Robte svoj podiel celým svojím srdcom

Moja skúsenosť v letovom simulátore bola dôležitou pripomienkou toho, že aby sme v niečom začali byť dobrí – či už je to lietanie, veslovanie, zasievanie alebo poznanie – vyžaduje si to neustálu sebadisciplínu a precvičovanie.

Získavaním zručnosti alebo rozvíjaním talentu môžete stráviť aj celé roky. Môžete pracovať tak usilovne, že to pre vás bude úplne prirodzené. No ak si myslíte, že to znamená, že môžete prestať precvičovať a študovať, postupne stratíte znalosti a schopnosti, ktoré ste kedysi nadobudli veľkou námahou.

Toto platí pre schopnosti ako je učenie sa jazyka, hranie na hudobnom nástroji a pilotovanie lietadla. Platí to aj v prípade, keď sa chceme stať Kristovým učeníkom.

Jednoducho povedané, učeníctvo si vyžaduje sebadisciplínu.

Nie je to len príležitostné úsilie a nestane sa to náhodou.

Viera v Ježiša Krista je dar, no jeho prijatie je vedomé rozhodnutie, ktoré si vyžaduje záväzok celej našej moci, mysle a sily. Je to precvičovanie, ktoré treba robiť každý deň. Každú hodinu. Vyžaduje si to neustále učenie sa a odhodlaný záväzok. Naša viera, ktorá je našou oddanosťou Spasiteľovi, sa stáva silnejšou, keď je skúšaná protivenstvom, ktorému čelíme tu v smrteľnosti. Pretrvá, pretože ju neprestávame vyživovať, neustále ju aktívne používame a nikdy sa nevzdávame.

Na druhej strane, ak nebudeme používať vieru a jej presvedčivú moc tak, že budeme podľa nej konať, budeme si menej istí vecami, ktoré boli pre nás kedysi posvätné – budeme si menej veriť vo veciach, o ktorých sme kedysi vedeli, že sú pravdivé.

Pokušenia, ktoré by nás predtým nikdy nevábili, začnú vyzerať menej odstrašujúco a viac lákavo.

Oheň včerajšieho svedectva nás môže hriať len po určitú dobu. Aby jasne horelo, potrebuje neustálu výživu.

Spasiteľ učil v Novom zákone podobenstvo o pánovi, ktorý dal každému zo svojich sluhov posvätnú dôveru – určitú sumu peňazí nazývaných talenty. Sluhovia, ktorí svoje talenty použili usilovne, ich zveľadili. Sluha, ktorý zakopal svoj talent, ho nakoniec stratil.

Ponaučenie? Boh nám dáva dary – znalosti, schopnosti, príležitosti – a chce, aby sme ich používali a zveľadili, aby mohli žehnať nás a Jeho ostatné deti. To sa nestane, ak položíme tieto dary vysoko na poličku ako trofej, ktorú budeme z času na čas obdivovať. Naše dary sa zväčšujú a rozmnožujú iba vtedy, keď ich používame.

„Ale starší Uchtdorf,“ možno poviete, „ja nemám žiadne dary ani talenty – aspoň nie také, ktoré by boli až také hodnotné.“ Možno sa pozeráte na druhých, ktorých dary sú zjavné a pôsobivé, a vy sa oproti tomu cítite celkom obyčajne. Môžete sa domnievať, že v predsmrteľnej existencii, vo veľký deň švédskych stolov s darmi a talentami, sa váš tanier zdal byť žalostne biedny – najmä oproti tanierom ostatných, ktoré boli zaplnené až po okraj.

Och, veľmi si prajem, aby som vás mohol objať a pomôcť vám porozumieť tejto veľkej pravde: Ste požehnanou bytosťou svetla, duchovným dieťaťom nekonečného Boha! A nesiete v sebe potenciál, aký si ani nie ste schopní predstaviť.

Ako poznamenali básnici, prišli ste na zem „so závojom oblakov slávy“!

Príbeh vášho pôvodu je božský a taký je aj váš údel. Odišli ste z neba, aby ste prišli sem, ale nebo nikdy neodišlo z vás!

Vôbec nie ste obyčajní.

Dostali ste dary!

V Náuke a zmluvách Boh vyhlásil:

„Je mnoho darov, a každému človeku je daný dar Duchom Božím.

Niektorým je daný jeden a niektorým je daný iný, aby to všetkým mohlo byť na úžitok.“

Niektoré z našich darov sú uvedené v písmach. Mnohé nie sú.

Ako povedal prorok Moroni: „[Nepopierajte] dary Božie, lebo sú mnohé; a pochádzajú od toho istého Boha.“ Môžu sa prejaviť rôznymi spôsobmi, „ale je to rovnaký Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých“.

Môže byť pravda, že naše duchovné dary nie sú vždy nápadné, no to neznamená, že sú menej dôležité. Môžem sa s vami podeliť o niektoré duchovné dary, ktoré som si všimol u mnohých členov po celom svete? Popremýšľajte, či ste neboli požehnaní jedným alebo viacerými takýmito darmi:

• Preukazujete súcit.

• Všímate si ľudí, ktorých iní prehliadajú.

• Nachádzate dôvody na radosť.

• Ste tvorcami pokoja.

• Všímate si malé zázraky.

• Dávate úprimné komplimenty.

• Odpúšťate.

• Činíte pokánie.

• Ste vytrvalí.

• Viete veci vysvetliť jednoducho.

• Máte dobrý vzťah s deťmi.

• Podporujete cirkevných vedúcich.

• Pomáhate ostatným vedieť, že sem patria.

Tieto dary možno neuvidíte predvedené v talentovej súťaži zboru. No dúfam, že vidíte, aké sú vzácne pre Pánovo dielo a ako ste vďaka týmto darom mohli dojať jedno z Božích detí, či ho požehnať alebo dokonca i zachrániť. Pamätajte: „Malými a prostými vecami sa uskutočňujú veci veľké.“

Urobme teda všetci svoj malý podiel.

Moji milovaní bratia a sestry, drahí priatelia, modlím sa, aby vám Duch pomohol rozpoznať dary a talenty, ktoré vám Boh dal. Potom ich zväčšujme a zveľaďujme, ako tí verní sluhovia v Pánovom podobenstve.

Príde deň, kedy budeme stáť pred naším súcitným Otcom v nebi, aby sme sa zodpovedali za svoje správcovstvo. Bude chcieť vedieť, čo sme urobili s darmi, ktoré nám dal – konkrétne ako sme ich použili, aby sme požehnali Jeho deti. Boh vie, kým skutočne sme, kým sa máme stať, a preto sú Jeho očakávania od nás veľké.

No nečaká, že urobíme nejaký obrovský, hrdinský či nadľudský krok, aby sme to splnili. Vo svete, ktorý stvoril, prebieha rast postupne a trpezlivo – ale aj neustále a vytrvalo.

Pamätajte si, že Ježiš Kristus už vykonal tú nadľudskú časť, keď porazil smrť a hriech.

Našou úlohou je nasledovať Krista. Našou úlohou je odvrátiť sa od hriechu, obrátiť sa k Spasiteľovi a kráčať po Jeho ceste, krok za krokom. Keď to budeme robiť, usilovne a verne, nakoniec sa zbavíme okov nedokonalostí a chýb a pomaly sa budeme stávať čistými, až kým nepríde ten dokonalý deň, kedy budeme zdokonalenými v Kristovi.

Požehnania sú na dosah. Prísľuby sú uvedené. Dvere sú dokorán otvorené. Je na nás, aby sme vstúpili a začali.

Začiatok môže byť malý. Ale to je v poriadku.

Ak je vaša viera slabá, začnite nádejou v Krista Ježiša a v Jeho moc očistiť a zdokonaliť.

Náš Otec nás žiada, aby sme k tejto výzve viery a učeníctva nepristupovali ako ľahostajní turisti, ale ako úprimní veriaci, ktorí opúšťajú a zanechajú Babylon a ktorých srdce, myseľ a kroky smerujú k Sionu.

Vieme, že naše úsilie nás samo o sebe nemôže učiniť celestiálnymi. No môže nás učiniť lojálnymi a oddanými Ježišovi Kristovi a On nás môže učiniť celestiálnymi.

Vďaka nášmu milovanému Spasiteľovi neexistuje niečo ako bezvýchodisková situácia. Ak v Neho vložíme svoju nádej a vieru, naše víťazstvo je isté. On nám sľubuje prístup k Jeho sile, Jeho moci, Jeho hojnej milosti. Krok za krokom, kúsok po kúsku, sa priblížime k tomu veľkému a dokonalému dňu, kedy budeme žiť s Ním a so svojimi blížnymi vo večnej sláve.

Aby sme sa tam dostali, musíme dnes i každý deň robiť svoj podiel. Sme vďační za kroky, ktoré sme urobili včera, no tam sa to nekončí. Vieme, že je pred nami ešte dlhá cesta, ale nenechávame sa tým odradiť.

To je podstatou toho, kým sme – ako Kristovi nasledovníci.

Nalieham na každého člena Cirkvi a žehnám vás, a všetkých, ktorí si prajú byť jej súčasťou, aby ste dôverovali Spasiteľovi a aby ste trpezlivo a usilovne robili svoj podiel celým srdcom – aby mohla byť vaša radosť úplná a aby ste jedného dňa obdržali všetko, čo má Otec. O tom vydávam svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.