Pokorné duše pred oltárom kľačia

Starší Jeremy R. Jaggi

Sedemdesiatnik

Keď uzatvárame a dodržiavame svoje zmluvy, viažeme sa na Spasiteľa a získavame hlbší prístup k Jeho milosrdenstvu, ochrane, posväteniu, uzdraveniu a odpočinku.

Ďakujeme zboru za ich svedectvo prostredníctvom novej piesne.

Táto nová náboženská pieseň k sviatosti s názvom „Bread of Life, Living Water“ (Chlieb života, živá voda) mi napĺňa dušu. V jednej strofe tejto piesne je napísané: „Teraz prichádzam pred oltár, aby som Mu obetoval svoje zlomené srdce.“

Moje chápanie týchto slov sa prehĺbilo krátko po tom, ako sme v roku 2015 s rodinou odišli z Newbury Park v Kalifornii a išli na misiu v Ogdene v Utahu. Dostal som pozvánku na prehliadku leteckej základne Hill Air Force Base pri Laytone. Na vojenskej základni som nikdy predtým nebol, ani som nestretol nijakého vojenského kaplána ani mužov či ženy, ktorí pracujú na zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany svojej krajiny.

Kaplán Harp, rovnako ako tisíce ďalších dobrovoľníckych a profesionálnych kaplánov, ktorí slúžia v našich väzniciach, nemocniciach a na vojenských zariadeniach po celom svete, ma inšpiroval a povzbudil. Našou poslednou zastávkou na základni bola svätyňa. Spýtal som sa kaplána, či poskytuje služby všetkým, ktorí túžia rozjímať, modliť sa, meditovať a uctievať Boha. Pristúpil k prednej stene kaplnky a spoza závesov vytiahol kríž. Povedal, že tento kríž používa na protestantské a katolícke bohoslužby. Spýtal som sa ho, čo používa pre našich židovských bratov a sestry, a on prešiel na druhú stranu prednej steny a vytiahol Dávidovu hviezdu.

Potom som sa spýtal: „Čo používate pri bohoslužbách Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní?“ Symboly odsunul a poukázal na veľký drevený oltár uprostred svätyne. Povedal, že členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní na tomto oltári pripravujú a požehnávajú chlieb a vodu. Spýtal som sa, či sa ten veľký, zdanlivo pevne zabudovaný oltár pred bohoslužbami našich židovských, moslimských, katolíckych alebo protestantských bratov a sestier dáva preč. Povedal, že oltár zostáva na svojom mieste, pretože niektoré tieto náboženstvá oltár tiež určitým spôsobom využívajú.

Abrahám postavil oltár, zviazal Izáka a bol pripravený obetovať svojho jediného syna, ale jeho ruka bola zastavená a on vyhlásil, tak ako vyhlásil Pán: „Tu som.“ Koľkokrát sa Veľký Ja som alebo jeden z Jeho prorokov dobrovoľne prihlásil a povedal „tu som“?

Keď Spasiteľ kázal na vrchu, vyzval nás, aby sme sa predtým, než pristúpime k oltáru, zmierili so svojimi bratmi a sestrami. Pavol učil, že skrze uzmierenie Ježiša Krista sme pri oltári „posvätení“.

Prorok Lechí „zanechal dom svoj … a drahocenné veci svoje. … [Potom] postavil oltár … a vzdával vďaky Pánovi“.

Biblia a Kniha Mormonova nás učia uctievať Božieho Syna pri oltári. Prečo?

Naši prví rodičia, Adam a Eva, stavali oltáre a uctievali pri nich. Potom, čo boli vyhnaní z raja a po „mnoho dní“ uctievali Boha, navštívil ich anjel a položil im dotieravú otázku, ktorú by mohol položiť každému z nás: „Prečo prinášaš obete Pánovi?“

Adam odvetil: „Neviem.“

Anjelova odpoveď na Adamovo pokorné priznanie je nádherná: „Toto je podobenstvo obete Jednorodeného Otcovho. … A preto, budeš činiť všetko, čo činíš, v mene Syna a budeš činiť pokánie, a vzývať Boha v mene Syna naveky.“

Stôl so sviatosťou a chrámové oltáre symbolizujú obetu Ježiša Krista a Jeho nekonečné uzmierenie.

Keď uzatvárame a dodržiavame svoje zmluvy, prijímame na zhromaždení obrad sviatosti a v chráme obdarovanie a pečatenie, viažeme sa na Spasiteľa a získavame hlbší prístup k Jeho milosrdenstvu, ochrane, posväteniu, uzdraveniu a odpočinku.

Milosrdenstvo a ochrana prostredníctvom zmlúv

Keď som bol mladý pätnásťročný chlapec, spýtal som sa otca, či môžem vynechať zhromaždenie sviatosti – bolo by to iba počas jednej januárovej nedele kvôli špeciálnemu zápasu amerického futbalu. Povedal, že mám dosť rokov na to, aby som sa rozhodol sám a poprosil ma, aby som sa zamyslel nad jednou radou. Povedal: „Keď sa rozhodneš raz vynechať sviatosť, je oveľa ľahšie rozhodnúť sa vynechať ju znova.“

Ak je Spasiteľ tým, kto spája, potom je protivník tým, kto rozdeľuje. Satan nás pokúša, aby sme sa oddelili od zasvätených miest, na ktorých sa uctieva, a od ochrany Ježiša Krista. Keď uctievame Spasiteľa, dostávame „moc ísť proti prirodzenému prúdu sveta“. Keď trávime čas v spoločenstve s Ním, máme prísľub, že budeme „oslobodení od Satana“. „Keď potom dodržiavame naše zmluvy, obdarúva nás Svojou … posilňujúcou mocou.“ Ach, ako si vážim spoločenstvo so Spasiteľom prostredníctvom zmlúv uzavretých pri svätom oltári.

Budovanie porozumenia ohľadom večného uzmierenia Spasiteľa riadok za riadkom, predpis za predpisom, poskytuje duchovnú ochranu proti úskokom protivníka. Mladý starší Jaggi v Mexiku, sestra Jaggiová v Belgicku a ďalší misionári po celom svete majú oveľa väčšiu šancu, že ich priatelia získajú požehnania krstu a dar Ducha Svätého, ak sa títo priatelia zúčastnia zhromaždenia sviatosti už v prvom týždni od ich prvého kontaktu.

Mladý dospelý na Tonge alebo Samoe má oveľa väčšiu šancu byť spečatený v dome Pána, ak sa pripraví na prijatie svojho obdarovania a prijme ho krátko po maturite. V obdarovaní sú členovia pozvaní žiť podľa piatich zákonov, poslúchať ich a dodržiavať ich. Tieto zákony napĺňajú ich život mocou a ochranou. Uzatváraním zmlúv s Pánom sa vytvára obojstranný vzťah. Preukazujeme Mu tak vernosť a lásku. S každým sľubom, ktorý dávame a dodržiavame, rastie naša sila a moc.

Zamýšľanie sa a posvätenie

Keď si pokorne a symbolicky pokľakneme pri Pánovom oltári, dostávame príležitosť sa zamyslieť, „zadržaní čo sa týka pýchy sŕdc svojich … [pokorujúc sa] pred Bohom“. Keď som bol mladý a išiel som von s kamarátmi, moja mama mi často hovorievala: „Nezabúdaj na to, kým si a keď prídeš domov, zastav sa pri mne.“ Niekedy som sa pri nej nezastavil, lebo som prišiel domov neskoro. Ľutujem, že som tieto dôležité chvíle s mamou zmeškal.

Teraz sa vždy teším na čas, keď sa zastavím pri Nebeskom Otcovi. Keď denne uctievam, kľačím v modlitbe vedľa postele alebo zhromaždený s rodinou a predstavujem si, ako kľačím pri oltári, a zamýšľam sa nad svojím životom a skúmam ho. Premýšľam o sviatosti, aj o celých kusoch chleba, lámaných a roztrhaných za nás, pričom každý z nich je symbolom zlomeného tela nášho Spasiteľa. Pripomína mi to učenie prezidenta Dallina H. Oaksa, že „každý kúsok chleba je výnimočný, tak ako sú výnimoční i jednotlivci, ktorí ho požívajú“. Keď pokľaknem v modlitbe, rozmýšľam nad tým, ako môžem dať Bohu svoju vôľu.

Starší David A. Bednar učil, že „obrad sviatosti je svätou a opakujúcou sa výzvou k tomu, aby sme činili úprimné pokánie a boli duchovne obnovení. Akt prijímania sviatosti sám o sebe hriechy neodpúšťa. Keď sa ale svedomito pripravujeme na tento obrad a keď sa ho zúčastňujeme so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom, potom zasľúbenie znie, že môžeme mať vždy Ducha Pánovho, aby bol s nami. A skrze posväcujúcu moc Ducha Svätého ako nášho stáleho spoločníka si môžeme vždy udržiavať odpustenie svojich hriechov“.

Keď sa s Amy bližšie pozrieme na naše životné skúsenosti, oslavujeme dar dokonalej lásky a obete Ježiša Krista. Vidíme tiež, ako sa rozpútal hnev pekla. Ako dokážeme prekonať pohľady plné odsudzovania, úzkosť, depresiu, rakovinu, cukrovku, šikanovanie na internete, krádež identity, samovoľné potraty, stratu dieťaťa, brata či otca? Pretože Ježiš pil z horkého kalicha strachu, z kalicha hnevu – za mňa, za moju rodinu, za nás všetkých!

„Horký kalich“, z ktorého pil v Getsemanskej záhrade a Jeho utrpenie, ktoré sa na kríži na Kalvárii ešte „zintenzívnilo“, nám umožňujú položiť to, čo je ťažké, vzdorovité, násilné, zúrivé či to, čo v nás vyvoláva strach, na oltár Pána a byť vždy „posvätení prijatím Ducha Svätého“.

Sestra Patricia Hollandová povedala: „Dnes sa za vás a za seba hlboko modlím, aby sme sa bez ohľadu na to, kde sme a bez ohľadu na to, čo sme urobili, úplne odovzdali a položili na oltár Božích prisľúbení a pokoja.“

Miesto uzdravenia a odpočinku

Keď prichádzame k oltáru, nezískavame odmenu, ale učíme sa o Darcovi darov. Cez toto učenie a zmluvné spojenie prichádza uzdravenie. Nefi povedal: „Naplnil ma láskou svojou, ktorá dokonca stravuje telo moje.“ A náš milujúci Spasiteľ nás pozval: „Nenavrátite sa teraz ku mne a nebudete činiť pokánie z hriechov svojich, a neobrátite sa, aby som vás mohol uzdraviť?“

Keď boli naše dve najstaršie dcéry Mackenzie a Emma malé, jeden z ich najobľúbenejších príbehov bol Kroniky Narnie: Lev, šatník a čarodejnica. Všetci sme sa zamilovali do leva Aslana. Jeden z našich nezabudnuteľných večerov pri čítaní tejto knihy bol, keď tento veľký lev položil svoj život za Edmunda. Nezabudnuteľný bol preto, že rodičia a dcéry plakali, keď čarodejnica pripravila Aslana o život na Kamennom stole. Nezabudnuteľný, pretože napriek tragédii tam pretrvala nádej, a to až kým sa nestalo niečo veľkolepé. V tej malej izbietke sa ozývali radostné výkriky, keď Aslan vstal z mŕtvych a povedal: Keby sa pokúsila nazrieť ešte o niečo hlbšie, … dozvedela by sa, že ak namiesto zradcu zabije [nevinnú, dobrovoľnú obeť, [Kamenný ] stôl praskne a aj samotná smrť [začne postupovať opačným smerom].“

Ježiš Kristus uzdravuje všetky rany. Vďaka Ježišovi Kristovi môžeme znovu žiť.

Na generálnej konferencii v októbri 2022 hovoril prezident Russell M. Nelson o skupine ľudí, ktorí prišli na deň otvorených dverí chrámu. Bol tam aj malý chlapec. „Prezident Nelson učil:

„Keď skupina vošla do miestnosti pre obdarovania, chlapec ukázal na oltár, kde ľudia kľačia, aby uzavreli zmluvy s Bohom, a povedal: ,Ó, to je pekné. Tu je miesto, kde môžu ľudia odpočívať na svojej ceste chrámom.’

… Pravdepodobne netušil o priamom spojení medzi uzavretím zmluvy s Bohom v chráme a Spasiteľovým úžasným sľubom:

,Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa … a nájdete si odpočinutie duše;

lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké’ [Matúš 11:28 – 30; zvýraznenie pridané]“.

Syn človeka nemal kde hlavu skloniť, no napriek tomu pozval Svojich učeníkov, vás i mňa, k stolu so sviatosťou, aby si tam s Ním odpočinuli. Keď „pokorné duše pred oltárom kľačia“, prekvitá pokoj. Ruky nášho Spasiteľa sú načiahnuté, Jeho stôl je prestretý. Poďme uctievať Syna Božieho pri Jeho svätom oltári. V mene Ježiša Krista, amen.