola stvorená ako miesto, na ktorom môžu byť deti Nebeského Otca skúšané, aby sa zistilo, či „budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže“. Hlavným účelom stvorenia a našej smrteľnej existencie je poskytnúť nám príležitosť konať a stať sa tým, čím nás Pán pozýva, aby sme sa stali.

Pán nariadil Enochovi:

„Hľa títo bratia tvoji; sú dielom mojich vlastných rúk, a ja som im dal ich poznanie oného dňa, kedy som ich stvoril; a v záhrade Éden som dal človeku slobodu jednania;

A bratom tvojim som povedal, a tiež som im dal prikázanie, že majú milovať jeden druhého a že si majú vyvoliť mňa, Otca svojho.“

Základnými cieľmi uplatňovania slobody jednania je vzájomná láska a rozhodnutie sa pre Boha. A tieto dva ciele sú presne v súlade s prvým a druhým veľkým prikázaním milovať Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou, a milovať svojho blížneho ako seba samého.

Zamyslite sa nad tým, že je nám prikázané – nie je to len výzva či rada, ale je nám prikázané – používať svoju slobodu jednania, aby sme milovali jeden druhého a rozhodli sa pre Boha. Rád by som poznamenal, že v písmach je modifikačné slovo „mravná“ nielen prídavným menom, no možno tiež božským pokynom k tomu, ako máme svoju slobodu jednania používať.

Známa náboženská pieseň má z istého dôvodu názov „Choose the Right“ [Rozhodni sa správne]. Neboli sme obdarovaní mravnou slobodou jednania preto, aby sme si robili, čo chceme a kedy chceme. Naopak, podľa Otcovho plánu sme dostali mravnú slobodu jednania na to, aby sme hľadali večnú pravdu a konali v súlade s ňou. Ako tí, ktorí „konajú sami za seba“, máme byť horlivo zamestnaní v dobrej veci a „konať mnoho vecí zo svojej vlastnej slobodnej vôle a uskutočňovať mnoho spravodlivosti“.

Večná dôležitosť mravnej slobody jednania je zdôraznená v príbehu z písiem o rade v predsmrteľnosti. Lucifer sa vzbúril proti Otcovmu plánu pre Jeho deti a snažil sa zničiť moc nezávislého konania. Je významné, že diablov vzdor bol zameraný priamo na zásadu morálnej slobody jednania.

Boh vysvetlil: „A preto, pretože sa Satan proti mne vzbúril a snažil sa zničiť slobodu jednania človeka, … spôsobil [som], že bol zvrhnutý.“

Sebecký plán protivníka spočíval v tom, aby obral Božie deti o schopnosť „konať samých za seba“ a konať spravodlivo. Jeho zámerom bolo prinútiť deti Nebeského Otca, aby sa stali predmetmi, na ktoré je len pôsobené.

Prezident Dallin H. Oaks zdôraznil, že evanjelium Ježiša Krista nás pozýva, aby sme prostredníctvom spravodlivého používania morálnej slobody jednania niečo zistili, a aby sme sa aj niekým stali. Povedal:

„Mnoho biblických aj súčasných veršov hovorí o poslednom súde, pri ktorom budú všetci ľudia odmenení podľa svojich skutkov alebo diel, alebo túžob svojho srdca. No ďalšie verše to ďalej vysvetľujú tak, že budeme súdení podľa stavu, ktorý sme dosiahli.

Prorok Nefi opisuje posledný súd vo význame toho, čím sme sa stali: ‚A ak ich skutky boli špinavosťou, musia nevyhnutne byť špinaví; a ak sú špinaví, musí to tak byť, že nemôžu prebývať v kráľovstve Božom‘ [1. Nefi 15:33; zvýraznenie pridané]. Moroni vyhlasuje: ‚Ten, kto je špinavý, bude špinavý naďalej; a ten, kto je spravodlivý, bude spravodlivý naďalej‘ [Mormon 9:14; zvýraznenie pridané].“

Prezident Oaks pokračoval: „Z tohto učenia vyvodzujeme, že posledný súd nie je len zhodnotením výslednej sumy dobrých a zlých skutkov – toho, čo sme urobili. Je to uznanie konečného vplyvu našich skutkov a myšlienok – to, čím sme sa stali.“

Naše skutky a želania nás samé o sebe nespasia a ani spasiť nemôžu. „Po všetkom, čo my môžeme urobiť“, môžeme byť uzmierení s Bohom iba prostredníctvom milosrdenstva a milosti, ktoré sú dostupné skrze Spasiteľovu nekonečnú a večnú zmiernu obeť.

Alma vyhlásil: „Začnite veriť v Syna Božieho, že príde, aby vykúpil ľud svoj, a že bude trpieť a zomrie, aby uzmieril ich hriechy; a že znova vstane z mŕtvych, čo uskutoční vzkriesenie, takže všetci ľudia sa postavia pred ním, aby boli súdení posledného a súdneho dňa podľa skutkov svojich.“

„Veríme, že skrze uzmierenie Kristovo môže byť spasené celé ľudstvo, skrze poslušnosť zákonov a obradov evanjelia.“ Mali by sme byť veľmi vďační, že ak budeme skutočne „znovuzrodení“, ak budeme uplatňovať vieru vo Vykupiteľa, činiť pokánie „v úprimnosti srdca“ a „s naozajstným zámerom“ a ak „vytrvá[me] do konca“, naše hriechy a zlomyseľné skutky nebudú svedčiť proti nám.

Mnohí z nás môžu očakávať, že náš zjav pred stolicou Večného sudcu bude podobný procesu na svetskom súde. Bude tam predsedať sudca. Budú predstavené dôkazy. Bude udelený verdikt. A my budeme pravdepodobne neistí a budeme mať strach, až kým sa nedozvieme konečný výsledok. Ja si však myslím, že takýto opis je nepresný.

Strach, ktorý v smrteľnosti často prežívame, sa líši od toho, čo písma opisujú ako úctivú bázeň alebo „bázeň pred Pánom“. Na rozdiel od svetského strachu, ktorý spôsobuje nepokoj a úzkosť, bázeň pred Bohom pozýva do nášho života pokoj, uistenie a dôveru.

Spravodlivý strach je zložený z hlbokého pocitu úcty a rešpektu k Pánovi Ježišovi Kristovi, z poslušnosti Jeho prikázaniam a z očakávania posledného súdu a spravodlivosti pod Jeho rukou. Bázeň pred Bohom pramení zo správneho porozumenia božskej povahy a poslania Vykupiteľa, z ochoty podriadiť svoju vôľu tej Jeho a z poznania, že každý muž a každá žena sa budú súdneho dňa zodpovedať zo svojich túžob, myšlienok, slov a skutkov, ktoré vykonali v smrteľnosti.

Bázeň pred Pánom nie je zdráhavou obavou z toho, že prídeme do Jeho prítomnosti a budeme súdení. Skôr je to vyhliadka na to, že nakoniec uznáme ohľadom seba veci také, aké skutočne sú, a aké skutočne budú.

Všetci ľudia, ktorí kedy žili, ktorí žijú teraz a ktorí ešte len budú žiť na zemi, „budú predvedení, aby stáli pred stolicou Božou, aby boli ním súdení podľa skutkov svojich, či už boli dobré alebo či už boli zlé“.

Ak sme túžili po spravodlivosti a naše skutky boli dobré – čiže ak sme uplatňovali vieru v Ježiša Krista, uzatvorili a dodržiavali zmluvy s Bohom a činili pokánie zo svojich hriechov – potom bude súdna stolica príjemná. Ako vyhlásil Enóš, budeme „stáť pred [Vykupiteľom]; potom s potešením uvidím[e] tvár jeho“. A posledného dňa budeme „odmenen[í] spravodlivosťou“.

Naopak, pokiaľ boli naše priania zlé a naše skutky zlovoľné, súdna stolica na nás bude pôsobiť hrozivo. Budeme mať „dokonalú znalosť“, „jasnú spomienku“ a „[prenikavý pocit] vlastnej viny“. „Neodvážime [sa] vzhliadnuť k Bohu svojmu; a boli by sme radšej, keby sme mohli prikázať skalám a horám, aby na nás padli a ukryli nás pred prítomnosťou jeho.“ A posledného dňa budeme „mať odmenu zla“.

Koniec koncov sme potom my sami svojimi vlastnými sudcami. Nikto nám nebude musieť povedať, kam máme ísť. V Pánovej prítomnosti uznáme, čím sme sa rozhodli stať v smrteľnosti a budeme sami vedieť, kde máme byť vo večnosti.

Porozumenie, že posledný súd môže byť príjemný, je požehnanie, ktoré nie je vyhradené len pre Moroniho.

Alma opísal sľúbené požehnania, ktoré sú dostupné pre každého oddaného Spasiteľovho učeníka. Povedal:

„Význam slova znovuzriadenie je znova priviesť späť zlo k zlu alebo telesné k telesnému alebo diabolské k diabolskému – dobré k tomu, čo je dobré; spravodlivé k tomu, čo je spravodlivé; správne k tomu, čo je správne; milosrdné k tomu, čo je milosrdné.

… Jednaj správne, súď spravodlivo a čiň dobro neustále; a ak budeš všetky veci tieto činiť, potom obdržíš odmenu svoju; áno, bude ti znova znovuzriadené milosrdenstvo; bude ti znova znovuzriadená spravodlivosť; bude ti znova znovuzriadený spravodlivý súd; a bude ti znova dobro odmenou.“

S radosťou svedčím, že Ježiš Kristus je náš žijúci Spasiteľ. Almov sľub je pravdivý a platí pre vás aj pre mňa – dnes, zajtra a na celú večnosť. O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.