Chépa ha’e Tupã ra’y?
Mba’éicha opavave jarekokuaa pe poder ñantende haĝua ñane identidad divina? Oñepyrũ jahekávo jaikuaa haĝua Tupã, ñande Rúpe.
Nda’aréi ahahague che sy porãite ndive ore capilla tuja itágui apopyrépe. Chepy’areraha umi ñe’ẽ vevuimi oúva Primaria kotygui che aimehaguépe ojapo heta década. Aguata hugua gotyo ha ahecha umi líder opohayhúva ombo’e pe tema ko añogua: “Che ha’e Tupã ra’y”. Apukavy chemandu’ávo umi mbo’ehára ipy’aguapy ha oporohayhúva ropurahei aja upéramoguare, py’ỹinte oma’ẽva jepi cherehe—pe mitã akãhatã huguápe oguapýva, he’írõ guáicha, “Ha’e piko péva añetehápe Tupã ra’y? Ha máva piko ombou chupe ko’ápe?”
Ainvita Opavavépe jaipe’a haĝua ñanekorasõ Espíritu Santo-pe, “otestifikáva ñande espíritupe, ñande ha’eha Tupã ra’y ha rajykuéra”.
Presidente Boyd K. Packer ñe’ẽ hesakã ha iporãite: “Nde ha’e Tupã ra’y. Ha’e ningo nde espíritu ru. Espiritualmente nde ha’e de noble cuna, pe Rey del Cielo ñemoñare. Emoĩ porã ko añetegua neapytu’ũme ha péicha epyta. Taha’e ha’e mboýpa ne’descendencia neñemoñare yvy’arigua, taha’e ha’e mba’e táva térã yvypóra errepresenta, nde espíritu ascendencia ojehaikuaa peteĩ líneape. Nde ha’e Tupã ra’y!”
“Pehecha vove… ñande Rúpe,” Brigham Young he’i, “pehecháta pe máva heta ára peikuaáva voi, ha ha’e pende’rrecibíta ijyva’ári, ha peiméta listo pe’a haĝua umi ijyva’ári ha pehetũ haĝua ichupe”.
Pe Tuicha Ñorãiroguasu Identidad Divina rehe
Moisés oikuaákuri hi’erencia divina rehegua oñe’ẽvo guare Ñandejára ndive cara a cara. Upe tembiasa rire, “Satana ou otenta haĝuáicha”, ñeha’ã japu ha vaite reheve ombyai ha ohundi haĝua jepe Moisés identidad, he’ívo: “Moisés, yvypóra ra’y che adora. Ha…Moisés omaña Satanáre ha he’i chupe: Máva piko nde? Péina ápe, che ningo peteĩ Tupã ra’y”.
Ko ñorõiroguasu identidad divina rehe ogueru pochyvai ha Satana arma vaiete ohundise pe jerovia ha kuaapy jarekóva ñane rrelasiõgui Tupã ndive. Mba’eporãra, iñepyrũmby guive jajehovasa kuaapy hesakãva reheve ñande verdadera identidágui: “Ha Tupã he’i, jajapo pe yvypóra ñane ra’angáicha, ñandéicha”, ha umi Iprofeta viviente he’i, “Opavave [tekove yvy’arigua] ha’e tuvakuéra yvagagua ojehayhúva ra’y ha rajy espiritual ha, péva rupi, opavave oreko peteĩ naturaleza ha destino divino”.
Jaikuaa “porãramo” ko’ã añetegua ñanepytyvõ jaropu’aka haĝua opáichagua jepy’apy, jejopyvai ha jehasa’asy. Oñeporandúvo guare, “Mba’éicha ikatu ñaipytyvõ umi orekóvape [desafío personal]?” peteĩ Ñandejára Apóstol he’i, “Ehekombo’e chupekuéra hi’identidad ha ipropósito”.
“Tuichave Kuaapy che arekóva”
Ko’ã poderoso añetegua ha’ékuri peteĩ vida ñekambia che amiga Jen-peĝuarã, peteĩ mitãkuña rusu ojapoakue accidente vaiete auto-pe. Ivairõ jepe trauma físico ha’e orekóva, pe mba’e hasyvéva chupe ha’ékuri pe ambue chofer omano. “Peteĩ tapicha operde isy, ha che kúlpare”, ha’e he’i. Jen, pokã upe ára mboyvemi oñembo’yva’ekue ha he’i, “Ñande ha’e ñande Ru Yvagagua rajy, ha ha’e ñande rayhu,” ha ko’ãga oñeporandu, “Mba’éicha piko Ha’e che rayhúta?”
“Pe tete jehasa’asy ohasa”, he’i, “ha katu che apensa araka’eve ndakueramo’ãi pe jekutu emocional ha espiritual-gui”.
Ogueropu’aka haĝua, Jen oñomi pypuku umi hemiandu, ha oñemomombyry ha okañy. Un áño upe rire, ikatúmavo ipahápe oñe’ẽ pe accidente-re, peteĩ inspirado konsehéro he’i chupe ohai haĝua pe frase “Che ha’e Tupã rajy” ha he’i haĝua 10 véce al día.
“Ko’ã ñe’ẽ jehai ndahasýi’, ha’e he’i, “ha katu ndaikatúi ha’e…Péicharõ añetéta, ha che añetehápe ndaroviái Tupã chepotaha Tajyrarã. Añemoakuruchĩne ha cherasẽ”.
Heta mése rire, Jen ipahápe ikatúkuri okompleta pe tarea cada día. “Amoĩmbaite che ánga”, ha’e he’i, “ajerure’asývo Tupãme…ha upéi añepyrũ arovia umi ñe’ẽ”. Ko jerovia ha’e orekóva rupi, pe Salvador oñepyrũ omyatyrõ pe hi’ánga hasýva. Mormón Kuatiañe’ẽ ogueru py’aguapy ha py’aguasu Ijexpiasiõpe.
“Cristo oñandúkuri che mba’erasy, che vy’a’ỹ, che kulpa”, ombopaha Jen. “Añandu Tupã mborayhu añete ha araka’eve nañandúiva mba’eve péicha ipoderósova! Aikuaávo che ha’eha Tupã rajy ha’e ipoderosovéva kuaapy che arekóva!”
Jahekávo jaikuaa Tupã, ñande Rúpe
Hermano ha hermanakuéra, mba’éicha jarekokuaa pu’aka ñantende haĝua ñane divina identidad? Oñepyrũ jahekávo jaikuaa haĝua Tupã, ñande Rúpe. Presidente Russell M. Nelson otestifika, “Peteĩ mba’e ipoderósova oiko pe Tupã ra’y ha rajy ohekávo oikuaave haĝua Chupe ha Ta’ýra Ohayhuetévape”.
Jaikuaa ha jaseguívo Salvador-pe ñanepytyvõ jaikuaa haĝua Túvape. “Ha’égui… pe [Túva] ra’angaite”, Jesús ombo’e, “Pe Ta’ýra ijehegui ndaikatúi ojapo mba’eve, ha katu ohecháva pe Túva ojapo”. Umi Cristo ñe’ẽ ha hembiapo orrevela pe verdadera naturaleza de Dios ha pe rrelasiõ Hendive jarekóva. Elder Jeffrey R. Holland ombo’e, “Tuguy osẽvo ipireguýgui ha jehasa’asýpe Ijurúgui ojerure’asývo, Cristo ohekákuri pe máva akóinte Ha’e ohekáva—Itúva. ‘Abba, Ha’e he’i’asy, ‘Papa.’’’
Jesús oheka añete haguéicha Itúva Getsemaní-pe, mitãrusu José Smith 1820-pe, ñembo’épe ohekava’ekue Tupãme arboleda sagráda-pe. Omoñe’ẽ rire, “Oĩramo pende apytéte iñarandu’ỹva, tojerure Tupãme,” José oho oñembo’e.
“Añesũ”, ha’e ohai, “ha añepyrũ aikuave’ẽ Tupãme umi che korasõ oipotáva. …
“…Ahecha peteĩ tata rendy puku che akã’ariete…
“… Ahecha mokõi Tekove, imimbi ha iglória hasýva ñamombe’u haĝua, oñembo’ýva che ykére pe yvytúre. Peteĩva oñe’ẽ chéve, cherenóivo che réraipi ha he’i, ohechaukávo ambue ijykeregua—[José,] Kóva ha’e che Ra’y Ahayhuetéva.Ejapysaka Hese!”
Jaseguíramo pe Salvador ha pe Profeta José ehemplo ha jaheka añete Tupãme, jaikuaa añetéta, Jen oikuaa haguéicha, pe ñande Ru ñandekuaaha ñande réraipi ha ñande ha’eha Ita’ýra ha Itajyrakuéra.
Sykuéra, peẽ imitãva, py’ỹinte peñandúva teko’asy ha jejopy peñeha’ãvo pemongakuaa peteĩ henerasiõ “ojerresistíva pekádope”, aníke araka’eve pemomba’e’i tembiapo guasu perekóva Tupã plan-pe. Pejechavai jave—péva ikatu peñeha’ãvo pejagarra umi mitã michĩvéva ha peteĩ tyakuã oikuaauka peẽme pe tembi’u mborayhúpe pejapoakue okaipaha—peikuaáke Tupã osantifikaha pende ára hasyvéva. “Ani pekyhyje; chete aĩgui penendive”, Ha’e ñanemoĩporã py’aguapýpe. Pomomorã pekumplívo hermana Joy D. Jones esperanza, he’iakue, “ñanemembykuéra omerece oikuaa haĝua hi’identidad divina.
Ainvita maymávape tajaheka Tupã ha ITa’ýra Ohayhuetévape. “Mamove”, he’i Presidente Nelson, “ko’ã añetegua noñembo’éi hesakãve ni ipoderosove pe Mormón Kuatiañe’ẽmegui”. Peipe’a umi hogue ha peikuaa Tupã ojapoha “opa mba’e ñande vy’apavẽ ha ñeimeporãra”; ha ha’e “iporiahuvereko ha iglorioso, hasy ipochy haĝua, ohasa’asykuaa ha henyhẽ py’aporãgui”; ha “maymáva peteĩcha [Henondépe]”. Peñeñandu jave pejepy’akutu, pekañy, pekyhyje, pendepochy, ndapevy’ái, peneñembyahýi, térã ndaperekói esperanza ha peime peneañorei, umi ára ivaiete jave pende rekovépe—peipe’a pe Mormón Kuatiañe’ẽ rogue, ha peikuaáta “Tupã araka’eve nañanderejái. Ha’e araka’eve ndojapóiva upéva, ha Ha’e araka’eve ndojapomo’ãi. Ndaikatúi Ha’e ojapóvo upéva. Ndaha’éigui Hekopegua [ojapo haĝua]”.
Jaikuaávo ñande Rúpe opa mba’e okambia, especialmente ñanekorasõ, Hi’espíritu porãite okonfirmávo ñande verdadera identidad ha tuicha valor jarekóva Hesa renondépe. Tupã oguata ñanendive pe konvénio rape pukukue jahekávo Chupe ñembo’e añetépe, escriturakuéra jehekápe ha ñañeha’ãvo ñaneñe’ẽrendu haĝua.
Pe Tupã Reko Tuichakue—Che testigo
Che ahayhu che rukuéra Tupãme, “pe Tupã Ipu’akapáva,” hasẽva ñanendive ñande jehasa’asýpe, jahei’ỹme okastigáva ñane inhustísia, ha ovy’áva jahekávo “jaheja opa ñane angaipakuéra jaikuaa haĝua [Chupe]”. Che aadora Chupe, “umi ituva’ỹva Ru” ha umi iñirũ’ỹva irũ. Aguijépe atestifika, che aikuaaha Tupã, che Rúpe, ha atestifika umi i’perfección, hi’atributo, ha “[Heko] tuichakuégui”.
Opavave tajaikuaa añete ha tañamomba’eguasu pe ñane “noble nacimiento” Tupã ra’y ha rajýramo, jajúvo jaikuaa haĝua Chupe, “Tupã añete ha peteĩnteva, ha Jesucristo, “[Ha’e] ombouakuépe”, ha’e che ñembo’e añete, Jesucristo rérape. Amén