2025
Ko Kinautolu ʻOku Kau Mo Kitautolú
ʻAokosi 2025


“Ko Kinautolu ʻOku Kau Mo Kitautolú,” Liahona, ʻAokosi 2025.

Houʻeiki Fafine ʻo e Fuakavá

Ko Kinautolu ʻOku Kau Mo Kitautolú

ʻE hifo mai ʻa e mālohi ʻo e Fakamoʻuí ki Hono kakai fuakava faivelengá.

tā fakatātā ʻo e fanga hoosi mo e kau ʻāngelo ʻoku nau takatakaiʻi ʻa e moʻungá

ʻOku ou saiʻia ʻi he talanoa ʻo e palōfita ko ʻIlaisá. Naʻe loto ʻa e tuʻi ʻo Sīliá ke puke pōpula ʻa ʻIlaisa peá ne fekauʻi atu ha kau tau ke ʻākoloʻi ʻa e kolo naʻá ne nofo aí. ʻI he mamata ʻa e tamaioʻeiki kei talavou ʻa ʻIlaisá kiate kinautolú, naʻá ne ilifia peá ne fehuʻi kia ʻIlaisa pe ko e hā ʻa e meʻa te na faí. (Vakai, 2 Ngaahi Tuʻi 6:11–15.) Ko e tali ʻa ʻIlaisá “ʻOua naʻá ke manavahē: he ko kinautolu ʻoku kau mai kiate kitauá ʻoku tokolahi hake ʻiate kinautolu ʻoku kau kiate kinautolú” (2 Ngaahi Tuʻi 6:16). Mahalo naʻe fifili ʻa e tamaioʻeikí pe naʻe malava fēfē ʻení koeʻuhí he naʻá ne sio naʻe ʻātakaiʻi kinaua ʻe he filí. Ko ia naʻe lotu ʻa ʻIlaisa ki he ʻEikí ke fakaʻā ʻa e mata ʻo e talavoú ni, pea naʻá ne sio “naʻe fonu ʻa e moʻungá ʻi he fanga hōsí mo e ngaahi saliote afi naʻe nofo takatakai ʻia ʻIlaisa” (2 Ngaahi Tuʻi 6:17).

Ko e fē pē ha feituʻu ʻokú ke ʻi ai ʻi he māmaní, manatuʻi maʻu pē ko kinautolu ʻoku ʻiate kitautolu mo tokoniʻi mo poupouʻi kitautolú ʻoku tokolahi ange ia ʻiate kinautolu ʻoku fakafepaki kiate kitautolú, ʻo tatau ai pē pe ʻoku fōtunga fēfē ia. ʻI heʻetau fili ke kei fetuʻutaki maʻu pē mo ʻetau Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ʻo fakafou ʻi heʻetau ngaahi fuakava mo Kinauá, ʻe lava ke fakapapauʻi mai ʻa e foʻi moʻoni ko iá kiate kitautolu. Pea ko kinautolu ʻe ʻiate kitautolú ʻoku nau mālohi ange ʻiate kinautolu ʻoku fakafepaki kiate kitautolú. ʻOku ou fakamoʻoniʻi ki ai!

Hangē pē ko hono fakahā ʻe he faifekau maʻongoʻonga ʻo e Tohi ʻa Molomoná ko ʻĀmoní hili ʻa e ngaahi taʻu lahi ʻo e faingataʻa mo e fiefia ʻi heʻene malanga ki he kau Leimaná, te tau malanga foki mo kitautolu ʻi ha ʻaho ʻo pehē:

“ʻIo, ʻoku ou ʻiloʻi ko e meʻa noa pē au; pea ko e meʻa ki hoku mālohí ʻoku ou vaivai; ko ia ʻe ʻikai te u pōlepole ʻiate au, ka te u pōlepole pē ʻi hoku ʻOtuá, he te u lava ke fai ʻa e meʻa kotoa pē ʻi hono māfimafí; ʻio, vakai, kuo lahi ha ngaahi meʻa mana lalahi kuo tau fai ʻi he fonuá ni, ʻa ia te tau fakafetaʻi ai ki hono huafá ʻo taʻengata. …

“… Vakai, ko hai nai ʻe lava ʻo fuʻu hulu fau ʻene vīkiviki ʻi he ʻEikí? ʻIo, ko hai nai ʻe lava ʻo fakamatala ʻo fuʻu hulu ki hono fuʻu māfimafí, mo ʻene ʻaloʻofá, pea mo ʻene faʻa kātaki fuoloa ki he fānau ʻa e tangatá?” (ʻAlamā 26:12, 16, tānaki atu ʻa e fakamamafá).

Ko ha ʻOtua ʻo e Māfimafi mo e ʻAloʻofa Lahi

Ko e ʻOtua Ia ʻoku tau moihū ki aí! Ko ha ʻOtua ʻo e māfimafi mo e ʻaloʻofa lahi mo e kātaki fuoloa! Ko ha ʻOtua ʻoku ʻi ai ʻEne palani ke huhuʻi kitautolu—ʻa e palani lahi ʻo e fiefiá—naʻe ʻai ia ʻe hotau Fakamoʻui ʻofeiná mo ʻEne feilaulau fakalelei maʻatautolú ke malava ʻo hoko (vakai, ʻAlamā 42).

ʻE ʻiate kitautolu maʻu ai pē ʻetau Tamai Hēvaní mo Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí ʻi ha feituʻu pē te tau ʻalu ki ai ʻi he māmaní, ʻo kapau te tau fakaʻatā Kinaua ʻaki hono fili Kinaua pea hokohoko atu pē ke fili Kinaua. He ʻikai ke Na fakamālohiʻi Kinaua ki heʻetau moʻuí. Ko ʻetau filí ia, ka ko e hā ʻa e ʻuhinga ka tau ka fili ai ke fakahoko toko taha ia ʻi he taimi te tau lava ai ʻo maʻu ʻa e mālohi fakalangi, maluʻi, mo e ngaahi talaʻofa ʻokú Na foaki maí ʻi heʻetau fili ke haʻi fiefia kitautolu kiate Kinaua ʻo fakafou ʻi ha vā fetuʻutaki fuakavá? Ko e meʻa ia naʻe maʻu ʻe he palōfita ko ʻIlaisá, pea koeʻuhí ko ia, naʻe ʻikai ai ke ne manavahē, ʻo aʻu ki he taimi naʻe ʻākilotoa ai ia ʻe he kau tau ʻa e tuʻi angakoví.

Naʻe mamata ʻa Nīfai ki hotau kuongá:

“Pea naʻe hoko ʻo pehē naʻá ku mamata ki he siasi ʻo e Lami ʻa e ʻOtuá, pea naʻe tokosiʻi. …

“Pea naʻe hoko ʻo pehē ko au, Nīfai, naʻá ku vakai ki he mālohi ʻo e Lami ʻa e ʻOtuá, pea naʻe tō ia ki he kau māʻoniʻoni ʻo e siasi ʻo e Lamí, pea ki he kakai ʻo e fuakava ʻo e ʻEikí, ʻa ia kuo fakamovetevete ki he funga kotoa ʻo e māmaní; pea naʻe fakamahafu ʻa kinautolu ʻaki ʻa e māʻoniʻoní pea mo e mālohi ʻo e ʻOtuá ʻi he fuʻu nāunau lahi” (1 Nīfai 14:12, 14).

tā fakatātā ʻo e laʻaá mo e ngaahi ʻaó

Kakai ʻo e Fuakavá Kuo Fakamahafu ʻAki ʻa e Mālohi

ʻI heʻetau hoko ko e kau mēmipa ʻo e Siasi ʻo Kalaisi kuo fakafoki mai ʻi he funga ʻo e māmaní, ʻoku tau fuʻu tokosiʻi, ka ko e talaʻofá ʻe ʻalu hifo ʻa e mālohi ʻo e Lami ʻa e ʻOtuá ki he kakai fuakava ʻa e ʻEikí ʻa ia kuo fakamovetevete ʻi he funga kotoa ʻo e māmaní. Ko kitautolu ia! ʻI heʻetau tauhi ʻetau ngaahi fuakava mo e ʻOtuá, ko e talaʻofá ʻe fakamahafu kitautolu ʻaki Hono mālohí.

ʻOku ou fakamoʻoni fakataha mo Palesiteni Sefilī R. Hōlani, Palesiteni Leʻoleʻo ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá, ʻoku ʻātakaiʻi kitautolu ʻe ha kau ʻāngelo ʻi he ongo tafaʻaki fakatouʻosi ʻo e veilí. Hangē ko ʻene talá: “ʻOku ʻikai tuku ʻe he ʻOtuá ke tau tuēnoa pe taʻe ʻi ai ha tokoni ʻi he ngaahi faingataʻa ʻoku tau fehangahangai mo iá. … Pea ʻoku ʻi ai maʻu pē ʻa e kau ʻāngelo ko ia ʻoku nau haʻu mo ʻalu ʻo tatau pē pe ʻoku tau sio kiate kinautolu pe ʻikai, ʻiloʻi ia pe ʻikai, ʻa ia ko ha kau ʻāngelo ʻi he māmaní mo e moʻui taʻe-faʻa-maté foki.”