Ozdobení cnosťou umiernenosti

V máji roku 2021, počas návštevy renovačných prác na chráme v Salt Lake City, prezident Russell M. Nelson žasol nad úsilím pionierov, ktorí s obmedzenými zdrojmi a neochvejnou vierou postavili túto posvätnú budovu, fyzické a duchovné majstrovské dielo, ktoré obstálo v skúške času. Všimol si však aj účinky erózie, ktorá časom spôsobila medzery v pôvodných základných kameňoch chrámu a nestabilitu muriva, čo boli jasné známky potreby štrukturálnej výstuže.

Náš milovaný prorok nás potom učil, že tak ako bolo potrebné zaviesť rozsiahle opatrenia na posilnenie základov chrámu, aby odolal silám prírody, aj my musíme prijať mimoriadne opatrenia – možno opatrenia, ktoré sme nikdy predtým neprijali – na posilnenie nášho vlastného duchovného základu v Ježišovi Kristovi. Vo svojom nezabudnuteľnom posolstve nám zanechal dve hlboké otázky na osobné zamyslenie: „Aký pevný je váš základ? A aké spevnenia vášho svedectva a porozumenia evanjeliu sú potrebné?“

Evanjelium Ježiša Krista nám poskytuje božsky inšpirované a účinné prostriedky na zabránenie duchovnej erózie v našich dušiach, mocne posilňuje náš základ a pomáha nám vyhnúť sa medzerám v našej viere a nestabilite v našom svedectve ako aj v našom chápaní posvätných právd evanjelia. Jedna obzvlášť dôležitá zásada na dosiahnutie tohto cieľa sa nachádza v 12. oddiele Náuky a zmlúv, zjavení danom prostredníctvom proroka Josepha Smitha Josephovi Knightovi, spravodlivému mužovi, ktorý sa úprimne snažil pochopiť Pánovu vôľu, nielen kvôli vonkajšej zmene, ale tiež aby neochvejne zostal vo svojom učeníctve – pevný ako stĺpy nebies. Pán vyhlásil:

„Hľa, hovorím k tebe, a tiež k všetkým tým, ktorí majú priania nastoliť a utvrdiť toto dielo;

A nikto nemôže pomáhať v tomto diele, iba ak bude pokorný a plný lásky, majúc vieru, nádej a pravú lásku, súc umiernený vo všetkých veciach, ktorékoľvek budú zverené do starostlivosti jeho.“

Spasiteľovo vedenie, zaznamenané v tomto posvätnom zjavení, nám pripomína, že umiernenosť je nevyhnutnou posilou pre pevný základ v Ježišovi Kristovi. Je to jedna z nevyhnutných cností nielen pre tých, ktorí boli povolaní slúžiť, ale tiež pre všetkých tých, ktorí uzavreli posvätné zmluvy s Pánom a súhlasia s tým, že Ho budú verne nasledovať. Umiernenosť harmonizuje a posilňuje ďalšie Kristove vlastnosti spomenuté v tomto zjavení: pokoru, vieru, nádej, pravú lásku a čistú lásku, ktorá prúdi z Neho. Okrem toho, pestovanie umiernenosti je zmysluplný spôsob, ako si chrániť našu dušu pred jemnou, ale neustálou duchovnou eróziou spôsobenou svetskými vplyvmi, ktoré môžu oslabiť náš základ v Ježišovi Kristovi.

Medzi vlastnosťami, ktoré zdobia pravých Kristových učeníkov, vyniká umiernenosť ako odraz samotného Spasiteľa, vzácne ovocie Ducha, dostupné všetkým, ktorí sa otvoria božskému vplyvu. Je to cnosť, ktorá prináša harmóniu do srdca, formuje túžby a emócie s múdrosťou a pokojom. V písmach je umiernenosť prezentovaná ako nevyhnutná súčasť pokroku na našej duchovnej ceste, ktorá nás vedie k trpezlivosti, zbožnosti a súcitu a zároveň zdokonaľuje naše city, slová a činy.

Kristovi učeníci, ktorí sa snažia pestovať túto Kristovu vlastnosť, sa stávajú čoraz pokornejšími a viac naplnení láskou. Objavuje sa v nich pokojná sila a stávajú sa schopnejšími ovládať hnev, pestovať trpezlivosť a správať sa k ostatným s toleranciou, rešpektom a dôstojnosťou, a to aj vtedy, keď vietor nepriazne fúka prudko. Snažia sa nekonať impulzívne, ale rozhodujú sa konať s duchovnou múdrosťou, vedení miernosťou a jemným vplyvom Ducha Svätého. Takto sa stávajú menej náchylnými k duchovnej erózii, pretože, ako učil apoštol Pavol, vedia, že všetko dokážu skrze Krista, ktorý ich posilňuje a to aj tvárou v tvár skúškam, ktoré by mohli otriasť ich svedectvom o Ňom.

Pavol sa vo svojom liste Títovi podelil o posvätnú radu týkajúcu sa spôsobilosti tých, ktorí túžia zastupovať Spasiteľa a konať Jeho vôľu s vierou a oddanosťou. Povedal, že by mali byť pohostinní, triezvi, spravodliví a svätí – vlastnosti, ktoré jasne odrážajú vplyv umiernenosti.

Pavol ich však varoval, že by nemali byť samoľúbi ani hnevliví, ani bitkári. Takéto vlastnosti sú v rozpore so Spasiteľovou mysľou a bránia skutočnému duchovnému rastu. V biblickom kontexte predstavuje slovné spojenie „nie samoľúby“ toho, kto odmieta konať s aroganciou a pýchou; „nie hnevlivý“ predstavuje toho, kto sa vyhýba prirodzenému nutkaniu stať sa netrpezlivým a podráždeným; a „ani bitkár“ sa vzťahuje na toho, kto odmieta svárlivé, agresívne a drsné správanie verbálne, fyzicky aj emocionálne. Keď sa s vierou a pokorou snažíme zmeniť svoje správanie, môžeme byť pevne ukotvení na pevnej skale Jeho milosti a stať sa čistými a vyleštenými nástrojmi v Jeho svätých rukách.

Keď premýšľam o potrebe pestovať si cnosť umiernenosti, prichádzajú mi na myseľ slová Anny, matky proroka Samuela – ženy s pozoruhodnou vierou, ktorá aj po veľkých skúškach spievala Pánovi pieseň vďaky. Povedala: „Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky.“ Jej pieseň je viac než len modlitba – je to výzva adresovaná sebe samej, aby konala s pokorou, sebakontrolou a striedmosťou. Anna nám pripomína, že skutočná duchovná sila sa neprejavuje v impulzívnych reakciách alebo pyšných slovách, ale v umiernených a premyslených postojoch v súlade s Pánovou múdrosťou.

Svet často vyzdvihuje správanie prameniace z agresivity, arogancie, netrpezlivosti a prehnanosti, pričom často ospravedlňuje takéto postoje tlakmi každodenného života a sklonom k uznaniu a popularite. Keď odvrátime zrak od cnosti umiernenosti a ignorujeme jemný a mierny vplyv Ducha Svätého v našom spôsobe konania a vyjadrovania sa, ľahko padneme do pasce nepriateľa, ktorá nás nevyhnutne vedie k vysloveniu slov a prijatiu postojov, ktoré budeme hlboko ľutovať, či už v našich spoločenských, rodinných alebo dokonca cirkevných vzťahoch. Evanjelium Ježiša Krista nás pozýva uplatňovať túto cnosť najmä v časoch výziev, pretože práve vtedy sa odhaľuje skutočný charakter jednotlivcov. Ako raz povedal Martin Luther King ml.: „Najvyšším meradlom človeka nie je to, kde stojí vo chvíľach pohodlia a výhod, ale kde stojí v časoch výziev a kontroverzií.“

Ako ľud zmluvy sme povolaní žiť so srdcom pevne zakoreneným v posvätných sľuboch, ktoré sme dali Pánovi, a starostlivo nasledovať vzor,​ktorý ustanovil Svojím dokonalým príkladom. On na oplátku sľubuje: „Veru, veru hovorím vám, že toto je náuka moja a každý, kto na nej stavia, stavia na skale mojej a brány pekelné ich nepremôžu.“

Spasiteľova služba na zemi sa vyznačovala cnosťou umiernenosti vo všetkých aspektoch Jeho charakteru. Svojím dokonalým príkladom nás učil, aby sme boli „[trpezliví] v strastiach, [nehanobili] tých, ktorí hanobia“. Keď učil, že sa nemáme poddávať hnevu kvôli sporom a svárom, vyhlásil: „Musíte činiť pokánie a stať sa takými ako malé deti.“ Tiež učil, že všetci, ktorí k Nemu túžia prísť s celým úmyslom srdca, sa musia zmieriť s tými, na ktorých sa hnevajú alebo s tými, ktorí proti nim niečo majú. S umierneným postojom a súcitným srdcom nás uistil, že keď sa s nami zaobchádza drsne, neláskavo, neúctivo alebo keď nás ignorujú, Jeho láskavosť od nás neodstúpi a zmluva Jeho pokoja nebude z našich životov odňatá.

Pred niekoľkými rokmi sme s manželkou mali posvätnú výsadu stretnúť sa s niektorými vernými členmi Cirkvi v Mexico City. Mnohí z nich, či už osobne alebo prostredníctvom svojich blízkych, prežili neopísateľné skúšky vrátane únosov, vrážd a iných srdcervúcich tragédií.

Keď sme sa pozreli do tvárí týchto Svätých, nevideli sme v nich hnev, odpor ani túžbu po pomste. Namiesto toho sme v nich videli tichú pokoru. Ich tváre, hoci poznačené smútkom, vyžarovali úprimnú túžbu po uzdravení a úteche. Aj keď ich srdcia boli zlomené utrpením, títo Svätí pokračovali vpred s vierou v Ježiša Krista a rozhodli sa nedovoliť, aby sa ich strasti stali medzerami v ich viere alebo spôsobili v ich svedectve o evanjeliu nestabilitu.

Na konci tohto posvätného zhromaždenia sme sa stretli s každým z nich. Každé podanie ruky, každé objatie sa stalo tichým svedectvom o tom, že s Pánovou pomocou sa môžeme rozhodnúť reagovať na frustrácie a výzvy života s umiernenosťou. Ich tichý a nenápadný príklad slúžil ako nežné pozvanie k tomu, aby sme kráčali po Spasiteľovej ceste s umiernenosťou vo všetkom. Cítili sme sa, akoby sme boli v prítomnosti anjelov.

Ježiš Kristus, najväčší zo všetkých, trpel za nás, až kým nekrvácal z každého póru, no nikdy nedovolil, aby hnev zapálil Jeho srdce, ani aby agresívne, urážlivé alebo rúhavé slová unikli z Jeho úst, a to dokonca ani uprostred takéhoto utrpenia. S dokonalou umiernenosťou a neporovnateľnou miernosťou nemyslel na Seba, ale na každé z Božích detí – minulých, prítomných aj budúcich. Apoštol Peter svedčil o Kristovom vznešenom postoji, keď vyhlásil: „Keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.“ Aj uprostred Svojej najväčšej agónie Spasiteľ prejavil dokonalú a božskú umiernenosť. Prehlásil: „A predsa, sláva buď Otcovi, a ja som vypil a dokončil som prípravy svoje pre deti ľudské.“

Moji milovaní bratia a sestry, vrúcne nás všetkých pozývam, aby sme si ozdobili myseľ a srdce kresťanskou cnosťou umiernenosti ako posvätnú odpoveď na prorocké volanie nášho drahého prezidenta Russella M. Nelsona. Svedčím o tom, že keď sa s vierou a usilovnosťou budeme snažiť vpliesť do svojich činov a slov umiernenosť, posilníme svoje životy na pevnom základe nášho Vykupiteľa a bezpečnejšie ich ukotvíme.

Slávnostne vydávam svoje svedectvo o tom, že neustále úsilie o umiernenosť očisťuje našu dušu a posväcuje naše srdce pred Spasiteľom, jemne nás priťahuje bližšie k Nemu a pripravuje nás s nádejou a pokojom na ten slávny deň, keď sa s Ním stretneme pri Jeho druhom príchode. O tieto posvätné slová sa delím v mene nášho Spasiteľa Ježiša Krista, amen.