“Mālō e Lelei mei Malēsia!” Ko e Kaumeʻá, Mē 2025, 12–13.
Mālō e Lelei mei Malēsia!
Ako fekauʻaki mo e fānau ʻa e Tamai Hēvaní ʻi he funga ʻo e māmaní.
Ko Malēsiá ko ha fonua ia ʻi ʻĒsia Tonga-Hahake. ʻOku laka hake ʻi he kakai ʻe 33 milioná ʻoku nofo ʻi aí. ʻOku lahi hake ʻi he lea fakafonua ʻe 130 ʻoku lea ʻaki aí, kau ai ʻa e lea faka-Malēsiá mo e faka-Pilitāniá.
Siakale Fefonongaʻaki Meʻalele Lahi Taha ʻi Māmaní
ʻOku maile ʻe 2.1 (kilomita ʻe 3.4) hono fālahí ʻa e siakale ʻo e ngaahi meʻalelé ʻi Putrajaya, Malēsia. Ko e siakale fefonongaʻaki meʻalele lahi taha ia ʻi he māmaní!
Vaotā ʻo e Kuonga Muʻá
Ko Tamani Nekalá (Taman Negara) ko e taha ia ʻo e ngaahi vaotā motuʻa taha ʻi he māmaní. ʻOkú ne taʻu 130 miliona pe lahi ange!
Taua ʻe Uá
Ko e Ongo Taua Petolonasí ko ha ongo fale māʻolunga ia ʻoku ʻi ai hono ngaahi fungavaka ʻe 88. ʻOku ʻi he vaeuaʻanga mālié ha halafakakavakava ke felueʻaki ʻi he vahaʻa ʻo e ongo falé.
Fanga Monumanu Tuʻufonuá
ʻOku lahi ha fanga monumanu makehe ʻi Malēsia! Ko e fanga monumanu ʻe niʻihi ko e ngaahi pea laʻaá, ʻolengiutení, mo e teipá (tapir).
ʻAna Saienití
ʻOku fuʻu lahi ʻa e Loki Salauaki (Sarawak Chamber) ʻi Malēsiá, te ke lava ʻo tuku ki ai ha vakapuna seti ʻe valu ʻi he taimi pē ʻe taha! ʻOku meimei fute ʻe 2,300 (700 m) hono lōloá pea fute ʻe 980 (300 m) hono fālahí.
ʻŪ tā fakatātā ʻa Josh Talbot