2010–2019
Peteĩ arave
abril 2018 gua


10:43

Peteĩ arave

Opavave jareko peteĩ “ára”jaikove hağua, ha pe kláve upe árape tosẽ porãmba ñandéve, ha’e ñaime dispuesto jajesakrifikávo.

Ojapo mbovymi áño, che amigo-kuéra oreko peteĩ mitãra’y porãite ohenóiva hikuái Brigham. Onase rire, oñediagnostika chupe peteĩ mba’asy ndojehechameméiva hérava síndrome de Hunter, ñembyasyverã he’ise,Brigham hekovembykytaha. Peteĩ ára, ha’e ha hogaygua ovisita jave templo korapy, Brigham he’i peteĩ ñe’ẽ’aty particular; mokõi jey he’i: “Peteĩ arave”. Brigham omano ára upe rirépe.

Brigham
Brigham familia
Brigham túmba

Heta jey avisita Brigham túmba, ha káda ajapo jave, ajepy’amongeta ko’ã ñe’ẽre: “peteĩ arave”. Añeporandu mba’épa he’ise térã mba’épa oguerúne chéve aikuaa arekoha peteĩ aravénte che rekovépe. ¿Mba’éichapa atratáne che rembirekópe, chera’ykuéra ha opavavépe?¿Mba’eichaitépa aha’arõkuaáne ha cherorýne piko? ¿Mba’éicha añangarekóne che retére? ¿Mba’éichaitépa añembo’e kyre’ỹne ha añamindu’úne Escritura-kuéra? Aimo’ã, oimeháichante, opavave sapy’ánte jahechakuaa jarekoha“peteĩ arave”, pe jehechakuaa jaipuruva’erãha prudencia reheve ára jarekóva.

Antiguo Testamento-pe jalee Ezequías, rey de Judá, rembiasakue. Profeta Isaías omombe’u Ezequías-pe hekove opa potaitemaha. Ohendúvo profeta ñe’ẽ, Ezequías oñepyrŭ oñembo’e, ojerure’asy ha hasẽ soro. Upe jave, Tupã ome’ẽve quince áño Ezequías rekovépe. (Tojehecha Isaías 38:1–5).

He’írõ hikuái ñandéve sa’i ára jarekoha ñande rekovépe, ikatu avei jajerure’asy jarekove hağua ára jajapo hağua umi mba’e jajapova’erãkuri térã jajapóne ambueháicha.

Independientemente pe áraÑandejára, Iñarandúpe, ome’ẽvagui ñandéve, peteĩ mba`égui ikatu ñaime seguro: opavave jareko peteĩ “ára ko’ áĝagua” jaiko hağua, ha pe kláve upe árape tosẽporãmba ñandéve, ha’e ñaime dispuesto jajesakrifikávo

Ñandejára he’i: “Péina ápe, ko ára oñehenói hoy Kuimba’e Ra’y jeju peve; ha añetehápe ha’e peteĩ ára sacrificio rehegua(D. y C. 64:23; cursiva agregada).

Pe ñe’ẽ sacrificioou ñe’ẽ latino-gui sacer,he’iséva “sagrado”, ha facere,he’iséva “apo”, ambue ñe’ẽme, umi mba’e sagrado apo, ñarrendi haĝua chupekuéra honor.

“Sacrificio-re oñeme’ẽ tovasapy” (“Loor al Profeta,” Himnos,nro. 15).

¿Mba’éicha pe sacrificio ojapóta ñande ára taha’e significativo ha hovasapýva?

Peteĩha, pe sacrificio personal ñanemombarete ha omomba’e umi mba’e jajesakrifikávare.

Ojapo sa’i áño, peteĩ domingo de ayuno jave, peteĩ hermana kakuaa, ou púlpito-pe ome’ẽ hağua itestimonio. Oikókuri Iquitos-pe, Amazonas peruano-pe. Omombe’u iñemongarai momento guive, akóinte orekoha upe méta omoğuahẽvo ordenanzas del templo Lima, Perú-pe. Áño aja opaga fielmente peteĩ diezmo íntegro ha oñongatu iñingreso sa’imígui.

Ivy’a ohóvo templo-pe ha orrecibi umi ordenanzas sagradas omombe’u ko’ã ñe’ẽme: “Ko árape ikatúma ha’e ipahápe aĩha lista ahasa hağua vélo rupi Tupã he’iháicha. Che pe kuña ovy’avéva ko mundo-pe; añongatu pirapire, ha ndapeikuaái mboy ára ajápa, avisita hağua pe templo, ha 7 ára rire ysyrýpe ha 18 hora autobús-pe, ipahápe aime Ñandejára rógape. Asẽnguévo upe tenda sagrado-gui, ha’e chejupe opa sacrificio orahava’ekue chéve templo-pe jeju, ndahejamo’ãi mba’eve ojapo che tajapyhyvevýi umi konvénio ajapova’ekue; ha’étagui peteĩ desperdicio. ¡Kóva ha’e peteĩ kompromíso iñimportánteva!”

Pe hermana jukýgui a’aprende pe sacrificio personal ha’eha peteĩ ñemombarete hepyetéva omyañáva ñande decision ha resolucion-kuéra. Pe sacrificio personal omyaña ñane rembiapokuéra, ñane kompromíso ha konveniokuéra ha ome’ẽ significado umi mba’e sagrado-pe.

Mokõiha, pe sacrificio jajapóva ambuére, ha ambuekuéra ojapóvañanderehe, ogueru tovasapy opavavépe.

Añemoarandu jave facultad de odontología-pe, pe economía local pronóstico económico ndaha’éikuri iporãmbáva. Pe inflación omboguejy tuichaiterei upe moneda valor ára ha ára.

Chemandu’a pe áño añematrikulava’erãháme prácticas quirúrgicas-rã; aikotevẽmbaite pe equipo quirúrgico oñeikotevẽtavare añe’inscribi mboyve upe semestre. Che rukuéra oñongatu fondo oñeikotevẽva, Ha katu peteĩ pyhare oiko peteĩ mba’e impresionante. Roho rojoguávo pe equipo, rojuhu hağua pe viru ore roñongatu’akue, rojoguapaite hağua upe equipo, ohupyty mokõi pinza quirúrgica-rã añónte ha mba’everã. Rojevy ógape ponandíre ha ñembyasýpe aimo’ãgui aperdetaha peteĩ semestre estudio universitario-gui. Ha katu, che sy he’i sapy’a: “Taylor, ejuchendie; ñasẽta”.

Roho centro-pe oĩháme heta tenda ojehepyme’ẽ ha ojejoguahápe joya-kuéra. Roğuahẽvo tienda-pe, che sy oipe’a i-cartera de mano-gui peteĩ voko’i terciopelo hovýva oĩháme peteĩ brazalete de oro iporãmbajepéva he’ihápe: “Che rajy ahayhuetévape, itúvagui”. Ha’e peteĩ brazalete che taita ome’ẽ’akue chupe peteĩ hi’arambotýpe. Ha upépe, che resa renondépe, ohepyme’ẽ.

Orrecibívo viru, he’i chéve: “Oĩrõ mba’e aimehágui segura, ha’e oikotaha ndehegui dentista. Tereho ejogua opa equipo reikotevẽva”. ¿Peñeimaginápa mba’eichagua estudiante-pa oiko chehegui upe ára guive? Aikose iporãvevaramo ha ambopahase che estudio-kuéra pya’eve ikatuháicha, aikuaágui mba’eichagua sacrificio ha’e ojapohína.

Aikuaa pe sacrificio ojapóva umi jahayhúva ñanemokyre’ỹ y piro’yasýicha desierto mbytépe. Peichagua sacrificio ome’ẽ esperanza ha motivación.

Mbohapyha, oimeraẽ sacrificio jajapóva michĩ Tupã Ra’y sacrificio renondépe.

¿Mba’e valor-pa oreko, uvei upe brazalete de oro hepyetéva ñamobojojávo Tupã Ra’yete sacrificio-re? ¿Mba’éicha ikatu ña-honra pe sacrificio infinito? Káda ára ikatu ñanemandu’a jarekoha peteĩ arave ñande rekovépe ha tañande- fiel. Amulek ombo’e: “Heẽ, che aipota peju ha anive pemohatã pene korasõ; ha péina ápe, ko’áğa ha’e pe ára pejesalva hağua; ha upévare, peñearrepentíramo ha napemohatãiramo pene korasõ, upepete omba’apóta peẽme ğuarã upe tuicha plan rredensiõ rehegua” (Alma 34:31). Ambue ñe’ẽme, ñame’ẽrõ Ñandejárape peteĩ korasõ quebrantado ha peteĩ espíritu contrito sacrificio ramo, upepete ojehecháta ñande rekovépe pe plan de felicidad tuichaitéva rovasapy.

Redención rehegua plan ikatu Jesucristo sacrificio rupi. Ha’ete he’ihaguéicha, pe sacrificio “ojapóva che, Tupã, tuichavéva opavavégui, ojapo aryrýi hasýetereígui ha cheruguy káda che pire kuárupi ha tapadese, tete ha espíritu-pe, ha aipota ani ha’u pe kópa iróva ha adesmaja” (D. y C. 19:18).

Ha pe sacrificio rupive, jasegi rire pe arrepentimiento proceso añete, ikatu ñañandu ojepe’a ñandehegui ñande jejavy ha ñande pekadokuéra pohyikue. Upéicha, pe kúlpa, ñemotĩ, hasykue, ha ñembyasy ha pejejapo’i ñandejupe, oñemoambue peteĩ conciencia tranquila-re, vy’apavẽ, tory ha esperanza-re.

Upe jave, ña’onrrávo I-sacrificio ha ñañeñandu agradecido hese, Ikatu tuicha ñamoğuahẽ pe potapy pypuku ha’e hağua Tupã ra’y porãve, japyta mombyry hağua pekádogui ha ñañongatu konveniokuéra araka’eve ymaguaréicha.

Upéicharõ, Enós-cha orrecibi rire ipekadokuéra perdón, ñañandúta jajesacrifikase ha ñañeha’ã ñane hermano ha hermana-kuéra ñeimeporãre (tojehecha Enós 1:9). Ha opa umi “peteĩ arave” ndive, ñaimevéta dispuesto jasegívo pe invitación ojapova’ekue ñandéve presidente Howard W. Hunter he’ívo: “… pembogue peteĩ apañuãi. Peheka peteĩ amigo hesaraipýva; Peipe’a peteĩ sospecha ha pemoĩ hendaguépe jerovia… Peme’ẽ peteĩ ñembohovái rory; Pemokyre’ỹ juventud-pe; Pehechauka pende lealtad ñe’ẽ ha tembiapópe. Peñongatu peteĩ promesa; Peñembyesarái peteĩ ofensa-re; Peperdona peteĩ penderayhu’ỹvape; pejerure disculpa; Peñeha’ã pekomprende; Pehesa’ỹijo umi pe’exigíva ambuekuéragui; Pepensa raẽve ambuére. Tapenemarangatu, penderory; pepukave; pehechauka gratitud; Pemoğuahẽ porã peteĩ peikuaa’ỹvape Pembovy’a peteĩ mitãme… Pemombe’u pene mborayhu ñe’ẽ rupi ha pejapo jey” (Enseñanzas de los Presidentes de la Iglesia: Howard W.Hunter, [2015], 32; adaptado de “What We Think Christmas Is,” McCall’s, Dec. 1959, 82–83).

Che ñembo’e ha’e tajaha Hapykuéri, tajarovia Chupe, tajahayhu Chupe, ha tañañandu pe mborayhu ojehechaukava’ekue Isacrificio rupive, jareko jey jey vove oportunidad,jaikovévo peteĩ arave. Jesucristo rérape. Amén.