A teraz vidím

S úprimnou láskou sa všetci pripájame k pocte prezidenta Oaksa za zosnulého prezidenta Russella M. Nelsona. A s rovnakou láskou a hlbokým žiaľom všetci vnímame tragédie, ktoré sa nedávno odohrali v Michigane a ktoré sa odohrávajú takmer každý deň po celom svete. Tieto veci vnímame s láskou a dôverou v Pána Ježiša Krista.

V deviatej kapitole Jánovho evanjelia sa opisuje, ako prechádzal Ježiš s učeníkmi okolo žobráka, ktorý bol od narodenia slepý. To viedlo učeníkov k tomu, aby Ježišovi položili niekoľko zložitých náboženských otázok týkajúcich sa pôvodu a prenosu obmedzenia, ktoré tento muž mal. Majster odpovedal veľmi jednoduchým a prekvapivým činom. Pľuvol do hliny a spravil z nej blato. Priložil ho mužovi na oči a prikázal mu, aby sa na záver ešte umyl v jazere Siloe. Vo verši sa píše, že muž toto všetko poslušne učinil a „vrátil sa vidomý“. Aké dôležité sú dôkazy – na rozdiel od prianí, hádok či dokonca zlomyseľnosti, ktoré stoja proti pravde.

Nuž, Spasiteľovi nepriatelia sa obávali, že tento zázrak bude ešte väčšou ohrozením ich domnelej právomoci, ktorým Ježiš už aj tak bol a tak pristúpili k čerstvo vidiacemu mužovi a nahnevane povedali: „My vieme, že je [Ježiš] hriešny.“ Muž chvíľu počúval a potom povedal: „Či je hriešny, neviem; … jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“

Ježiš dal tejto výmene prvý význam, keď Svojim učeníkom povedal, že toto všetko sa stalo, „aby skutky Božie boli zjavené“. Pamätajte, že v tomto príbehu je Spasiteľov čin opísaný ako pomazanie očí slepého muža, čo mal byť čin, ktorý sa mal zavŕšiť umytím. Tento opis skutkov Božích zjavených na ňom by mohol zaznačovať, že sa vykonal obrad.

Ďalšou zjavnou pravdou sú tu nástroje, ktoré Stvoriteľ neba a zeme a všetkého, čo je na nich, použil na uskutočnenie tohto zázraku: sliny a za hrsť hliny! Tieto veľmi nepravdepodobné prostriedky dokazujú, že Boh nás môže požehnať akýmkoľvek spôsobom, ktorý si zvolí. Tak ako Naamán, ktorý sa bránil vstupu do rieky Jordán, alebo deti Izraela, ktoré sa odmietali pozrieť na hada na stĺpe, i pre nás je také ľahké zavrhnúť zdroj nášho vykúpenia len preto, že prostriedky a nástroje sa nám zdajú až trápne prosté.

Ale z Knihy Mormonovej si určite pamätáme, že niektoré veci sú ako prosté tak aj drahocenné, a že pred Ježišovým narodením bolo prorokované, že „[nebude mať] postavu ani dôstojnosť, aby sme ho [mali obdivovať], ani výzor, aby sme po ňom túžili“. Koľkokrát Boh poslal Svoje veľkolepé posolstvo prostredníctvom novopovolanej a veľmi nervóznej prezidentky Združenia pomoci alebo neučeného chlapca na newyorskom vidieku alebo misionára, ktorý je nový, či dieťatka ležiaceho v jasliach?

Čo ak teda odpovede na naše modlitby prichádzajú prostými, nezvyčajnými, ba až spletitými spôsobmi? Sme ochotní vytrvať, naďalej sa snažiť žiť podľa Kristovho evanjelia bez ohľadu na to, koľko slín a hliny to bude stáť? Možno nám nie je vždy jasné, čo sa práve deje alebo prečo, a z času na čas sa všetci budeme cítiť trochu ako tá staršia sestra, ktorá povedala: „Pane, čo tak požehnanie, ktoré nie je v prestrojení?“

Zamyslime sa na dôkazmi ďalšej pravdy, ktorá sa týka svätého kňazstva. Pri dokumentovaní organizácie Cirkvi zo zenitu času Lukáš napísal do svojho prvého riadku: „Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc“, dary, ktoré nie sú udeľované na základe pôsobivých zásluh ani určené tradíciou či právom narodenia. Neudeľujú sa bohosloveckou školou ani teologickým seminárom. Udeľujú sa iba kladením rúk toho, na ktorého boli s právomocou kladené ruky v nepretržitej postupnosti až k prameňu všetkej božskej právomoci, k Pánovi Ježišovi Kristovi.

A nebolo by v Cirkvi, ktorá chápe dar milosrdenstva, ďalším úžasným dôkazom jej pravdivosti vidieť, ako tieto požehnania a zmluvy idú k našim zosnulým príbuzným, tým z našich rodín, ktorí nás predišli? Mali by byť potrestaní za to, že nemali prístup k evanjeliu alebo za to, že sa narodili v čase alebo na mieste, kde im neboli dostupné božské obrady a zmluvy? Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní má posvätné, zasvätené domy Pána, v ktorých sa každý deň a každý večer v zastúpení vykonáva milosrdná, spásna práca za týchto zosnulých, a v ktorých sa ponúkajú príležitosti na uctievanie a obrady pre žijúcich. Pokiaľ viem, tento konkrétny dôkaz Božej pravdy, Jeho všeobjímajúcej lásky k žijúcim aj mŕtvym, sa inde na svete nenachádza – okrem jednej Cirkvi, ktorá v tomto konkrétnom ohľade preukazuje pravdu: Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Moje prvé stretnutie so skutočným dôkazom pravdy, ktoré mi otvorilo oči a dalo život, neprišlo skrze pomazanie hlinou ani v jazere Siloe. Nie, nástroj pravdy, ktorý mi priniesol uzdravenie od Pána, prišiel v podobe stránok knihy, áno, Knihy Mormonovej Ďalšom svedectve o Ježišovi Kristovi! Tvrdenia o tejto knihe boli napádané a odmietané neveriacimi, ktorých rozhorčenie sa niekedy rovná jedovatému hnevu tých, ktorí uzdravenému mužovi hovorili, že to, čo vedel, že zažil, zažiť nemohol.

Bolo mi vyčítané, že spôsob, akým táto kniha vznikla, nebol možný, bol neuveriteľný, trápny, ba až nesvätý. Nuž, to sú drsné slová od kohokoľvek, kto si trúfa tvrdiť, že vie, akým spôsobom táto kniha vznikla, pričom jediný opis tohto spôsobu je, že bola preložená „darom a mocou Božou“. To je všetko. Nič viac. V každom prípade, vplyv Knihy Mormonovej v mojom živote nie je pre mňa o nič menej zázračný než priloženie slín a hliny na oči slepého. Pre moju dušu je akoby záchrannou tyčou, vznešeným a prenikavým svetlo zjavenia, osvietením cesty, po ktorej musím kráčať, keď prichádzajú mraky temnoty. A tie už iste prišli, a iste ešte prídu.

A vzhľadom na pohľad, ktorý mi poskytla o všeobjímajúcej láske a vykupiteľskej milosti môjho Spasiteľa, s vami zdieľam svoje svedectvo, ktoré je tu opodstatnené, keďže rodičia novopožehnaného muža povedali, že ich syna by mali vypočuť, pretože „má svoje roky“. Nuž, to mám aj ja. Naznačili, že bol dostatočne starý na to, aby ho brali vážne. Nuž, to som aj ja. O dva mesiace budem mať 85 rokov. Bol som na pokraji smrti a potom znova späť. Kráčal som bok po boku s kráľmi a kráľovnami, s prorokmi, prezidentmi, prezidentkami a apoštolmi. Najlepšie na tom, je, že som bol neraz hlboko zasiahnutý Božím Duchom Svätým. Verím, že môjmu svedectvu by sa tu mala venovať aspoň určitá pozornosť.

Bratia a sestry, dospel som k tomu, že som z celej duše presvedčený, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je skutočným znovuzriadením Cirkvi z Nového zákona – a viac – pretože som nemohol poprieť dôkazy tohto znovuzriadenia. Od tých prvých skúseností som mal asi tisíc – ba až desaťtisíc – ďalších dôkazov, že to, o čom som dnes hovoril, je pravdivé. Takže sa teraz s radosťou pripájam k svojmu schúlenému priateľovi v uliciach Jeruzalema, kde oslabeným hlasom spievam:

V mene Ježiša Krista, amen.